;) |
Prvý Overlord od holandských vývojárov z Triumph Studios prekvapil. V kladnom zmysle slova, hoci sme sa paradoxne v priebehu hrania radovali z rabovania a zabíjania tých hipisáckych elfov a chamtivých hobitov. A dobre im tak. Temný pán sa však po svojej ceste do pekelných plání stratil a naši smutní poskokovia, zlatučké, zubaté potvorky zostali sami. Čakali na návrat najtemnejšieho a jeho návrat síce znamenal v krásnom a večne usmiatom svete videohier niekoľko jarí, reálne ubehli dva roky.
V skutočnosti to však nie je príliš poznať. Isteže, Overlord 2 je o čosi krajší ako predchodca, dokonca je tu a tam nejaké to vylepšenie, nejaká tá drobnôstka, ale inak by sa človek skôr krvi dorezal, než by prehlásil túto hru za plnohodnotné pokračovanie a nie za akýsi datadisk. Žiaľ.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Zrod nového temného pána totiž prebieha štýlovo. Malé dieťa je objavené hnedými pomocníkmi a tí majú špeciálny čuch na lotroviny. Na začiatku teda v úlohe malého dieťaťa utekáme z rodnej vsi, aby sme sa vrátili a dali si menšie zúčtovanie s prašivými ľuďmi, ktorí prevracajú kabáty podľa toho, ako sa im práve zachce. V úlohe nového overlorda, nemého antihrdinu, však nebudeme stáť len proti bežným civilistom, hnev temnoty si užijú aj elfovia alebo nová Veľkolepá ríša pripomínajúca Rím v časoch najväčšej slávy. Expandujúca veľmoc vám však nemôže stáť v ceste za konečným ovládnutím sveta.
Tak ako Overlord aj Overlord 2 vám umožní prevteliť sa do kože temného pán v temnej zbroji, oháňajúceho sa mečom, sekerou, palcátom (záleží len na tom, čo preferujete a čo si zakúpite). Lenže bolo by pochabé si myslieť, že samotný vládca musí odviesť všetku špinavú prácu. V koži hrdinu teda velíte minionom, hlučným potvorkám, ktoré sa pred ničím nezastavia a za najväčší prejav úcty považujú momenty, kedy za vás položia život. Zamilujete si ich ako domáce zvieratká a keď vám niekoľko desiatok týchto miláčikov cupitá za pätami, ste v siedmom nebi. Počúvajúc ich škrek pri rabovaní, rozbíjaní, plienení, likvidovaní nepriateľov (a je jedno, či je to centurion alebo vraj nevinný tuleň či zajac) sa cítite ako skutočný vládca. Nech je svet Overlorda 2 akokoľvek krásny, farebný, milý, nevinný a kadejaké hlúposti, potrebuje na vyváženie zlo. A to prezentujete vy. V úvodzovkách. Zmysel pre humor je pri niektorých vyhrotených situáciách skutočne potrebný.
Hru sledujete z pohľadu externej kamery, ktorá sa vám vrtí za zadkom. Ovládanie je pomerne náročné na koordináciu pohybov a presnosť, no zvyknete si. Okrem toho, že ovládate svoju postavu, velíte i svojim minionom. Štyri druhy pomocníkov sa od minulého dielu nezmenili, takže nás čakajú hnedí (klasickí bojovníci, oddrú si svoje), červení (bojovníci na diaľku, majú radi plamene), zelení (tichí zabijaci) a modrí (ich živlom je voda a sú rýchli). Zadávate im príkazy kam sa majú presunúť, koho napadnúť, čo vykonať, prípadne nie je problémom zadať im pozíciu, na ktorej sa majú zdržovať či je možné ich aj manuálne ovládať ako skupinu. Bonusom je využívanie zvierat, na ktoré si môžu všetky druhy – až na modrých, ktorí sú modrí a preto sú zlí a preto nič nedostanú – vyskočiť a využívať ich nielen ako dopravné prostriedky, ale aj ako jedinú možnosť ako sa dostať cez nejakú prekážku ďalej.
Všetko tu už samozrejme bolo a to nie je jediný kameň úrazu. Chvalabohu do pozadia ustúpilo nezmyselné prechádzanie už dobre známych lokácií za účelom nájdenia niečoho nového, k čomu sme ako neskúsení hrdinovia nemali predtým prístup, no raz za čas sa späť vyberieme i my. Raz a nie naposledy, bonusové úlohy za to jednoducho nestoja. Všetko je však prísne lineárne, misie prísne naskriptované a skôr ako so strategickej hre žiaľ musíme Overlorda 2 prekrstiť na projekt akčný. Často sa boje odohrávajú v pomerne úzkych koridoroch, kde vašou jedinou stratégiou je dobre navrhnutá armáda (väčšinu by mala tvoriť partia hnedých, zastúpenie musia mať aj červení ako útočníci z diaľky a ostatní sú jednoducho už len pre prípad, keby ste ich fakt potrebovali). Taktické možnosti sú obmedzené a ak vašim služobníkom pomáhate v boji, nie je problém s ničím. Ak i niekto padne v boji, môžete ho neskôr vo svojej svätyni oživiť i s pôvodným vybavením a nadobudnutými skúsenosťami. Každý panák totiž úspešným bojom rastie, je silnejší a veď to poznáte. A navyše si tie potvorky zamilujete a nebudete ich chcieť nechať len tak odísť.
Svojich pomocníkov si ďalej môžete vylepšovať, ich pomoc však oceníte pri plnení úloh. Sú totiž jediní, ktorí môžu do vášho podzemného kráľovstva priniesť špeciálne predmety, bez ktorých sa nezaobídete v kampani alebo sú len na okrasu, či dokonca je ich manipulácia nutnosťou k postupu v hre (niečo niekam preniesť, niečo niekam posunúť). Taktiež ich využijete pri ovládaní lode alebo balisty. Nedá sa im uprieť roztomilosť. Budete ich milovať. Zasmejete sa nad ich hláškami. A to všetko napriek tomu, že vlastne páchate zlo. Zlí elfovia v hre vystupujú ako kríženci hippies, greenpeace a Jack Sparrowa. Majú radi chlpaté stvorenia s nevinnými očami, pestré farby, radosť, harmóniu a spev. Teda pravý opak toho, po čom prahne vaše srdce. Jednotlivé dialógy sú napísané vtipne (za príbehom stojí dcéra známeho spisovateľa Rhianna Pratchettová, ktorá sa nám predstavila napríklad zápletkou v Mirror’s Edge, Heavenly Sword alebo aj prvom Overlorde a je vidieť, že sa učí) a zasmejete sa. Lenže nestačí ani vtipnosť, nedostačujúci je i pocit zberby, ktorú ťaháte so sebou a s iskrou v oku sledujete ich činy.
Tentoraz je to výhradne akcia, ktorá sa napriek niektorým nápadom neustále opakuje a vy ste to už navyše raz zažili. Menšia výzva a opakovanie rovnakých postupov nič nezachráni. Príliš zle je navrhnutý systém ukladania pozície. Pri náhlom skone alebo opustení hry sa totiž objavíte vo svojom sídle. Hra sa ukladá iba v prípade, že prejdete do svojej teplej, lávou oblievanej, obývačky. V prípade nečakaného úmrtia je teda často nutné prechádzať dobre známe miesta zas a znovu, pričom nejde ani tak o výzvu ako nudný a pomalý postup vpred. Systém checkpointov je dobré si sledovať, no automatické ukladanie nie je vyriešené najlepšie. O zdĺhavých presunoch nehovoriac. Ďalším nerozvážnym krokom je možnosť prechádzať sa po svojom podzemnom panstve. Istotne, myšlienka zaujímavý, raz si to celé dokonca i obehnete, no ak zistíte, že ak chcete čokoľvek spraviť, musíte sa na inkriminované miesto dostať, začnete škrípať zubami. Keby to boli položky v menu, kde by rýchle klik-klik-klik umožnilo hodiť za hlavu minútové cestovanie tam a späť, asi by to niekomu ublížilo. Takže sa pripravte na nezáživné prechádzky v podzemí. Malo to tešiť, takto budete svoj domov nenávidieť.
Podobné drobnosti vás budú otravovať aj počas hrania. Istotne, putovanie s minionmi je krásne, ale nepoteší vás ani možnosť prevtelenia sa do jedného z nich (to ak sa obrovský pán Temnoty nemôže dostať škárou ďalej a musia to zvládnuť jeho sluhovia). Zábava to je totiž dovtedy, pokým nedostane bližšie špecifikovanú úlohu – ako napríklad niekam sa nenápadne dostať a zneškodňovať protivníkov potichu – a vďaka ostatným, respektíve ich umelej inteligencii, to príliš nejde. Príkazy minionom vydávate poľahky, dokonca nie sú ani tak hlúpi, no často sa stane, že objekt síce zničia, ale jeho obsah vám už neprinesú, takže musíte znovu niekoho poň poslať alebo ho prevezmete sami. Taktiež zbieranie nových zbraní a predmetov, ktorými sa minioni skrášľujú, nie je jednoduché, sami od seba si lepšiu zbraň nevezmú. Takže klikáte a klikáte a zlaté potvorky rabujú a rabujú, no mohli by to zvládať aj trochu rozumnejšie. Novinky v podobe zabitia/ovládnutia civilistov je zbytočná, zdĺhavá a využijete ju raz. Podobne sú na tom sekundárne misie, ktoré vás nútia chodiť tam, kde ste už boli. Ovládanie je lepšie a užívateľsky príjemnejšie na klávesnici s myšou, než na gamepade.
Grafické spracovanie je svojou roztomilosťou postavené do kontrastu s vaším vyčíňaním, no bolo to tu už minule, navyše sa vizuálna stránka príliš nezmenila, prostredie je pomerne umelo a nerozvážne obmedzené a chodíte úzkymi tunelmi. Väčšia sloboda u predchodcu možno dávala hráčom viac možností taktizovať. Tu je to jednoducho pohyb smerom vpred v umelom prostredí. Isteže, zasnežená krajina vyzerá výborne, lávové polia pália cez obrazovku, elfské príbytky budete ničiť s iskrou v oku, džungľa je farebná, až to bolí, no celé to skôr pôsobí akoby neobrúsený diamant. Animácie vašich pomocníkov naopak dvíhajú do výšin prirodzenosť ich roztopašnosti a budete sa diviť, čo všetko dokážu. No a samozrejme sú tu potom zvuky. Keby neboli vaši poddaní tak hluční, nekorektní, keby tak nesršali humorom, bláznivým smiechom, keby tak neškriekali – oni robia atmosféru atmosférou a sú základom hry. Po zvukovej stránke nie je hre čo vytknúť. Pokým vám robí angličtina problémy, distribútor CD Projekt vydal českú lokalizáciu. Hudba nahraná orchestrom sa nevymyká základom fantasy melódií, no niekedy akoby sa báli hudobníci pritvrdiť, priniesť skutočne temnú hudbu. Takto to je také trilkovanie na hrane – keby ste za temného pána dosadili princa na bielom koni, pomocníkov vymenili za vernú armádu v nablýskanej zbroji, hudba by na dianí nič nezmenila.
Overlord 2 sa hodnotí ťažko z jednoduchých dôvodov. Nie je to pokračovanie v pravom zmysle slova, skôr prídavok k prvému dielu, darček pre fanúšikov, ktorí sa nevedia nabažiť pôvodnej hry. Pre nich to je fajn vec, na ktorú nenájdu krivého slova. Ono sa totiž vlastne nič podstatné nezmenilo a to je to, čo môže ostatných škrieť. Pôvodná hra nebola bez chýb, to rozhodne nie, ale zaujala originálnym prístupom. Presne to sa pokračovaniu nedarí – má totiž dvojku v názve. Mlátenie prázdnej slamy to však celkom nie je, pretože potenciál hry je skutočne obrovský a stále ide o hru, ktorej kúpou veľkú chybu nespravíte. Ide len o očakávanie toho, čo v samotnej hre nájdete. Overlord 2 neprináša nič nové a je o čosi akčnejší ako predchodca. Novinky sú skôr kozmetického rázu. Berte Overlord 2 ako hru nadpriemernú, avšak rozhodne nevystúpila z tieňu svojho predchodcu a pri všetkej úcte ju môžeme považovať za pomerne zbytočnosť, zaobišli by sme sa aj bez nej - za to je trucovito stiahnutá jedna desatina bodu z celkového hodnotenia.
