BRATISLAVA. Dal jedlo hladným. Tak možno opísať prácu Normana Borlauga, za ktorú na začiatku sedemdesiatych rokov získal Nobelovu cenu mieru. Americký vedec, učiteľ, experimentátor a humanista v sobotu vo veku 95 rokov zomrel na rakovinu.
Desaťročie pred získaním slávneho ocenenia dokončil Borlaug výskum obilia a jeho poznatky začalo využívať poľnohospodárstvo. Prišiel totiž na nové spôsoby rozmnožovania rastlín, ktoré boli odolnejšie voči škodcom a nákazám. V hladujúcich krajinách tretieho sveta sa tak prinajmenšom zdvojnásobil výnos z polí. Odhaduje sa, že od šesťdesiatych rokov vďaka tejto práci nezomrela hladom až miliarda ľudí.
„Viac ako ktokoľvek iný v našom veku priniesol chlieb hladujúcemu svetu,“ odznelo pri odovzdávaní ocenenia. „Musím však zdôrazniť, že adekvátne jedlo je len prvou rekvizitou života,“ povedal Borlaug v následnej slávnostnej nobelovskej reči.
V deväťdesiatych rokoch začal Borlaug presadzovať využívanie biotechnológií. Jeho cieľom bola najmä pomoc Afrike a vývoj technológií, ktoré by umožnili pestovať plodiny aj v dlhotrvajúcich obdobiach sucha.
