BRATISLAVA. Afriku uznávame ako jedinú kolísku ľudského rodu. Odtiaľ naši dávni predkovia migrovali do celého sveta. Po prvý raz pred takmer dvomi miliónmi rokov, naposledy asi pred šesťdesiattisíc rokmi, keď osídlili aj dnešnú Európu a priamo či nepriamo vytlačili neandertálcov.
Chcú prepísať históriu
Vedci však už niekoľko rokov prichádzajú s argumentmi, ktoré tento scenár dopĺňajú novými pohľadmi. Odvíjajú sa od nálezov lebiek a kostí v gruzínskom Dmanisi na archeologickej lokalite pod stredovekým hradom neďaleko hlavného mesta Tbilisi.
Fosílie staré okolo 1,8 milióna rokov by mohli prepísať históriu vývoja človeka. Takýto výrazný hlas zaznel na vedeckom festivale Britskej vedeckej asociácie. Patril uznávanému paleoantropológovi Davidovi Lordkipanidzemu, riaditeľovi Gruzínskeho národného múzea v Tbilisi.
Dolná čeľusť Človeka vzpriameného (Homo erectus). FOTO - WIKIMEDIA
„Povedal by som, že kolískou prvých Európanov je Gruzínsko,“ vyhlásil na základe analýz pozostatkov našich predpokladaných prapredkov Lordkipanidze. „Dmaniskí hominidi sú prvými reprezentantmi rodu Homo, nájdenými mimo Afriku. Predstavujú najprimitívnejšiu známu populáciu tohto druhu a môžu byť predchodcami celej neskoršej populácie Homo erectus, čo by predpokladalo jej eurázijský pôvod.“
Jediná ľudská fosília, ktorá je staršia ako tá z Gruzínska, patrí druhu Homo habilis, ktorý žil v Afrike pred 2,5 až 1,6 milióna rokov. Pochádza z etiópskeho Hadaru a má 2,5 milióna rokov. Najkomplexnejšia kostra Homo erectus z Afriky sa našla v kenskom Nariokotome, má asi 1,5 milióna rokov.
Z Afriky a späť
Predpokladajme teda, že Homo erectus sa skutočne vyvinul v Eurázii z tamojšej populácie hominidov. Potom sa súčasne môžeme opýtať, či sa zástupca rodu Homo znova nevrátil do Afriky, kde sa až potom zrodil moderný človek, ktorý sa vydal kolonizovať svet.
Táto otázka podľa gruzínskeho vedca už dnes neznie tak hlúpo ako pred niekoľkými rokmi.
V Dmanisi objavili päť lebiek a jednu čeľusť. Spolu s ďalšími nálezmi, ktoré Lordkipanidze a jeho tím opísali pred dvoma rokmi v Nature, z nich vyplýva, že ich majitelia mali malý mozog (približne tretinový v porovnaní s naším) a postavu vysokú asi 1,44 až 1,5 metra. Zaujímavé je, že dolné končatiny, najmä holenné kosti, už mali takmer ľudské.
Lebka Homo erectus. FOTO - WIKIMEDIA
„Musím povedať, že ak by sme našli fosílie v Dmanisi pred 40 rokmi, klasifikovali by sme ich ako Homo habilis, pretože majú malý mozog. Ich obočie nie je také úzke ako u klasických Homo erectus, no ich zuby sa na Homo erectus podobajú,“ povedal Lordkipanidze. „Všetky tieto nálezy ukazujú, že predchodcovia týchto ľudí boli primitívnejší, ako sme si mysleli.“
Mozog alebo nohy?
Pokiaľ ide o otázku, čo sa u ľudí objavilo skôr, či zväčšený mozog, alebo chôdza na dvoch nohách, Lordkipanidze sa nazdáva, že anatómia tela bola dôležitejšia ako veľkosť mozgu. Dmaniskí ľudia boli takmer moderní, pokiaľ ide o proporcie ich tiel, a boli dobrými chodcami a bežcami, aj keď sa ich paže pohybovali odlišne a ich mozgy boli v porovnaní s našimi príliš malé.
Napriek všetkému však už zrejme vyrábali pokročilé nástroje a mali rozvinuté spoločenské a myšlienkové schopnosti.
Napríklad jedna z piatich lebiek patrila človeku, ktorý stratil počas života všetky zuby, no napriek tomu však prežíval. To by svedčilo o určitej forme vzájomnej starostlivosti.
Hlavný zdroj: The Independent
