BRATISLAVA.
Zákon sa tak má po novom vzťahovať nielen na verejnoprávnych a súkromných vysielateľov, ako to bolo doteraz, ale aj na internetové televízie a tých, ktorí na webe poskytujú audiovizuálne mediálne služby na požiadanie. Túto právnu úpravu si vyžiadala povinnosť Slovenska preniesť nariadenia z európskej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách z decembra 2007 do svojej legislatívy. SR to musí stihnúť do 19. decembra tohto roka.
Rezort kultúry upozorňuje, že vynovený zákon sa má vzťahovať na vysielanie so zámerným časovým usporiadaním programu dostupného širokej verejnosti, a to s cieľom informovať, zabávať či vzdelávať. Vysielatelia cez internet nebudú musieť žiadať o licenciu, budú mať však voči Rade pre vysielanie a retransmisiu oznamovaciu povinnosť. Zároveň je zákon na týchto vysielateľov menej prísny než na ostatných, keď im napríklad neukladá povinnosť zabezpečiť objektívnosť, nestrannosť a pluralitu názorov.
V právnej norme sa zavádza nový pojem mediálna komerčná komunikácia, ktorý zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, programovú službu určenú výhradne na reklamu, telenákup a vlastnú propagáciu, ale aj v slovenskom právnom poriadku novú formu komerčného oznamu, a to umiestňovanie produktov v programoch. Produkty nesmú byť v programoch určených maloletým do 12 rokov.
Menia sa aj pravidlá týkajúce sa reklamy, napríklad denný limit vysielanej reklamy sa nahrádza hodinovým. V záujme zabezpečenia primeraného a nediskriminačného prístupu k informáciám o podujatiach, ktoré vyvolávajú zvýšený záujem verejnosti, sa upravujú podmienky výkonu práva na krátke spravodajstvo a k zmenám dochádza aj v ustanoveniach upravujúcich prístup verejnosti k významným podujatiam.
K návrhu novely dostalo ministerstvo kultúry 241 pripomienok. Bola medzi nimi aj jedna hromadná, ktorú podpísalo viac ako 600 ľudí. Tí žiadali, aby sa regulácia televízneho internetového vysielania obmedzila len na vysielateľov, ktorých sleduje viac ako 30 percent populácie. Chceli tak využiť jedno z ustanovení smernice, ktoré hovorí o tom, že regulácia sa má vzťahovať iba na vysielanie, ktoré môže zasiahnuť významnú časť širokej verejnosti, čo by uľahčilo prevádzku drobným vysielateľom. Ministerstvo jej však v rozporovom konaní 12. júna nevyhovelo. Argumentovalo tým, že smernica sa nevzťahuje na veľkosť cieľovej skupiny, ale na povahu vysielaného obsahu.
