BRATISLAVA. Pre TASR to potvrdila vedecká pracovníčka Fyziologického ústavu LF UK a členka Spoločnosti pre vyššie funkcie mozgu pri Slovenskej lekárskej spoločnosti Daniela Ostatníková.
"Aj keď sa s väčšou pravdepodobnosťou narodia múdre deti múdrejším rodičom, väčšina extrémne múdrych detí sa narodí priemerným rodičom. Je to preto, že priemerných nás na svete žije najviac a tiež preto, že pohlavná reprodukcia vytvára nové kombinácie génov oboch rodičov," vysvetlila.
Ľudské vlastnosti sú podľa nej produktom vzájomného pôsobenia génov a prostredia počas vývinu jedinca. "Každý z nás žije v určitom prostredí, ktoré je zdrojom negenetických vplyvov, teda tých, ktoré sa nededia. Sú to psychosociálne faktory, rôzne ochorenia, výživa," dodala odborníčka.
Mozog malého dieťaťa je plastickejší a v porovnaní s dospelým jedincom má vyššiu kapacitu. "To znamená, že ľahšie odoláva nepriaznivým vplyvom a je schopný kompenzovať poruchy funkcie jeho časti a tiež sa lepšie adaptuje," spresnila.
Na inteligenciu človeka vplýva mnoho faktorov prostredia, z ktorých má každý určitý vplyv. "Je známe, že prostredie, najmä nevyhovujúce, môže mať značný účinok na extrémy v inteligencii. Už prenatálne prostredie významnou mierou vplýva na dozretie mozgových štruktúr, a teda aj na schopnosť mozgu uplatniť zdedené gény," upozornila Ostatníková.
Výživa pred narodením ovplyvňuje podľa odborníčky pôrodnú hmotnosť a pôrodná hmotnosť sa dáva do vzťahu s neskorším IQ dieťaťa, pretože môže byť ovplyvnená fajčením či požívaním alkoholu matkou.
V súvislosti s počtom detí v rodine a ich IQ Ostatníková informovala, že sa nenašiel dôkaz na potvrdenie súvislosti v tejto oblasti. "Z výskumov však vyplýva, že najinteligentnejšie bývajú prvorodené deti. Navyše, čím je väčší vekový rozdiel medzi súrodencami, tým je vyššia intelektová úroveň staršieho," konštatovala. Predpokladá sa, že najstarším deťom rodičia môžu venovať plnú pozornosť, tiež vzťah staršieho súrodenca ako učiteľa mladšieho umožňuje rozvoj jeho intelektuálnej kapacity.
Podľa nej však nemožno zabudnúť na možnosti vzniku chromozómových abnormalít a následných negatívnych vplyvov na inteligenciu, ktoré pribúdajú so stúpajúcim vekom rodičov. Nové výskumy naznačujú, že vplyv rodinného prostredia na inteligenciu človeka klesá s vekom dieťaťa, a teda že prostredie má šancu vplývať na inteligenciu človeka najmä v jeho detstve. Niektorí odborníci tvrdia dokonca, že vplyv rodinného prostredia sa kompletne stráca vo veku 1820 rokov, spresnila Ostatníková.
Odborníčka zdôraznila aj nepochybný vplyv školy na rozvoj inteligencie dieťaťa. Realita je však podľa nej taká, že nezávisle od toho, koľko sa deti učia, ako skoro so vzdelaním začnú alebo akých majú učiteľov, väčšina z nich nemôže dosiahnuť úroveň schopností mimoriadne nadaného dieťaťa.
"Nadané deti sa učia rady a intenzívne. Je to práve ich nadpriemerná inteligencia, ktorá ich vedie k intelektuálnej práci. Ich motivácia učiť sa a poznávať je výsledkom nadpriemerného nadania, nie príčinou," zhodnotila. Nadané deti nepotrebujú veľa inštrukcií a opakovania, objavujú zákonitosti a súvislosti okolitých javov samy a spôsobom, ktorý nie je zaužívaný.
Aj keď sa od začiatku 20. storočia vlny názorov na prevažujúci vplyv génov alebo prostredia na ľudskú inteligenciu striedali, po viac ako 75 rokoch skúmania tohto problému dnes možno s určitosťou označiť vplyv dedičnosti na inteligenciu za podstatný. "Pri zisťovaní súvislosti medzi inteligenčným kvocientom rodičov a ich vlastných detí sa koeficient vyjadrujúci túto závislosť pohybuje v rozmedzí 0,40 - 0,50, pričom hodnota 1,0 vyjadruje úplnú zhodnosť ich IQ," vysvetlila. Genetický výskum ostatných rokov tiež naznačuje, že jazykové a priestorové schopnosti sa dedia viac ako napríklad pamäť či rýchlosť rozmýšľania.
O vplyve dedičnosti svedčí aj viac ako 100 zriedkavých ochorení viazaných na poškodenie jedného génu, ktoré sa okrem iných príznakov prejavujú aj znížením rozumových schopností. "Dodnes sa nepodarilo nájsť gén, ktorého prítomnosť by sa spájala s nadpriemernou inteligenciou. Na inteligenciu človeka má zrejme vplyv mnoho génov, pričom vplyvy jednotlivých génov na určité poznávacie schopnosti sa vzájomne prekrývajú," uzavrela Ostatníková.
