A potom na polceste tomuto projektu skapal motor a zostali sme visieť niekde v horúcej púšti bez možnosti podania pomocnej ruky.
Pozrite si štvoricu trailerov zostrihaných zo záberov z hrania. Predstaví sa vám prostredie hry, zmeny počasia, vozidlá a GPS navigácia. |
Ono je vlastne nápad, s ktorým prišiel Fuel vynikajúci. Dokonca bravúrny, osvedčil sa už i v iných hrách. Sú dva typy hier s tátošmi. Pretekať, respektíve jazdiť, totiž možno výhradne na okruhoch a mimo nich sa môžete maximálne hrabať vo svojom miláčikovi vo virtuálnej garáži a svet mimo tieto mantinely neexistuje. Nevadí nám to. Potom je ale pár výnimiek, druhý typ, ktoré nechávajú dobrodružnejších desperádov osedlať tátoša a vydať sa odniekiaľ niekam. Hocikam. A pokojne môžete zvierať volant i dlhé desiatky minút, niekedy i hodín a baviť sa samotnou jazdou, zatiaľ čo vám vietor rozcucháva vlasy. Mimo tieto radovánky, kedy sa tešíte výhradne zo šoférovania a rýchlosti (a prostredia ako napríklad v Test Drive Unlimited), sa raz za čas a dobrovoľne, môžete nechať zlákať na klasický alebo menej tradičný pretek. No a o tom je aj Fuel.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Vývojári z Asobo Studios podporovaný Codemasters už raz preukázali, že vedia, čo to znamená, ak sa poriadne dupne na plyn. Pure bolo vynikajúcou voľbou, hoci nie práve simulátorom, no na štvorkolkách sa nám jazdilo výborne. Fuel sa hneď na začiatku, pri pohľade na obal hry, tvári až neskutočne giganticky. A on taký aj skutočne je. Ponuka 75 vozidiel, cez takmer totožný počet pretekov v kariére alebo takmer 200 výziev je samozrejme bohatá ponuka, no na zadok padnete hlavne z rozlohy krajiny, ktorá bola vymodelovaná podľa predlohy Severnej Ameriky. Ono číslo 14 tisíc kilometrov štvorcových vám možno nič konkrétne nepovie, no to, že ide o najrozsiahlejšiu hru v krátkej histórii zábavného priemyslu, už niečo nasvedčuje. To, že je to skutočne gigantická krajina rozdelená na takmer 20 sektorov, z ktorých preskúmanie jedného (nie všetkých ciest samozrejme) vám zaberie hodiny, odhaľuje pre bádateľov netušené možnosti.
Povedzme však, že vás nebaví len tak flákať sa po krajine a chcete hlavne pretekať. Na výber je pestrý zoznam strojov, hoci nejde o žiadne licenciou podporované vozidlá. Od terénnych motoriek sa môžeme presunúť na cestné, nechýbajú štvorkolky, buginy, klasické muscle cars a s narastajúcou hmotnosťou i pomerne veľké terénne vozy či big footy alebo kamióny a iné, síce nemotorné, ale silné vozy. Všetkého je dosť a hoc neexistuje úprava vozidla po technickej stránke, môžete pozmeniť aspoň farebné kombinácie výzoru daného tátoša alebo dokonca i jazdca. Nie, že by na tom záležalo, ale táto možnosť tu je. Druhy pretekov sú rôzne, avšak určite pocítite dôraz kladený na veľkosť, rozlohu.
Ono klasické naháňanie sa cez checkpointy (či už so súpermi alebo na čas) je omnoho zábavnejšie, ak máte počet brán, cez ktoré musíte prejsť omnoho menší a zároveň je celková dĺžka „trate“ neskutočne natiahnutá. Je teda len na vás, ktorou cestou sa vydáte. Alebo nemusíte ísť ani po ceste, proste si to strihnete cez les. Podobne funguje vypadávanie súperov po každom prejdení checkpointom alebo dobiehanie súpera, naháňanie sa s vrtuľníkom (kto bude prvý v cieli, no malá helikoptéra ide priamo, zatiaľ čo vy túto vymoženosť nie vždy máte), prípadne klasické časovky. Na začiatku to síce nebudete príliš vnímať, no určite vás neskôr zarazí, že jedinou alternatívou pre úspešné dokončenie preteku je dosiahnutie prvej pozície. Nič iné sa neberie do úvahy, odmenu v podobe benzínu dostanete len v prípade, že skončíte na prvom mieste. Kruté, niekedy neskutočne frustrujúce, ale zároveň vás to niekedy donúti ísť skutočne až na hranici svojich možností, spoznáte nielen trať, ale aj jej okolie (alternatívne skratky) a podobne.
To sú však už dobre známe preteky, ich systém netreba viac rozoberať. Jedinou menou je spomínaný benzín, za ktorý si nakupujete nové vozidlá. Ďalšie sektory sa vám odomykajú postupne, po splnení limitov pretekov kariéry. Celkový model jazdy nápadne pripomína predošlý projekt Asobo Studios, už spomínané Pure. Fuel je skôr akčnejším, arkádovým jazdením, kde niekedy ani nemáte pocit, že máte pod rukou niekoľko ton vážiaci kolos. Najlepšie sa jazdný model hodí práve na ATV vozidlá. Síce rozdiely medzi jednotlivými druhmi vozidiel badať a informácie o akcelerácii, maximálnej rýchlosti, ovládateľnosti, brzdení a jazde na cestách a mimo nich neberte na ľahkú váhu. Stále je však výsledný pocit, bezprostredne pri samotnom ovládaní vozidla, skôr arkádový. Model poškodenia tu síce je, dokonca raz za čas i postrehnete oškretý lak, no jediným ukazovateľom (a pomerne zbytočným) je ten pri otáčkomery. Zmysel? Žiadny, pretože ak auto zničíte, dostanete nové, čerstvo vydrhnuté, priamo z výrobnej linky. Fyzikálny model vlastne poriadne neexistuje: dynamicky meniaca sa krajina je dosiahnutá len rozbúraním plotu alebo karavanu (ten sa rozpadne na klasické kvádre akoby to bol domček z karát bez akéhokoľvek interiéru).
Ovládanie vozidla nie je nijak zložité, nemusíte sa nikam hnať a čo je pomerne nezvyčajné, avšak výborné, už pri relatívne nižších rýchlostiach – oproti iným pretekom – máte dojem z rýchlosti, ktorou si to šiniete po ceste, skutočne pocit, že pedál s plynom máte takmer na podlahe a krajina sa okolo vás len tak mihá. Nepochopiteľné však je, prečo hra neponúka aj pohľad spoza volantu vozidla, ale len niekoľko externých spoločne s akčným „priviazaný na nárazníku“. Samozrejme, je to arkáda a bolo by potrebné investovať čas a financie do vymodelovania interiéru vozidiel, no má to svoje opodstatnenie. Nech sú preteky akokoľvek zábavné – a dokonca vo svojej podstate aj sú – zostáva to pravé z hry, obrovský, ba priam až gigantický svet, nebezpečne nevyužitý.
Na to, aby sme mali ten správny pocit z jazdy, nám jednoducho tento pohľad chýba. A nielen to. Príbeh Fuelu je pomerne zaujímavý. Horšie však je, že sa ho dozviete maximálne tak z manuálu a tým sa jeho rozvíjanie absolútne končí. Klimatické zmeny spôsobili v USA nenávratné škody. Lesy sa zmenili na mesačnú krajinu s kmeňmi stromov, búrky vo vyšších končinách síce zeleň zachránili, avšak ide len o zlomok krajiny. Vyprahlé púšte, opustené mestečká, horiace údolia. Niekto by si povedal, že taký menší Fallout, no na ten zabudnite. Raz za čas síce nájdete na ceste zátarasy a niekoľko modelov použitých vozidiel (áno, kamión s prívesom je vždy na ceste tak, aby ste do neho napálili) vám zavadzia v ceste. Všetko sa to však opakuje a čo je vtipné, hoci sa na tom veľmi nezasmejete, tak po ceste natrafíte na dva druhy vozidiel: kamión a ešte väčší kamión. A jazdia ako prasatá. A to je všetko. Dôvod, prečo sa po krajine nepreháňa aj niekto iný? Územie zdevastované prírodou vzali poslušní a rozumní občania ako znamenie tam-toho-z-oblakov, pobalili si päť párov ponožiek a jeden pršiplášť, nechali svoj domov tak ako ho poznali a jednoducho odišli preč. Benzín nahradili obnoviteľnými zdrojmi energie. Benzín tak nie je úplne nedostatkovým tovarom, navyše sa našlo zopár šialencov zvyšujúcich si adrenalín rýchlou jazdou po mierne spustošenej krajine. No a ono je fakt sranda, že keď už ten benzín nie je bežnou záležitosťou, prečo si nemusíte plniť nádrž. Je to len obyčajná mena a miesto papania pre autíčka to mohli byť šišky zo stromov alebo použité spodné prádlo.
Čo je však veľmi, veľmi zlé, ono sa vlastne v hre nič nedeje. Môžete si povedať, že sa teraz chcem dostať odtiaľto tam a že to bude riadne dlhá štreka, vás motivuje, no keď po hodinke jazdy dorazíte do zvolenej destinácie, ťažko si s ohníkmi v očiach a optimistickým úškrnom na ksichte poviete, že teraz pre zmenu pôjdete tam a tam. Takto to jednoducho nefunguje. Svet je to až ukrutne mŕtvy a okrem zmeny poveternostných podmienok a trochu skokovej premeny slnečného dňa na tmavú noc, je všetko statické. Znamená to, že spočiatku síce budete ohúrení (i v jednom jedinom odomknutom sektore), ale prázdnota a žiadne rozvíjanie príbehu – aj napriek tomu, že ide o preteky – sa nekoná. Stačilo trochu a autá sme si mohli kupovať nie v menu hry (kam sa dostanete kedykoľvek a nech ste kdekoľvek), ale v obchodoch niekde na mape. Stačilo pridať poškodenie, ktoré je možné opraviť iba na špecializovaných miestach (s možnosťou vypnutia poškodenia v menu hry). Stačilo pridať absolútne primitívne, príbehové úlohy (zober to/toho tam a tam, nájdi to a to) Stačilo jednoducho hráča aspoň trochu motivovať, aby si len nevyberal preteky z menu hry (čiže ak ste niekde čítali, že sa musíte ku každému preteku zdĺhavo dostať, ide o kravinu a dotyčný nevedel, čo písal) To už totiž každý pozná a Fuel v tom až tak veľmi nevyniká, aby sme si slávnostne naliali času bezolovnatého benzínu a spokojne degustovali. Ak chcete totiž iba voliť vybrané a vopred pripravené preteky, je to zábava len mierne nadpriemerná, hoci to grády má, otvorená a obrovská krajina mohla ponúknuť stokrát viac.
Človeka to jednoznačne zamrzí, hlavne ak ho monotónnosť nečakane prekvapí tam, kde by ju neočakával a nude nepomôže ani ohúrenie z pomerne vydareného technického spracovania. Grafika hry je príjemná, typický gýčové momentky sa striedajú s drsnými nočnými vychádzkami za vysokej rýchlosti po vysokohorských serpentínach za výdatného dažďa a v sprievode bleskov. Dohľad máte skutočne obrovský, no oponovať by sa mohlo trochu oneskoreným vykresľovaním detailov vegetácie. Ale to by zas stúpla hardvérová náročnosť do neúnosných výšin. Čiže je tu grafika na úrovni, no je ochudobnená o vizuálne serepetičky, už pomerne bežné grafické efekty. Nepomôže ani mŕtve prostredie, slabší fyzikálny engine, takmer neexistujúce viditeľné poškodenie. Nech je grafické spracovanie akékoľvek (postupné špinenie vozidiel), cítite prázdnotu. Zvukové efekty sú skromné, veď jediné, čo budete počuť, je pískanie gúm, hučanie motoru a zvuk pneumatík na rôznych povrchoch či umelé tresnutie pri nárazoch – poznáte to: hodím niečo o stenu, hlavne, nech je to sklenené a krehké, ono to spraví tresk, a presne tak vám bude znieť náraz do stromu. Hudba pozostáva z niekoľkých skladieb. Tie o samé o sebe zlé nie sú, lenže sa opakujú. A znovu a znovu a znovu, takže vás pri voľnej jazde pomerne chytľavé melódie začnú natoľko iritovať, že radšej muziku vypnete.
Odfláknutá je konverzia z konzol v PC verzii: pohyb v menu pomocou kláves T a Y či zoom na mape U a I je mierne neprirodzenou voľbou. Myš síce podporovaná je, no len v minime prípadov, takže je nutné si zvyknúť. Čo sa týka umelej inteligencie súperov, môžeme pokojne prehlásiť, že je umelá až dosť. Ostatní jazdci medzi sebou žiadne súboje nezvádzajú, nejako výrazne nereagujú ani na vašu prítomnosť, štartové pole sa roztiahne na začiatku (vy idete vždy z poslednej pozície) a potom už len dobiehate a predbiehate tých, ktorých stihnete. Úplne utiecť im síce môžete len pri skutočne bravúrnej jazde, raz za čas však spravia chybu aj oni. Otázkou zostáva, či napálenie do kamiónu je chybou virtuálneho jazdca alebo umelej inteligencie. Vsádzame druhú možnosť, niekedy to proste nevyjde podľa predstáv. Súperi navyše podvádzajú: sú nedotknuteľní a často zvládnu neskutočné šmyky, ustanú nezvládnuteľné, zatiaľ čo vaša pretekárska dušička už mieri do virtuálneho nebíčka. GPS je niekedy trochu zmätenou navigáciou, ktorá vás zavedie do slepých uličiek a je preto vhodnejšie riadiť sa (aj) vlastným rozumom a niekedy otravné šípky ukazujúce smer jazdy radšej vypnúť. Multiplayer poteší (nutnosť vytvoreného konta v Games for Windows) a návrhu vlastnej trate, do ktorej si pozvete priateľov.
Fuel mal vysoký potenciál. Taký, akú má rozlohu. Lenže čo z toho, že tu máme obrovskú krajinu, keď samotné preteky (alebo ak chcete výzvy, nazvite si to akokoľvek) v kariére nevyčnievajú kvôli arkádovosti do nebeských výšin pretekárskej nirvány a jazdenie po krajine je nuda, pretože tu je proste len jede sakra veľký pľac a to je asi tak všetko? Keby tam bol aspoň stupídny príbeh, niečo, čo by hráča nenútene hráča hnalo vpred, aby objavoval svet. Dobre, máme tu na špeciálnych a z bežnej asfaltky nedostupných miestach ukryté modely vozidiel a tzv. „krásne výhľady“, ktoré máte zaznačené aj na mape, ale čo z toho, keď cestou k nim zaspíte? Chce to niečím vyplniť priestor, nech nevidíme len nafúknutú bublinu, ktorá prirýchlo spľasne. Baviť sa s Fuelom dá, to rozhodne áno, ale je to niekedy skôr z donútenia. Nie všetko, čo je veľké, musí byť aj krásne.