ĽUDIA A UDALOSTI

Pri zrode padáka stál Slovák

Padák navrhovali a zdokonaľovali mnohí. O jeho vznik sa významne zaslúžil aj slovenský rodák Štefan Banič. Americký patent na svoj vynález získal pred 95 rokmi, 25. augusta 1914.

Baničov padák.(Zdroj: WIKIMEDIA)



Štefan Banič

Narodil sa 23. novembra 1870 v Neštichu.
Do USA odišiel za prácou.
3. júna 1914 padák sám vyskúšal.
25. augusta 1914 získal patent na padák.
Zomrel 2. januára 1941.
„Nech je známe, že ja, Stephan Banič, pôvodom z rakúsko­uhorského cisárstva, usadený v Greenville, okres Mercer, štát Pennsylvánia, vynašiel som isté nové účelné zlepšenie padákov, o čom podávam v nasledujúcom podrobné vysvetlenie.“

Tak znel úvod k patentovej prihláške Štefana Baniča, napísanej perfektnou angličtinou. Nasledovali technické nákresy a podrobný opis konštrukcie nového skladacieho padáka. Pripevňoval sa okolo hrudníka a fungoval na princípe dáždnika pokrytého hrubým plátnom.

Banič prednosti svojho padáka údajne sám ukázal v júni 1914 zoskokom zo 41-poschodového washingtonského mrakodrapu. Iné zdroje sa zmieňujú o pätnástich poschodiach a o možnej spolupráci s Františkom Jankovičom z Klčovian pri Trnave, ktorý vyštudoval v USA a na padáku tiež pracoval a skákal s ním. O Baničovom živote totiž nie je veľa dôveryhodných záznamov.

Rád menil staré veci

V každom prípade americká patentová listina číslo 1108484 uznala jeho prvenstvo na území USA, vyhovela jeho zákonným požiadavkám a konštatovala, že Štefan Banič má nárok na príjmy z vynálezu počas sedemnástich rokov.

Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (dnes Smolenice) pri Trnave v rodine roľníka. Mal iba základnú školu. Najskôr ho zamestnával na poli gróf Pálffy, no Banič, ktorý rád vymýšľal nové veci, sa dostal do problémov pre snahu zlepšovať podmienky spolupracovníkov aj občanov Smoleníc. Preto pole opustil, vyučil sa za murára a pracoval na stavbe Smolenického zámku.

Padáky dnes. FOTO SME - TOMÁŠ PROKOPČÁK

V roku 1907 odišiel za lepším zárobkom do USA. Živil sa príležitostnými prácami na farmách a v baniach a nakoniec sa usadil v mestečku Greenville v Pennsylvánii, kde pracoval v strojárskom závode. Našiel si čas aj na štúdium večernej technickej školy.

Padák pre letcov

Začiatkom 20. storočia sa darilo Wilburovi a Orwillovi Wrightovcom lietať na ľahkých zázračných strojoch čoraz ďalej. Banič, ktorý úspechy oboch bratov sledoval a obdivoval, začal uvažovať, ako by sa mohol letec zachrániť pri nehode.

Padák nebol nový nápad, navrhol ho už v roku 1483 renesančný génius Leonardo da Vinci na únik z horiacich budov. V roku 1797 si nechal patentovať padák Francúz Jean Garnerin. Vyrobil ho z hodvábu, vystužil drevenými žrďami a zoskočil z výšky 700 metrov z balóna. Padák zdokonaľovali aj Jacques Montgolfier a Jean Blanchard.

Banič vedel, že letci potrebujú padák, ktorý by nezaberal veľa miesta, nebol by ťažký a dal by sa ľahko ovládať. Vymyslel sústavu rebrových tyčiek a niekoľkých nosných pružín, pomocou ktorých sa padák otváral. Tyčka a pružiny umožňovali meniť nosnú plochu, regulovať rýchlosť klesania a pristáť na vhodnom mieste.

Štefan Banič.

Skromný vynálezca nechcel na svojom vynáleze zbohatnúť. Za symbolickú sumu ho predal, za čo sa stal čestným členom Americkej spoločnosti na podporu letectva.

Návrat domov

V roku 1921 sa Banič vrátil do Smoleníc ako murársky majster. O niekoľko rokov sa o ňom znovu hovorilo, keď spolu s bratom Jánom a so súrodencami Vajsáblovcami a Valovcami objavili v roku 1930 podzemné chodby v jaskyni Driny pri Smoleniciach.

Zomrel 2. januára 1941 v Neštichu. Pri príležitosti výročia jeho stých narodenín mu odhalili na rodnom dome pamätnú tabuľu, pred novou budovou letiska v Bratislave odvtedy stojí jeho pamätník.

Na Stephana Baniča nezabudla ani Amerika. Dňa 25. augusta 1989 si pripomenula 75. výročie jeho vynálezu veľkolepou oficiálnou slávnosťou, prvou v USA. V pennsylvánskom mestečku Greenville si pripomenuli Baniča a jeho padák aj zástupcovia amerického letectva.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 385
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 294
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 310
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 135
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 977
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 203
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 019
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 591
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 875
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 587

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop