Rok 2009 je Medzinárodným rokom astronómie. Pripomíname si v ňom výročie prvého astronomického pozorovania ďalekohľadom, ktoré uskutočnil pred 400 rokmi taliansky učenec Galileo Galilei. V roku 1609 vyšla taktiež kniha nemeckého matematika Johannesa Keplera Nová astronómia (Astronomia Nova). Obe udalosti postupne zmenili pohľad ľudí na Zem, na jej miesto vo vesmíre a na fyzikálne zákony, ktoré na nej vládnu.
Galilei objavil svojím ďalekohľadom štyri nové obežnice Jupitera, Kepler zas objavil tri nové zákony pohybu šiestich planét v Slnečnej sústave. Okrem iného z nich vyplývalo, že Zem sa správa ako jedna z planét a sotva teda môže byť stredom vesmíru.
Na ramenách obrov
Obe udalosti mali bezprostredný vplyv na rozvoj vedy. Keď neskôr Isaac Newton povedal, že videl ďalej, lebo stál na pleciach obrov, musel mať na mysli práve týchto dvoch veľkých mužov, ktorí preňho pripravili pôdu. Galilei s Keplerom, ktorí zavŕšili kopernikovský prevrat v astronómii, tak urobili napriek nepochopeniu mnohých učencov, zaštítených vtedajšou najvyššou, teda cirkevnou autoritou. Spochybnenie Zeme ako stredu vesmíru bolo súčasne spochybnením Boha aj človeka, úlohou ktorého bolo napĺňať božské zámery.
Hľadal vesmírnu harmóniu
Kepler, hlboko zbožný človek a astrológ, tvorca mnohých cisárskych horoskopov, veril v Božiu múdrosť; bola to však iná múdrosť ako tá, ktorú predkladala cirkev svätá. Hľadal harmóniu vo vesmíre, nie v zbožných knihách, a ako prvý veľký učenec novoveku si nekládol iba otázku, ako sa veci dejú, ale najmä prečo sa dejú. Odpoveď, že sa dejú preto, lebo ide o zámer Boží, ho už neuspokojovala.
Aj keď pri uvažovaní o planetárnych dráhach a nekonečných výpočtoch podľa vlastných slov takmer zošalel („nemohol som prísť na to, prečo by planéta radšej obiehala po eliptickej dráhe"), nakoniec pochopil, že dráhu planéty ovplyvňuje Slnko. „Také veci príroda robí," poznamenal si.
V Novej astronómii poďakoval Bohu, že obdaril svoje stvorenia bohatým analytickým rozumom a neuhasiteľnou zvedavosťou a veril, že vďaka nim a dostatku času ľudia raz objasnia otázky, na ktoré on, Kepler, zatiaľ nevedel odpovedať.
Galilei zas na margo Božej múdrosti údajne povedal: „Nemôžem uveriť, že ten istý Boh, ktorý nás obdaril zmyslami, uvažovaním a rozumom, by chcel, aby sme sa vzdali ich používania." (Iné zdroje pripisujú tento výrok súčasníkovi Galileiho a Keplera Giordanovi Brunovi, upálenému v roku 1600).
Galilei a Kepler
Spojenie Galileiových pozorovaní a Keplerových zákonov pred 400 rokmi bolo prevratnou udalosťou. Aspoň tak to vnímame dnes my. No vzťah oboch veľkých mužov bol rozporuplný, napriek tomu, že Kepler ako azda jediný významný učenec interpretoval Galileiove objavy správne a verejne ho podporil (urobil to však spôsobom, ktorý Galilei nie celkom pochopil).
Kepler sa v apríli 1610 dozvedel, že Galilei práve objavil štyri nové planéty. Krátko nato mu cisár Rudolf II. požičal Galileiho knihu Hviezdny posol.
V knihe sa rozradostený Kepler dočítal, že „planéty" sú v skutočnosti mesiace obiehajúce okolo Jupitera. Bol to pádny argument v prospech kopernikovskej astronómie, že nie všetko sa krúti okolo Zeme. V ďalekohľadu vyzerali planéty ako kotúčiky, zatiaľ čo hviezdy iba ako bodky a to naznačovalo, že hviezdy sú skutočne také vzdialené, ako podľa Kopernika mali byť.
Pokiaľ išlo o Zem, už sa nezdalo také čudné, že by mohla mať svoju vlastnú verziu „sily pohybujúcej planétami", ktorú pri sebe drží Mesiac.
Kepler, ktorý mal bohatú fantáziu, sa na základe Galileiových objavov dokonca nazdával, že Jupiter musí mať nejakých rozumných obyvateľov; veď prečo by inak dával Boh Jupiteru mesiace, keby ich nemal kto obdivovať okrem zopár pozemšťanov s ďalekohľadmi?
Rozprava s poslom
Kepler uverejnil list Galileimu s názvom Rozprava s Hviezdnym poslom. Obhajoval v nej Galileiho, no súčasne mu priateľsky pripomenul niektoré vedecké a historické súvislosti jeho objavu. Zastával sa taktiež ďalekohľadu ako spoľahlivého vedeckého prístroja. Niektorí astronómovia sa totiž obávali, že Galileiove objavy môžu byť iba klamlivým výtvorom jeho prístroja, nie tým, čo existuje.
Keď Kepler Galileimu napísal, že by tiež chcel nejaký ďalekohľad, Talian mu nijaký neposlal. Možno to bol dôsledok ich nie celkom blízkeho vzťahu.
„Keby si boli Galilei s Keplerom vymenili viac listov a myšlienok, nemusel Galilei prežiť zvyšok života v presvedčení, že planéty obiehajú po kružniciach a že príliv a odliv nijako nesúvisia s Mesiacom. A Kepler by sa bol zoznámil s pojmom zotrvačnosti," konštatuje v knihe Tycho a Kepler historička vedy Kitty Fergusonová.
Fergusonová nám vo svojej skvelej knihe pripomína, že osudy aj tých najväčších myšlienok a objavov sú vždy spojené s osudmi ľudí. A tí bývajú málokedy božsky dokonalí.
Ďalekohľady pre Slovensko aj Argentínu
Keď neboli ďalekohľady, urobil som si svoj, hovorí Jiří Drbohlav z malého českého mestečka Rtyně v Podkrkonoší, výrobca ďalekohľadov.
Kedy a prečo ste začali vyrábať ďalekohľady?
„So stavbou ďalekohľadov som začal pred vyše štyridsiatimi rokmi. V tom čase sa ďalekohľady s väčšími rozmermi nedali kúpiť, jediná možnosť bola postaviť si ich vlastnoručne. Po roku 1989 som mohol začať vyrábať ďalekohľady pre organizácie, astronómov aj amatérov oficiálne."
Ktoré vaše ďalekohľady si ceníte najviac a kde všade teraz sú?
„V roku 2005 sme vyrobili ďalekohľad typu Cassegrain, ktorý teraz v Argentíne sleduje záblesky gama žiarenia pre Fyzikálny ústav AV ČR. Vyrobili sme niekoľko ďalekohľadov s priemerom zrkadla 500 milimetrov, napríklad pre hvezdáreň v Uherskom Brode, pre hvezdáreň v Slanom, aj pre Slovenskú akadémiu vied v Starej Lesnej. V roku 2006 sme postavili spektrograf s mimoosovými parabolami, ktorý stojí na Lomnickom štíte. Po vstupe do Európskej únie sme začali stavať ďalekohľady i pre nemeckých zákazníkov."
Vráťme sa ešte na Slovensko - ako si rozumiete s tunajšími hvezdármi?
„Slovenskí astronómovia, amatéri aj profesionáli, sú našimi tradičnými zákazníkmi. V roku 2000 sme na hvezdáreň na Skalnatom plese (Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied) dodali zrkadlový ďalekohľad s priemerom zrkadla 610 milimetrov. V tom čase to bol najväčší zrkadlový ďalekohľad na Slovensku. V uplynulom roku sme zrekonštruovali a zautomatizovali ďalekohľady pre hvezdáreň v Kysuckom Novom Meste. V tomto roku sme dodali zrkadlový ďalekohľad s priemerom 400 milimetrov a šošovkový ďalekohľad s priemerom 150 milimetrov na paralaktickej montáži pre občianske združenie Galileo v Kamennej Porube."
Čo je pri takej špecializovanej výrobe najväčší problém?
„Aby sa zrkadlový a šošovkový ďalekohľad mohli nazývať ďalekohľadmi, musia byť ich optické plochy vyrobené s presnosťou jednej stotisíciny milimetra."
Michal Ač
