Hviezdny posol Galileo Galilei

Pred 400 rokmi predstavil toskánsky učenec Galileo Galilei benátskym kupcom svoj nový vynález.

(Zdroj: WIKIMEDIA.ORG)

Pred 400 rokmi predstavil toskánsky učenec Galileo Galilei benátskym kupcom svoj nový vynález. Predviedol im, že ďalekohľad môže byť užitočný nástroj. A svojim súčasníkom dokázal, že vesmír okolo nás skoro vôbec nepoznali.

Je pekný letný deň. Ruch benátskeho prístavu dolieha až k jednej z mestských veží. Mesto pulzuje životom, kupci predávajú svoj tovar a zlodeji a prostitútky už spia. Ale práve na tej veži, kde sa zišlo niekoľko členov mestskej honorácie, zástupcovia obchodníkov i zákona s asi štyridsaťročným profesorom z Padovy, sa zrodili dejiny modernej astronómie. A možno aj vedy.

Benátska honorácia

Na benátskej veži stál obľúbenec toskánskeho vojvodu Cosima II. Medicejského, rodák z Pisy a syn známeho hudobníka Galileo Galilei. V ruke držal čudnú trubicu, nástroj, ktorý si pred čosi viac ako rokom patentoval holandský optik Hans Lippershey. To zvláštne zariadenie, ktoré pripomínalo valec so sklíčkami na koncoch, bolo zložené zo spojky a rozptylky. Galileo Galilei vtedy niesol svoj nový ďalekohľad. A chystal sa ho predviesť dôležitým občanom mesta Benátky.

Podľa legendy ďalekohľad najskôr obrátil smerom k prístavu a podal ho ohromeným Benátčanom. Tí pomaly, jeden po druhom uvideli, ako sú lode v prístave zrazu osemkrát bližšie.

Kupci vycítili príležitosť. Tento zvláštny prístroj mohol pomôcť pri obchodných cestách nielen na mori, ale dal sa použiť ako výborný obchodný artikel. Vojaci zase uvažovali, ako im zariadenie povyhráva bitky. Galilei však už vtedy nemyslel na veci prízemné a pozemské. Svoj ďalekohľad Chcel obrátiť smerom k oblohe.

Bol to človek, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov nedoštudoval na univerzite v Pise a ktorý prednášal vo Florencii i v Padove. Človek, ktorý si slávu vo vedeckých kruhoch získal prácami na poli mechaniky i zostrojením výpočtových pomôcok. Človek, ktorému o niekoľko desaťročí hrozilo upálenie na hranici. Písal sa 25. august 1609 a Galileo Galilei práve stále pri zrode modernej astronómie.

dalekohlad1.jpg

dalekohlad2.jpg

Sidereus Nuncius

„Najjasnejšiemu Cosimovi II. Medicejskému, štvrtému veľkovojvodovi toskánskemu. Najúžasnejšiu a najláskavejšiu službu vykonali tí, ktorí sa ubránili závisti prameniacej zo skutkov tých najvýznačnejších ľudí a zabránili tak zabudnutiu i zničeniu mien, ktoré si zaslúžia nesmrteľnosť."

Takýmito slovami sa začína Sidereus Nuncius, Galileiov Hviezdny posol, prelomové dielo z marca 1610. Čosi viac ako pol roka po verejnej prezentácii svojho ďalekohľadu Galilei publikoval spis, ktorý zhŕňal výsledky jeho pozorovaní. Dokázali, že starý ptolemaiovský model sveta s nehybnou Zemou v strede kozmu je nezmyselný.

Nebol to totiž Kopernik, ktorý z heliocentrizmu urobil skutočnú vedeckú teóriu. Kopernik síce vrátil do renesančného sveta myšlienku Slnka, okolo ktorého sa všetko točí, no podľa všetkého sa až do svojej smrti zaprisahával, že jeho model je čisto matematický. A teda čírou hypotézou, ktorá sa na skutočný svet nevzťahuje, ten preto môže vyzerať úplne inak.

Zdalo sa, že dokonca aj vyzerá, pretože zhoda výpočtov s pozorovaniami na základe Kopernikovho modelu bola nepresnejšia než tá, akú dosahoval Tycho Brahe na základe svojho kombinovaného modelu. V ňom bola v strede vesmíru Zem, okolo ktorej obiehalo Slnko. Ostatné planéty už obiehali okolo našej hviezdy. Galilei však povedal nie - skutočný svet naozaj vyzerá nejako tak, ako ho v spise O kruhových pohyboch nebeských telies predstavil Mikuláš z poľskej Torune. Aj keď Galilei celý život veril, že planéty obiehajú po kruhových dráhach.

Dôkaz, že sa mýlia

Hviezdny posol ohromil vtedajších vedcov. Galilei v ňom spísal veci, ktoré uvidel do marca 1610 a rozdelil ich na tri časti. V prvej opisuje, že aj na Mesiaci musia byť hory a údolia, pretože to naznačuje tvar mesačného tieňa. Už tu protirečil tradičnej kozmológii. Aristoteles totiž tvrdil, že keď je Mesiac nebeské teleso, a preto dokonalejšie ako Zem, musí byť aj dokonale guľaté.

V druhej časti sa Galilei zaoberal hviezdami. Zistil, že oblaky na nočnej hviezdnej oblohe sú zhluky hviezd, ktoré sa nachádzajú tak blízko seba, že voľným okom ich nedokážeme rozpoznať. Toskánsky vedec však zistil, že presne takejto povahy je aj Mliečna cesta.

Najznámejším Galileiovým objavom sa však stala tretia časť spisu. Opisuje v nej medicejské hviezdy, štyri telesá, ktoré krúžili okolo Jupitera. Galileo Galilei našiel jeho štyri mesiace a znovu spochybnil dogmu o nehybnej Zemi, okolo ktorej musí obiehať všetko ostatné. Podal predsa presvedčivý dôkaz, že aspoň v jedom prípade telesá krúžia aj okolo iného nebeského telesa. Vďaka tomuto nálezu sa stal čestným profesorom a až do konca života poberal rentu tisíc florénov.

To mu však nestačilo. Pohodlný život váženého vedca Galileiho nevyhovoval a rozhodol sa pokračovať v pozorovaniach. Už o pár mesiacov uvidel, že Venuša, rovnako ako náš Mesiac, má fázy - no zároveň žiari zdanlivo rovnakou intenzitou. Ak by však vesmír vyzeral tak, ako si ho vo svojom Almageste predstavoval Ptolemaios, Venuša by vyzerala inak. Tieto dôkazy ešte neznamenali, že pravdu má Kopernik, znamenali však, že Ptolemaios - a tradičná predstava usporiadania sveta - sa mýlia.

Tieto zistenia mali nielen vedecké, ale najmä svetonázorové a náboženské dôsledky. Dôsledky, ktoré Galileiho skoro stáli život, no rodiacu sa modernú vedu už zastaviť nemohli.

Ďalej ako ďaleko

„Naše zmysly (sú) bezmocné v rozlišovaní veľkých vzdialeností od oveľa väčších, hoci tie posledné mnohotisíckrát prevyšujú tamtie. A potom, pýtam sa ťa, hlúpy človeče: Môžeš si pomocou svojej fantázie predstaviť veľkosť vesmíru, o ktorom povieš, že je priveľmi rozsiahly?" napísal Galilei vo svojom najslávnejšom diele Diálogy o dvoch hlavných systémoch sveta. Tvrdenia z tejto knihy ho v roku 1633 znovu priviedli pred inkvizičnú súd, napriek tomu, že spis zverejnili so súhlasom náboženských cenzorov.

Galilei vraj mohol skončiť na hranici rovnako ako Giordano Bruno. Aj keď asi pre iné dôvody, ako boli tvrdenia z jeho najslávnejšieho diela. Otec modernej vedy však svoje výroky odvolal - slávne „A predsa sa točí" na procese pravdepodobne nepovedal - a ako trest dostal domáce väzenie. Na javy v priveľmi rozsiahlom vesmíre sa však už pozerali ďalší. Aj cez ďalekohľad.

V Galileiovej dobe napríklad Kepler či Christiaan Huygens, neskôr Isaac Newton a William Herschel. Ľudia stavali stále väčšie a väčšie ďalekohľady.

Niektoré boli klasické, iné zrkadlové. Astronómom to však nestačilo, začali do vesmíru hľadieť prístrojmi, ktoré zachytávajú rôzne druhy žiarenia. Dnes máme obrovské rádioteleskopy, ďalekohľady zachytávajúce mikrovlné, infračervené či röntgenové žiarenie. Mnohé z týchto prístrojov posielame do kozmu.

Zrkadlá najväčších ďalekohľadov majú viac ako desať metrov, Spitzerov vesmírny ďalekohľad hľadá vo vesmíre planétu podobnú Zemi; pomáha mu v tom teleskop Kepler.

Na začiatku však stál toskánsky vedec z Pisy Galileo Galilei.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Spolupracuje aj s firmou Apple. Peniaze na výskum ale nedostal

Spoločnosť Highchem s pätnástimi zamestnancami a vyše miliónovými tržbami nemá podľa hodnotenia dostatočné odborné kapacity.

Neprehliadnite tiež

Vo vnútri Mesiaca je množstvo vody, pomôže pri kolonizácii

Voda sa na Mesiac dostala krátko po jeho vzniku.

Google pridáva do vyhľadávania a máp SOS upozornenia

Nový nástroj má upozorniť ľudí na hroziace nebezpečenstvo v ich okolí a poskytnúť užitočné informácie v krízovej situácii.

Robotický vysávač sa môže stať najväčším špehom v domácnostiach

Okrem prachu z podlahy pozbiera aj informácie o rozložení domu.

Sedem tipov, ako vám smartfón pomôže na dovolenke

Naplánujte si s ním cestu, vyhnite sa zápcham, nájdite najlacnejší hotel a prepočítajte cudziu menu.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  6. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  7. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  2. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  3. Cíťte sa v priestore príjemne
  4. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  7. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  8. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  9. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  10. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 877
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 787
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 551
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 3 377
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 226
  6. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 041
  7. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 804
  8. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 998
  9. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 034
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 879