racuje spánok bez vedľajších následkov.
Určite to poznáte. Po krátkom alebo zlom spánku nie ste schopní podať výkon, na ktorý ste vy, váš šéf, vaša manželka alebo vaše auto zvyknutí.
Vedecká formulácia tohto javu, ak pretrváva dlhšie, znie: „Skrátenie optimálneho času určeného na spánok, prípadne chronické spánkové poruchy majú závažné dôsledky na myslenie, náladu a psychické zdravie.“
Autorka výroku Ying-Hui Fuová, neurologička z Kalifornskej univerzity v San Francisku, a jej kolegovia v štúdii z časopisu Science píšu, že najnespavejší ľudia sú na obmedzené množstvo spánku zrejme geneticky naprogramovaní.
Ušetria dve hodiny denne
Krátkodobé následky nedostatku spánku sa u bežných ľudí odstraňujú veľmi zložito aj s pomocou obľúbených povzbudzujúcich prostriedkov (káva, energetické nápoje, silný čaj, čokoláda).
Sústavný nedostatok spánku je však už naozaj vážnou hrozbou. Môže sa podieľať aj na zvýšení rizika vzniku rakoviny a iných civilizačných ochorení.
Vedcov preto prekvapilo, že pri rozsiahlom spánkovom výskume narazili na rodinu, v ktorej matka a jej dospelá dcéra pravidelne spávajú v priemere iba šesť hodín. Bez nepríjemných následkov na ich aktivitu a výkonnosť.
Záhadný gén
Vedci porovnali DNA matky a dcéry s génovou výbavou širšej rodiny. Zistili, že tieto dve ženy mali ako jediné nezvyčajnú mutáciu na géne DEC2.
DEC2 je zapojený v regulácii cirkadiánnych rytmov, ktoré upravujú základné reakcie nášho organizmu počas dňa a noci. Okrem toho zrejme blokuje prejavy iných génov a množstvo bielkovín, ktoré produkuje, môže byť podľa Fuovej súčasťou „väčšej transkripčnej mašinérie“. Jej tím ju preto bude ďalej podrobne študovať.
Mutácia prospela aj muškám
Tím Ying-Hui Fuovej chcel overiť vplyv zmeny na DEC2 v laboratóriu. Postupy modernej genetiky umožňujú vytvoriť potkany alebo ovocné mušky s rovnakou mutáciou.
Mutanty spávali menej a častejšie bdeli, a taktiež potrebovali menej času na regeneráciu po období nedostatku spánku. Pri potkanoch to ukázalo štúdium ich spánkových fáz s pomocou prístrojov. Keďže pre ovocné mušky zatiaľ neexistuje taký malý monitor EEG, vedci sledovali ich reakcie pod infračerveným svetlom.
Rodinné syndrómy
V roku 2001 objavil tím inú spánkovú zvláštnosť: niektorí členovia istých rodín sú zrejme vďaka mutácii génu, zapojeného do regulácie denných telesných rytmov, rannými vtáčatami. Zobúdzajú sa o 3.30 ráno, spať idú o 19.30.
V tomto prípade vedci hovorili o rodinnom syndróme, ktorý celkový spánok neskracuje, iba posúva.
Aj mutácia DEC2 môže byť zriedkavým rodinným syndrómom. Jej objav však podľa Fuovej ponúka možnosť presondovať mechanizmus regulujúci kvalitu a množstvo spánku.
Ak by ho vedci pochopili lepšie, mohli by konečne účinnejšie pomôcť obetiam patologickej nespavosti. Spánok totiž stále zostáva pomerne záhadným biologickým javom.
Hlavný zdroj: Komuniké Kalifornskej univerzity v San Francisku
