O baktériách tušíme v princípe to, že sú malé, nebezpečne zákerné a získavajú odolnosť proti antibiotikám, čím spôsobujú nové a ťažko liečiteľné choroby. Kniha Jiřího Schindlera Ze života bakterií (Academia, Praha, 2008) je iným, oveľa celostnejším a najmä zaujímavejším pohľadom na tieto neviditeľné tvory, ktoré ovládali Zemi oveľa skôr ako človek.
Stačí pripomenúť, ako ovplyvnili náš život pradávne metabolizujúce baktérie, ktoré stáli pri zrode bunkového života. Pri svojej neustálej obnove, ktorou by sme mohli nazvať aj snahou o zachovaní bakteriálneho rodu, stáli niekoľkokrát pred zničením, no vždy prežili, najmä vďaka svojej efektívnej reprodukcii (napríklad aj vnútri našich tiel, ktorých prostredie sa chemicky podobá viac na prostredie skorej Zeme).
Intímny vzťah k človeku
Z útlej Schindlerovej knihy sa dozvedáme veľa zaujímavých vecí o baktériách, ktoré majú priam intímny vzťah k človeku. Sú okolo nás aj v nás, vo vode, v pôde, vo vzduchu, prechádzajú na nás od zvierat aj od iných ľudí; skrátka – bakteriálne perpetuum mobile.
Od základných vecí, ako je rozoznávanie a klasifikácia baktérií, sa dostávame k sexu. Pred polstoročím zistil Joshua Lederberg, že „sex“, alebo skôr prenos génov, uskutočňovaný fyzickým kontaktom, je jednosmerný (čiže bunky, ktoré určité vlastnosti prenášajú, ich nemôžu prijímať, a tie, ktoré ich prijímajú, ich nemôžu odovzdávať).
Bakteriálny sex síce na rozdiel od nášho neslúži na rozmnožovanie, ale „iba“ na zlepšenie genetickej výbavy, najmä v kritických situáciách, no očami vedca sa zdá byť dostatočne vzrušujúci.
Kapitola o pohybe baktérií (tejto téme sa venujú stovky mikrobiológov) je nesmierne zaujímavá už aj preto, že drobné bičíky – jemné vlákna o sile okolo 20 nanometrov, slúžiace na pohyb niektorých baktérií tým, že ich tlačia pred sebou - sa stali horúcim námetom diskusie medzi kreacionistami a evolucionistami o možnosti vzniku takejto zložitej štruktúry v evolúcii (kreacionisti svoje stvoriteľské pozície neuhájili, no aj evolucionisti sa poriadne zapotili).
Cesta k potrave
Baktérie musia mať k dispozícii zdroje uhlíku, dusíku aj fosforu, optimálnu koncentráciu kyslíku a určitú kyslosť prostredia (Ph). Ak niečo z toho chýba, treba vyraziť na cestu – nech už akýmkoľvek spôsobom (využitie bičíku je iba jedným z nich). Pri čítaní o cestovaní baktérií k potrave zistíme, že to nemajú vôbec ľahké. Mechanizmus rozoznania živín a porovnanie ich koncentrácie s miestom, kde sa práve nachádza, predpokladá napríklad veľmi citlivý „nos“.
Ako u ľudí?
Azda najzaujímavejším čítaním sú kapitoly o kolóniách baktérií, lebo témy o kolektívnom správaní alebo komunikácii baktérií majú určité paralely vo svete ľudí. Autor si však všíma aj to, že často ide o hypotézy, ktoré treba ešte overiť.
Ďalšia časť knihy je venovaná večnej téme: patogenite baktérií a možnostiam medicíny, ako sa s ňou vyrovnať. Zaujímavé je aj čítanie o normálnej flóre človeka a o tom, kedy žijú baktérie s človekom v mieri. To sa však netýka „zvlčilých“ baktérií, ktoré si vyvinuli obzvlášť pozoruhodné vlastnosti, vďaka ktorým prenášajú množstvo exotických chorôb.
Pútavá, prehľadne a populárne napísaná kniha iba výnimočné preskočí do rýdzo vedeckej terminológie. Inak by ju mal ľahko stráviť absolvent gymnázia, ktorý pri hodinách prírodopisu nelúštil krížovky. Vhodne ju doplňujú farebné obrázky z elektrónových mikroskopov.
Schindler končí úvahou nad prácou tímu známeho amerického genegika Craiga Ventera, ktorý ako prvý vytvoril syntetický genóm, a súčasne podal rad patentov na jeho ochranu. Vedec a podnikateľ Venter v jednej osobe je jednoducho fenomén, ktorý sa v genetike, mikrobiológii a biotechnológii už nedá prehliadať – nech už v dobrom alebo v zlom.
