BUDAPEŠŤ. Informoval o tom dnes portál Slovákov v Maďarsku www.LuNo.hu s odvolaním sa na článok Lajosa Csordása v maďarskom denníku Népszabadság.
Podľa archeológa Miklósa Bélu Szökeho, hlavného spolupracovníka Archeologického ústavu Maďarskej akadémie vied, ktorý už 15 rokov vedie vykopávky v Blatnohrade, môže mať tento nález mimoriadnu hodnotu pre slovanskú kultúru.
"V súčasnosti sa totiž zdá, že je to doposiaľ najstarší text, aký bol kedy napísaný hlaholikou. Sú to spolu štyri znaky: dva a pol písmena a jeden kríž. Navyše, nie je vylúčené, že ide o rukopis Cyrila alebo Metoda," poznamenal archeológ.
Ako pripomenul, písmo hlaholiku vytvorili dvaja byzantskí mnísi vyslaní na Veľkú Moravu šíriť kresťanstvo - Konštantín (Cyril) a jeho brat Metod - v 60. rokoch 9. storočia. V tom období pôsobili aj na území niekdajšej Panónie, a v rokoch 866-867 práve v Blatnohrade - pevnosti, ktorá stála na mieste dnešného Zalaváru.
Usadlosť, dobre chránená močiarmi, bola sídlom najvýchodnejšieho grófstva Franskej ríše a vďaka panovníkovi Ľudovítovi Nemcovi sa v 40. rokoch 9. storočia stala majetkom z Nitry vyhnaného kniežaťa Pribinu a jeho syna Koceľa.
Tu bol postavený najväčší kostol vtedajšej východnej a strednej Európy, pútnický chrám vysvätený na počesť mučeníka Hadriána a zároveň chrániaci jeho telesné pozostatky. Základy tohto kostola boli odkryté v 80. rokoch minulého storočia pod vedením Ágnesi Sósovej Csemiczkej.
Osada sa v roku 872 stala arcibiskupským sídlom, kde žil pápežom vymenovaný panónsky arcibiskup Metod, ktorý spolu so svojím bratom povzniesol staroslovienčinu na liturgický jazyk. Teraz nájdený zlomok hlaholského nápisu môže teda pochádzať pravdepodobne z čias tunajšej činnosti Konštantína a Metoda alebo z čias Metodovho arcibiskupstva, domnieva sa archeológ Szöke.
Blatnohrad bol postavený na prirodzenej vyvýšenine podoby ostrova medzi močiarmi a pozostával z troch väčších častí: z opevneného zemepanského hradiska, centrálne umiestenej cirkevnej časti, kde sa nachádzal aj pútnický kostol, a z obytnej štvrte, latinsky zvanej suburbium.
Väčšina budov - medzi nimi aj arcibiskupská rezidencia, ktorej pozostatky boli odkryté v rokoch 2000-2007 - bola postavená z dreva. Keramický úlomok s hlaholským nápisom sa našiel v najhlbšej časti tri metre hlbokej priekopy, ktorá kedysi delila niekdajšie hradisko od cirkevnej časti.
"Na základe vrstiev nad ním nemožno tento nález datovať do neskoršej doby ako okolo roku 870. Doposiaľ známe hlaholské nápisy pochádzajú z 10.-11. storočia, preto je zalavársky nález zvláštny," povedal archeológ.
Na nápise črepu pochádzajúceho z džbánu alebo fľaše jasne vidno písmená "i" a "o" (zvané iže a on), čiže spolu "io". Môže to byť napríklad časť nejakého mena. Zatiaľ sa nedá presne určiť, o aký jazyk ide. V objasnení možno pomôžu bádatelia z krajín používajúcich cyriliku. Záujem už prejavili pracovníci Historického ústavu Ruskej akadémie vied.
