BRATISLAVA. Giorgi, tridsaťštyriročný učiteľ ekonómie z gruzínskeho Tbilisi, sa začiatkom tohto mesiaca poobede pokúsil ako obvykle prihlásiť do blogovacej služby LiveJournal, pomocou ktorej píše už niekoľko týždňov svoje postrehy k rusko- gruzínskej vojne, od ktorej práve uplynul rok.
Najväčšie útoky na slovenské stránky
Hackeri našli vo svojom hľadáčiku aj domény s koncovkou .sk.
S DDos útokmi si už potykali aj slovenské internetové servery. V roku 2007 zažila rozsiahly výpadok stránka spravodajskej televízie TA3. Jej redaktori sa vtedy nevedeli dostať do systému, v ktorom pracovali, čitatelia zasa k obsahu. Stránku na deň znefunkčnili neznámi útočníci, na ktorých televízia podala trestné oznámenie.
Podobný prípad zažilo v októbri 2007 aj SME webovú stránku spravodajského servera zahltilo približne 150tisíc požiadaviek o spojenie za sekundu. Počas víkendu bola niekoľko hodín nedostupná.
Zrejme najsilnejší útok na slovenské internetové médium zažil vlani v septembri cas.sk – server denníka Nový Čas. Bol taký silný, že na čas odrezal od internetu nielen stránku, ale aj zahraničnú konektivitu operátora.
Stránka sa potom vrátila do prevádzky po niekoľkých hodinách, keď útok ustal.
(tu)
Služba nefungovala, „tak som sa rozhodol ísť radšej na Facebook,“ povedal neskôr v telefonickom rozhovore pre New York Times. „Nešiel však ani ten, išiel som teda na Twitter a ten tiež nešiel. Divné, vravím si, aká náhoda, že všetky služby majú výpadok naraz.“
Pre Giorgiho a ďalšie milióny používateľov troch významných sociálnych služieb na internete, ktorí sa celé hodiny nevedeli dostať ku svojim kontám, by to bol len banálny príbeh o nespoľahlivosti internetu.
Za výpadkom však nebola zhoda náhod, ale cielený útok a útočníci nemierili na celé služby, ale na stránku jediného človeka. A bol ním práve Giorgi.
Ako útok prebiehalNa jeho blog na LiveJournal, profil v sociálnej sieti Facebook a stránku s mikroblogerskými príspevkami na Twitteri začali vo štvrtok ráno prúdiť milióny požiadaviek o získanie obsahu. Neposielali ich však ľudia, ktorí by stránku chceli vidieť, ale zavírusované počítače z celého sveta ovládané útočníkmi.
Cieľom útoku s označením DDos je v dôsledku záplavy požiadaviek ochromiť alebo úplne stránku vyradiť z činnosti.
Twitter nasledujúcich 48 hodín striedavo fungoval i nefungoval, používatelia Facebooku a LiveJournalu mali problémy s pomalosťou služby. Ešte skôr ktosi v jeho mene rozposlal do celého sveta spam. V správe, pod ktorou bol podpísaný, sa uvádzali odkazy na jeho stránku. „Útočníci zrejme chceli, aby to vyzeralo tak, že Giorgi je zodpovedný za milióny nevyžiadaných e-mailov,” povedal Beth Jones, analytik firmy Sophos, ktorá sa zaoberá internetovou bezpečnosťou.
Keď tieto stránky prestali ísť, Giorgi sa už nemal ako brániť. Kto stál za útokom a čo ním presne sledoval, sa zrejme nepodarí zistiť.
Útoky podobného druhu totiž nikdy nemožno presne vypátrať - prebiehajú prostredníctvom vírusom napadnutých počítačov. Predpokladá sa však, že by za nimi mohli stať promoskovskí hackeri.
Giorgi totiž posledné týždne na svojich stránkach písal hlavne o minuloročnej rusko-gruzínskej vojne. „Poskytoval som utečencom z Abcházska priestor na ich spomienky na domov,“ povedal. „Cítim sa trochu vinný za to, že ľuďom nešla služba len preto, čom som ja písal.”
Zraniteľný ako pavúčia sieťÚtok opäť raz internetu ukázal, ako veľmi je zraniteľný. Mikko Hyppönen z bezpečnostnej firmy F-Secure ho prirovnal „zbombardovaniu televíznej stanice len preto, že sa niekomu nepáči jeden moderátor“.
S podobnými útokmi už máme skúsenosti aj na Slovensku - niekoľko hodín až dní pre ne neboli prístupné stránky veľkých spravodajských serverov Ta3, cas.sk či sme.sk.
Neexistuje veľká šanca, ako sa proti podobným útokom vôbec brániť. Záplavu dát totiž nemožno účinne filtrovať, stránka preto počas útoku nejde nikomu.
Jeden z najzákernejších útokov
S Rastislavom Turekom, bezpečnostným analytikom, sme sa rozprávali o útoku na Twitter a Facebook.
Bolo na tomto útoku niečo pre vás obzvlášť zaujímavé?
„Najzaujímavejším momentom je asi odvaha urobiť takýto útok. Vidno, že útočník sa vôbec neobával, že by nemal dostatočné zázemie, aby položil také veľké servery. A pritom zasadil týmto serverom takú závažnú ranu. Podľa štatistík ide o jeden z najväčších, najzákernejších útokov, možno nie ani tak silou ako premyslením a vykonaním. Takémuto niečomu sa len veľmi ťažko odoláva.“
Na podobné útoky sa zvyknú na čiernom trhu kupovať celé siete zavírusených počítačov napríklad z rozvojových krajín. Myslíte si, že to bolo tak aj v tomto prípade?
„Málo ľudí verí, že by bolo možné prenajať si takúto veľkú sieť zavírusených počítačov na taký útok. Veľká časť z nich po útoku už nebude použiteľná na ďalší útok, pretože ju poskytovatelia odrežú od pripojenia na internet. Málokto by bol ochotný prenajať svoju sieť na takýto útok. Útočníci si zrejme vybudovali vlastnú.“
Predpokladáte, že útočníka niekto niekedy odhalí?
„Keďže sa predpokladá, že útok išiel z Ruska, myslím, že nie. Nie je ani tak otázka kto konkrétne za tým stojí fyzicky, ale skôr politicky. Teda kto bol za tým nariadením, a to sú veci, ktoré sa odhaliť akotak dajú, ale to už je skôr otázka, aký šikovný bude vyšetrovateľ.“
Hovorí sa, že útok bol zrejme akýmsi dozvukom minuloročnej gruzínsko-ruskej vojny. Myslíte si, že budúce konflikty budú prebiehať do veľkej miery práve na internete?
„Čím väčší bude ekonomický prínos internetu pre krajinu, spoločnosť alebo pre kohokoľvek iného, tým viac sa budú naň zameriavať útoky. Toto je terorizmus, ktorý má jedinú úlohu - zničiť slobodu prejavu a zastaviť tok informácií, ktoré by mohli niekoho diskreditovať. Verím tomu, že v budúcnosti sa bude časť vojenských útokov zameriavať na internet.“
Máme sa obávať, že podobných útokov raz pribudne toľko, že sa internet už ani nebude dať používať?
„Každý útočník má len takú silu, koľko napadnutých počítačov má pod sebou. K tomuto scenáru by preto mohlo dôjsť, iba ak by bol napadnutý povedzme každý počítač na svete. V tom prípade by bol aj každý počítač cieľom. Nehrozí však, že sa podobné kriminálne skupiny premnožia, jedna druhú totiž zo samotných počítačov vytláča a počet počítačov je obmedzený.“
Dá sa vôbec niečo robiť, aby sa podobné útoky nestávali?
„Ja osobne verím, že riešenie je v právnej regulácii poskytovateľov internetu. Keby museli poskytovatelia filtrovať dáta, ktoré z ich siete odchádzajú, podobné útoky by sme dokázali odrezať. Je ťažké to riešiť na serveri, na ktorý sa útočí, no na opačnom konci je to jednoduché. To by však musel robiť každý poskytovateľ na svete. No, žiaľ, toto sú veci, ktorých sa asi nedočkáme nikdy alebo nie v priebehu desiatich rokov.“
Tomáš Ulej
Vojna na sieti
Severná Kórea útočiaca na vládne počítače USA, ruskí hackeri odstavujúci celé služby kvôli jednému používateľovi. „Kybervojna“ počítačových expertov už nie je zďaleka iba pojmom scifi literatúry.
BRATISLAVA. Jednou z prvých krajín, ktorá pocítila silu politicky motivovaného internetového útoku, bolo pred dvoma rokmi Estónsko. Ruskí hackeri vtedy na niekoľko týždňov blokovali vládne webové stránky, ale napríklad aj systémy bánk a úradov vrátane záchranného systému.
Podobná situácia sa zopakovala aj minulý rok počas sporu Ruska a Gruzínska.
Po masívnych útokoch na vládne weby musela v auguste oficiálna stránka gruzínskeho ministerstva zahraničných vecí fungovať namiesto svojej štandardnej adresy na bezplatnom blogovacom serveri spoločnosti Google a prezident Saakašvili vyzval občanov, aby informácie nehľadali na vládnych weboch, ale na stránkach poľského prezidenta.
Gruzínsko to nenechalo bez odplaty – v krajine stoplo prístup občanov na akúkoľvek ruskú stránku a zablokovalo aj všetky ruské televízie a rozhlas.
Okrem podobných prípadov, v ktorých ide o zneprístupnenie informácií, zaťaženie krajiny v kombinácii s klasickým útokom, kybervojna pozná aj ďalšie formy – sú nimi napríklad kyberšpionáže, ktorými sa preslávila Čína, keď minulý rok pomocou vírusov vo vládnych počítačoch získala kontrolu nad tajnými dokumentami v desiatkach krajín sveta.
Odborníci tvrdia, že je dnes na svete minimálne 200 krajín, ktoré vyvíjajú stratégie pre vedenia kybervojenských útokov.
(tu)
