BRATISLAVA. Autormi tejto úžasnej snímky, ktorá sa včera vo Francúzsku stala snímkou dňa, sú Miloslav Druckmüller (Česko), Peter Aniol (Nemecko), Vojtech Rušin Astronomický ústav SAV), Ľubomír Klocok (Astronomický ústav SAV), Karel Martišek (Česko) a Martin Dietzel (Nemecko).
Výsledný obrázok bielej koróny pozorovanej počas úplného zatmenia Slnka 22. júla 2009 na atole Enewetak je zložený z 38 záberov rôznej expozičnej doby z celkového počtu 80-tich záberov získaných v priebehu úplného zatmenia, ktoré trvalo 5 minút a 41 sekúnd. Ide o zábery, ktoré neboli ovplyvnené riedkou, krátkotrvajúcou oblačnosťou.
FOTO - Miloslav Druckmüller (Česko), Peter Aniol (Nemecko), Vojtech Rušin Astronomický ústav SAV), Ľubomír Klocok (Astronomický ústav SAV), Karel Martišek (Česko) a Martin Dietzel (Nemecko).
Ako povedal člen expedície, "slnečný" astronóm RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. z Astronomického ústavu SAV, na pozorovanie tejto koróny vedci použili ruský teleobjektív Maksutov-Cassegrain 6,3/500, v ktorého okulárovom konci bol digitálny aparát CANON EOS 5D. Počítačové spracovanie jednotlivých snímok urobili pomocou softvéru (Astro D3F 2.0, PhaseCorr 6.0, MPA 1.0, LDIC 5.0, Corona 4.1, Sofo ACC 6.1), ktorého autorom je prof. RNDr. Miloslav Druckmüller, DrSc., z Vysokého učení technického v Brne.
Biele body na snímke nie sú kazy, ale hviezdy. Poloha pozorovacieho stanovišťa na Enewetaku bola 11° 21.546' N (severnej šírky), 162° 20.827' E (východnej dĺžky), nadmorská výška 3 metre. Na zábere vidno aj mesačný povrch, ktorý je osvetlený slnečným svetlom odrazeným od Zeme.
"Biela koróna mimoriadne vysokej kvality je odrazom rozdelenia fotosférických magnetických polí Slnka v koróne. Pre súčasný cyklus slnečnej aktivity č. 24 je však tvar bielej koróny netypický," hovorí Vojtech Rušin. "Je to najmä preto, že v koróne chýba výrazný prilbicovitý lúč, ktorý bol doteraz pozorovaný pri každom zatmení. Vidieť ho dokonca aj v čase minima slnečnej aktivity, ktoré na základe našich meraní rozdelenia slnečných protuberancií bolo koncom roka 2007.
Už pohľad na slnečnú korónu voľným okom počas úplného zatmenia tento stav naznačoval. Domnieval som sa však, že to spôsobuje nervozita, ktorá sa nás chytá zakaždým, keď pozorujeme zatmenie Slnka. Spracovaný obraz môj vizuálny záver plne potvrdil. A nielen môj.
Súčasný stav koróny veľmi úzko súvisí s atypickým začiatkom slnečného cyklu, pri ktorom v polárnych oblastiach Slnka v porovnaní s predchádzajúcim minimom slnečnej aktivity vedci pozorujú až o 50 percent nižšiu intenzitu magnetického poľa. Z takéhoto vývoja majú všetci slneční fyzici hlavu v smútku, lebo predpovede o mohutnosti maxima slnečného cyklu sa od skutočnosti líšia, podobne ako samotný termín maxima," dodáva Vojtech Rušin.
Fotografia bielej koróny z 22. júla 2009, ktorú predstavujeme na našej stránke, sa už stihla stať v Európe slávnou. Ako snímka dňa, ktorú v piatok 14. augusta uverejnili na francúzskom astronomickom webe www.cieletespace.fr.
"Ak sa naša fotografia stala na tomto francúzskom webe snímkou dňa, v športovej terminológii to znamená, že sme najlepší," poznamenáva spoluautor snímky V. Rušin.
Pokiaľ chcete snímku vidieť alebo si ju stiahnuť v plnom rozlíšení, stačí kliknúť na www.ta3.sk/~vrusin/pictures. Je tam aj "čistá" zelená koróna (530,3 nm) a jej kombinácia s bielou korónou.
Odborná analýza snímok sa ešte neskončila.
