Vo väčšine prípadov však i o utrpenie pre hráčov, zbytočnú hračku pre fanúšikov filmu a samotný vydavateľ si za málo muziky vypýta nemalé peniaze. Kto videl tohtoročný letný blockbuster Transformers: Revenge of the Fallen, len sa utvrdil v tom, že Michael Bay vie robiť skvelé oddychové snímky, pri ktorých sledovaní sa pokojne zadusíme pukancami. Ak ste film videli, skromne sa dá hra ohodnotiť ako pravý opak – nie, že by išlo o lyrické vyznanie robotickej lásky. I tu sa budú mlátiť plechové krabice, no čo malo vo filme spád, v hre núti osudom kruto skúšaného jedinca zívať a nezaspať. Počas takmer dva a polhodinového filmu sa akcia nezastavila, v hre sa rozbehne viac menej až v samotnom závere a aj to len vlažne.
Takže ďalšie dovrzané herné spracovanie úspešného filmu? Žiaľ, odpoveď je jednoznačná: áno! Nejedná sa síce o kontaminovaný odpad typu Iron Man alebo Incredible Hulk, no Revenge of the Fallen ponúka zábavu iba priemernú. A ako už bolo spomenuté, v rozpore s filmom, sa vlastne nič nedeje, nenatrafíte na žiaden poriadne efektný súboj, nemáte pocit, že ovládate obrovské plechové ksichty. Nič úchvatné, nič zdrvujúce, nič tak spektakulárne vybuchujúce/rúcajúce sa ako vo filmovej predlohe. Tým utrpela hra neskutočnú ranu do rozkroku, hlavne ak máte v pamäti podarený film.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Príbeh si z predlohy berie základ, raz za čas odbočí, prípadne mierne pozmení obsadenie postáv, ale inak sa v ňom orientovať dá. Primus, úplne prvý transformer, stvoril svojich 13 nástupcov, tzv. primeov, z ktorých jeden sa odklonil od strany dobra a bol nazvaný Padlým (Fallen). Decepticoni nájdu stopu k špeciálnemu artefaktu, ktorý by im mohol pomôcť oživiť na morskom dne pochovaného Megatrona. Do toho si pridáme špeciálny mechanizmus, ktorý môže zničiť Zem ako takú a máme tu ukážkový príklad toho, prečo si Autoboti musia dať znovu do držky s Decepticonmi. Autobotom pomáha i špeciálna vojenská jednotka NEST, ktorá bola zriadená práve pri príležitosti nedávneho konfliktu v jednotke.
Príbeh úplne dostačujúci, z hry sa dá aj pochopiť, no rozprávaný je nasledovne: skupina Autobotov (alebo Decepticonov podľa výberu kampane) stojí, kamera lieta z jedného na druhého a každý svojim typicky plechovým hlasom povie zopár drsných viet. Alebo je tu na modrom pozadí vektorovo vykreslená krajina s nekvalitnými fotkami na pozadí vysvetlí ako sa príbeh presunie do Egypta a na iné miesta. Čiže totálne pravý opak filmu, žiadna akcia! A čo je ešte horšie Megan Fox sa objaví v hre raz a podobá sa skôr na štyridsaťročnú mamičku, ktorá každý rok rodila ako čerešňa. Skutočne to vyzerá tak, akoby hra nemala žiadnu spojitosť s filmom. Smutné a uberá to na atmosfére virtuálnych transformerov.
Hra samotná je klasikou: akcia je videná z pohľadu spoza postavy, pričom kampaň máme rozdelenú na misie, ktoré sa postupne odomykajú. Nečkajte však žiadne otvorené priestranstvá. Každá misia je situovaná do pomerne obmedzeného priestranstva, navyše ohraničená, kde z jedného konca na druhý doletíte/dojazdíte za niekoľko desiatok, sekúnd. Spracovanie všetkých máp je podpriemerné, textúry budov a objektov majú biedne rozlíšenie, efekty ničenia okolia sú minimálne, a hoci stĺpy, stromy a iné menšie súčasti mesta padajú pod váhou transformera, výsledný efekt je skôr biedny. Nemáte ten správny pocit z ovládania obrovského kolosu, skôr to pripomína neohrabanú postavu v papierovom svete. Modely postáv – reč je len a len o transformeroch, nie vojenských jednotkách, ktorých textúry by ste spočítali na prstoch oboch rúk – taktiež nijak nevynikajú. Pri transformácii z vozidla na robota nepociťujete tú energiu z prerodu, energiu, ktorá vás ohromí. Stlačíte tlačidlo a je to.
Cieľ úrovní je zväčša jediný: všetkých zlikvidovať. To, že musíte niekam prísť a zničiť X nepriateľov alebo ani nemusíte nikam chodiť, či musíte niekoho ochrániť (tým, že zlikvidujete X nepriateľov) je v podstate to isté. Výnimku tvoria súboje s bossmi, ktorých musíte síce (znovu) zničiť, no ide o pomerne pestrý boj, keďže vám to netrvá niekoľko trápnych sekúnd, ale musíte sa i trochu snažiť. Miernym odreagovaním sú aj úrovne, v ktorých nejde o to, aby ste všetkých dostali do plechového nebíčka, ale niečo opravili či niekoho zachránili. Biedna náplasť. Misie môžete i opakovať, pričom dôvod je prozaický: za získané skúsenosti na mapách zlepšujete tímové vlastnosti (životy, energia, ochladzovanie zbraní...), avšak ich účinok nie príliš badať, takže toho po niekoľkých pokusoch necháte. Misie trvajú zopár minút, podľa času a úspešnosti v nich dostávate skúsenosti.
Každú úroveň plníte s vybraným transformerom, prípadne si môžete vybrať. Rozdiely medzi jednotlivými charaktermi sú viditeľné vďaka používaným zbraniam a špeciálnej vlastnosti. Jeden vie liečiť, iný vytvorí štít alebo položí na zem obrannú vežu. V kampani ich vlastnosti nemusíte príliš využívať, potrebné pre váš spôsob hrania sa stanú až v multiplayeri, ktorý obsahuje hneď niekoľko módov, ale mnoho hráčov mu zatiaľ neholduje, takže sú boje skôr komorné. I tak však multiplayer ponúka omnoho väčšiu porciu zábavy a vydržíte pri ňom dlhšie, než pri kampani. Nie, že by sa jednalo o niečo extrémne novátorské, no súboje zrazu predtavujú výzvu a keď sa mlátite s veľkými transformermi so živými protivníkmi, dostáva to hneď iné grády a môže to byť i obyčajný deathmatch.
Vrátime sa k príbehovej kampani. V samotnej úrovni to vyzerá tak, že idete na miesto, kam máte doraziť, postupne ničíte všetko, čo vidíte na radare červené, v prípade nutnosti sa snažíte manévrovať, no stále robíte to isté a stereotyp dá o sebe vedieť neskutočne skoro. Otvorený model sveta v štýle GTA by hru nezachránil, tento spôsob však taktiež nie je najšťastnejším. Keby sa hra tvrdo držala filmu, ponúkla v podobnom štýle i herný zážitok, bola by to síce hra s nálepkou „filmová hra“, no výsledný dojem by bol omnoho lepší, hra zábavnejšia, výpravnejšia. Nezachráni to ani dabing počas briefingov, v priebehu misii sa opakuje pár hlášok. Hudba dopredu neženie, hoci patrí k tomu lepšiemu, príliš rýchlo sa natlačí do pozadia a nebudete ju počas bojov vnímať. Filmový soundtrack rozhodne nečakajte, skladby sú úplne nové, vytvorené špeciálne pre hru. Celkovo pôsobí Revenge of the Fallen ako nízkorozpočtový projekt a nie prídavok k explozívnemu filmu.
Máme teda pred sebou priemernú akčnú hru, na ktorú sa o týždeň zabudne. Nemá dostatočný spád, nudiť začne po niekoľkých minútach hrania, keďže jediné, o čo v drvivej väčšine prípadoch ide, je stlačenie tlačidla streľby/útoku v momente, kedy máte červený zameriavací kríž, krivka zábavnosti prudko klesá. Revenge of the Fallen navyše vyzerá zastarane a s dnešnou konkurenciou sa nemôže porovnávať. Ulice miest sú mŕtve, autíčka jazda po uliciach ako formulky z autodráhy. Aby vývojári hráča udržali pri obrazovke, dali mu RPG prvky a možnosť zlepšovania vlastností transformerov. Len škoda, že skúsenosti získate výhradne opakovaným plnením už i tak dosť nudných, naskriptovaných úrovní, ktoré trvajú zopár minút. Nezachráni to dvojitá kampaň (23 úrovní za každú stranu, kampaň za jednu stranu vám zaberie pri rýchlom preletení maximálne 4 hodinky), ani licencia, lepších hier je jednoducho omnoho viac. To, že práve v tejto účinkujú známe postavičky transformers, je síce potešiteľný fakt, no čo z toho, keď vás to nebude baviť?
