SME
Nedeľa, 12. júl, 2020 | Meniny má NinaKrížovkyKrížovky

Zmenšil náš svet. Tranzistorom

Americký fyzik William Bradford Shockley bol spoluautorom jedného z najužitočnejších vynálezov 20. storočia - tranzistora. Zomrel pred 20. rokmi, 13. augusta 1989.

William Shockley.William Shockley. (Zdroj: LIFE / TIME)


William Bradford Shockley

Narodil sa 13. februára 1910.
Spolu s Johnom Bardeenom a Walterom Brattainom spoluvynašiel tranzistor.
V roku 1956 za to získali Nobelovu cenu za fyziku.
Zomrel 12. augusta 1989.

Podľa odhadov dnes na každého obyvateľa Zeme pripadá asi miliarda tranzistorov. Ak si uvedomíme, že pred 60 rokmi ľudia tranzistory ešte väčšinou ani nepoznali, znie to neuveriteľne.

Vynálezca aj teoretik

Muž, ktorý bol pri zrode tranzistorovej revolúcie, sa narodil v roku 1910 v Londýne, no vyrastal v Kalifornii. Bakalársky titul z prírodných vied získal na pres?tížnom Caltechu (California Institute of Technology) v Pasadene. Doktorát mu udelila iná prestížna univerzita - MIT (Massachusetts Institue of Technology).

Pred vojnou pracoval v Bellových laboratóriách a viedol výskum na Kolumbijskej univerzite. Po vojne sa do Bellových laboratórií vrátil a začal tam hľadať alternatívu k elektrónkovým zosilňovačom. Elektrónky, ktoré spínali a zosilňovali elektrický signál, boli veľkí, krehkí a nespoľahliví „žrúti“ energie. Voľba tímu fyzikov, chemikov a inžinierov z Bell Telephone Laboratories, ktorí formulovali prelomový výskumný zámer ich náhrady, padla na polovodiče. Cieľom bolo pochopiť funkciu polovodičov s využitím znalostí toho, ako sa správa materiál na atómovej úrovni.

Shockley mal nielen gény vynálezcu - svoj prvý patent získal už v roku 1938 - no aj vynikajúceho teoretika. Ako autor rozhodujúcej myšlienky o pohybe elektrónov v polovodičoch ukázal, že dobrá teória môže byť tou najpraktickejšou vecou na svete.

Veľký ako hrášok

Tesne pred Vianocami v roku 1947 uvideli pracovníci Bellových laboratórií prvý polovodičový tranzistor (termín vznikol zo slov transfér a rezistor, teda prenosový odpor). Predstavil ho Shockley spolu s najbližšími spolupracovníkmi Johnom Bardeenom a Walterom Brattainom.

FOTO - WIKIMEDIA

Bol veľký ako hrášok, ktorý spájal tri polovodičové vrstvy s odlišnými typmi vodivosti. Správal sa ako bežná elektrónka, tá s ním však už nemohla súťažiť v spoľahlivosti, spotrebe a výkone. Verejná prezentácia sa odohrala v júni 1948. Predstavitelia spoločnosti Philips, najväčšieho výrobcu elektrónok, vyhlásili, že vynáleztranzistora ich nemôže ohroziť. Mýlili sa.

Tranzistory sa rýchlo uplatnili najskôr v prístrojoch pre sluchovo postihnutých, potom v tranzistorových prijímačoch, a najmä pri výrobe počítačov. Dnes sa s nimi stretávame na každom kroku, miniatúrne integrované obvody (čipy) strážia prakticky všetko počnúc mikrovlnkou cez semafor alebo palubný počítač až po chod atómových elektrární.

Shockley ako kľúčový člen slávnej „tranzistorovej trojky“ získal spolu s Brattainom a Bardenom v roku 1956 Nobelovu cenu. V následnej prednáške ocenil prínos oboch svojich spolupracovníkov (Bardeen potom získal ešte jednu Nobelovu cenu).

Prvý v Kremíkovom údolí

Medzitým stihol Shockley založiť legendárnu Shockley Semiconductor Laboratory. Urobil tak prvý a rozhodujúci krok ku vzniku známeho Silicon Valley (Kremíkového údolia) medzi San Franciscom a San José.

Shockley bol v tom čase už uznávaným vedcom, členom Americkej akadémie vied. Manažérske gény však nemal. Prehliadal názory podriadených, vo svojom laboratóriu sa nesprával ako skeptický a trpezlivý vedec, skôr ako diktátor. V podstate tak vyhnal dvoch najschopnejších spolupracovníkov Roberta Noyceho a Gordona Moora (tvorcu slávneho zákona o miniaturizácii čipov), ktorí si spolu s ďalšími šiestimi mladými zamestnancami Shockleyho firmy založili vlastný podnik - prvú firmu vyrábajúcu integrované obvody. Shockley o svojich bývalých zamestnancoch vraj hovoril ako o „zradcovskej osmičke“.

Mnohí vedci kritizovali aj neskorší Shockleyho príklon k eugenike a konštatovali, že fyzik by sa nemal miešať do vecí, ktorým nerozumie. No ako vedec a vynálezca bol Shockley výnimočný.

Časopis Time ho zaradil medzi stovku najvplyvnejších objaviteľov storočia.Byť fyzikom znamená úžasnú možnosť zmeniť svet. William Shockley túto možnosť naplnil.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.
Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak má našliapnuté do pekla.