Sonda Cassini stále žije a skúma zblízka Saturn

V júni 2004 sa usadila na obežnej dráhe Saturna sonda Cassini. Vďaka nej teraz vieme viac o mnohých Saturnových mesiacoch a poznáme presnú dĺžku jeho dňa. Cassini skúma plynného obra aj po skončení svojej základnej misie.

Sonda Cassini krátko po dokončení. Priemer jej antény je štyri metre.(Zdroj: NASA/JPL)



BRATISLAVA. Sonda Cassini letela k Saturnu päť rokov, aby mohla preskúmať jeho prstence, mesiace, magnetosféru alebo extrémne klimatické podmienky.

Jej základná štvorročná misia sa skončila. Bola jednou z najúspešnejších v histórii poznávania Slnečnej sústavy.

Vedci uplynulú misiu vyhodnocujú a súčasne pre sondu pripravili nový, dvojročný program, ktorý nazvali Skúmanie Saturnovej rovnodennosti. Predpokladajú, že údaje z Cassini budú najmenej také vzrušujúce ako doteraz.

Program zahŕňa 60 dodatočných obletov Saturna vrátane 26 priblížení k Titanu, sedem k Enceladu a jeden k ďalším mesiacom: Dione, Rhea a Helene.

Titan je čoraz zaujímavejší

Najpríťažlivejším Saturnovým mesiacom je pre pozemšťana Titan. Možno už len preto, že na jeho povrchu tečú rieky a rozkladajú sa jazerá. Sú tam aj horské valy a vrchy, v ktorých astronómovia predpokladajú vulkány.

Americká Cassini k Titanu vypustila európsku sondu Huygens, ktorá na ňom pristála a poslala množstvo údajov. Podľa amerických planetárnych geológov je až neuveriteľné, nakoľko pripomína povrch Titanu Zem.

„V skutočnosti sa Titan podobá na Zem viac než akékoľvek iné teleso v Slnečnej sústave, odhliadnuc od obrovských rozdielov v teplotách a iných klimatických podmienkach,“ povedala pre BBC Rosalind Lopezová z JPL/NASA v Pasadene.

Titan je jediný známy mesiac, ktorý má hustú atmosféru, a okrem Zeme aj jediné vesmírne teleso, na povrchu ktorého sondy zaznamenali stále tekuté jazerá.

Namiesto vody metán

Napriek podobnosti so Zemou je Titan pre našinca neobývateľný: priemerná teplota ne jeho povrchu sa pohybuje okolo mínus 180 stupňov Celzia.

Voda by tu mohla existovať iba v podobe hlboko zmrazeného ľadu, takže jej úlohu v hydrologickom cykle zohráva metán a etán, padajúci v podobe dažďa a snehu.

Sonda Huygens na Titane očami umelca. FOTO – ESA, NASA

Na Titane sú síce vulkány ako na Zemi, no tým sa podobnosť končí. Z fotografií, ktoré sonda poslala, vidno, ako na mesačný povrch chrlia čpavok.

Chemické zloženie atmosféry Titánu sa podľa vedcov veľmi podobá na skorú atmosféru Zeme, v ktorej chýbal kyslík.

„Jedna z najzaujímavejších otázok znie, či prebiehajúce chemické procesy na Titane podporujú predbiologickú chémiu podobnú tej, v ktorej sa rozvíjal pozemský život,“ povedal Robert Nelson, výskumník z JPL/NASA v Pasadene.

Koľko trvá saturnský deň?

Najnovší výsledok amerických vedcov zverejnený v časopise Nature hovorí, že Saturn sa otočí okolo svojej osi raz za 10 hodín 34 minút a 13 sekúnd. Je to asi o 5 minút menej, než tvrdili štúdie založené na sledovaní magnetického poľa planéty. Nové čísla vychádzajú z práce, ktorú začal pred desiatimi rokmi Timothy Dowling z Louisvillskej univerzity pri meraní pohybu čpavkových mrakov cez povrch Saturnu.

V roku 2004 sa do meraní saturnského dňa zapojil Peter Read z Oxfordskej univerzity, ktorý použil pri štúdiu atmosféry údaje z Cassini, konkrétne z jej infračerveného spektrometra.

„Uvedomili sme si, že môžeme kombinovať informácie o tom, čo vidíme na povrchu Saturna, s dátami v infračervenom spektre o hlbokom vnútri planéty, ktoré posiela sonda Cassini, a vytvoriť tak trojrozmernú mapu vetrov na Saturne,“ povedal Read, autor článku v Nature.

S touto mapou vedci dokázali vystopovať rozmery planetárnych vzdušných vĺn a vírov a presnejšie určiť rotáciu planéty, na ktorej povrchu fúkajú vetry rýchlosťou až 1800 kilometrov za hodinu.

„Skrátenie saturnského dňa o päť minút možno nevyzerá ako príliš významný výsledok,“ hovorí Read. „Naše upresnenie však znamená, že pri predchádzajúcich odhadoch rýchlosti vetra sme sa mýlili až o 230 kilometrov za hodinu.“

Počasie na Saturne sa teda podobá počasiu na Jupiteri viac, ako to vyzeralo predtým. Podľa Reada to ukazuje, že napriek rozdielom majú oba plynné obry oveľa viac spoločného, než si vedci mysleli.

Nový objav potvrdzuje, nakoľko je rotácia plynnej planéty komplikovanejšia než rotácia pevného telesa typu Zeme. Nové merania môžu prispieť aj k lepšiemu pochopeniu vývoja ďalších plynných planét Slnečnej sústavy.

ZDROJ: Komuniké Oxfordskej univerzity

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 019
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 680
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 316
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 337
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 675
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 538
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 214
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 816
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 554
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 702

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop