;) |
Niekedy sa vývojári vyberú hlbšie do RPG sveta, inokedy pridajú interakciu v adventúrnom poňatí a pokúšajú sa implementovať do strieľania príbeh a sú samozrejme i prípady, kedy sa tvorcovia na všetko vykašlú a dajú vám možnosť iba strieľať, strieľať a ešte raz strieľať. Nie, že by ani to nebolo zábavné. Chilský vývojársky tím ACE Team na to išiel tak trochu inak. A tak trochu inak treba hodnotiť aj ich projekt Zeno Clash.
Istotne ste si po vydaní na Steame povšimli mnoho recenzií s bombastickými verdiktmi. Teraz sa rozhodol distribútor CD Projekt vydať hru v klasickej, krabicovej verzii s českými titulkami. Samozrejme, ide o to, že Zeno Clash vyzerá a pôsobí úplne inak ako zbytok akčnej produkcie, ktorou sme zavalení. Ak vynecháme grafické spracovanie a výtvarné stvárnenie, už len príbeh samotný je za hranicou súdnosti a šialenosť sála z každého slova. Svet Zeno Clash je bizarný, podivný a ťažko pochopiteľný. Vynikajúco ho charakterizuje jedna z mnohých bláznivých replík z hry: Nie sú otrokmi reality, takže si môžu dovoliť byť šialení. Hlavný hrdina Ghat (alias hráč) zabije svojho otca. Aj matku. V jednom. Hermafrodit s hlavou vtáka rozdáva deti, ktorých je milión plus päť a hlavná postava zistila niečo strašné, o čom nik z mnohých zmutovaných detí netuší. Všetci vám teda pôjdu po krku a na vašej strane tak ostane len jedna zo sestier, pomerne pohľadná Deadra s afro účesom.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Dej je rozprávaný v rôznych časových obdobiach: pred zabitím, po zabití, čo tomu vlastne prechádzalo. Skákanie z jedného obdobia do druhého však nebude žiadnym problémom, pretože viac šokovaní budete už zo spomínaného príbehu, ktorý nie raz vyvolá otázku „čo sa to do pekla deje?“ a grafického stvárnenia. Farebné kreácie spájajúce tie najpodivnejšie farby vytvárajú dojem drogového tripu, jednotlivé výjavy sú akoby z mysle schizofrenického jedinca. Na jednu stranu je to všetko originálny úkaz, ktorý vás donúti pozerať sa a plnými dúškami si vychutnávať prostredie, no niekedy je toho proste príliš a celková preplácanosť príliš drobí celkovú vizáž, takže si niektoré momenty ani nestačíte užiť alebo ich vnímať. Je to však úžasné grafické spracovanie, hoci nie vždy bol dizajnér lokalít (triezvy a čistý) úplne originálny a nevyhol sa nudiacim a nudným koridorom. Ak nebudete príliš nároční, ani si nepovšimnete, že v Zeno Clash v podstate absentujú všetky moderné efekty. Hra beží na niekoľko starom Source engine (Half-Life 2), ale vôbec to nevadí.
Bizarné modely nepriateľov, šialené kombinácie farieb a akési podivné spojenie praveku, mágie a nepríjemnej drogovej skúsenosti robí z hry to originálne, pred čím všetci padali na kolená. Istotne, niekomu to bude stačiť bude si užívať odlišnosť od stáda iných hier. Lenže oči sa nedajú zatvárať na slabšou hernou dobou (4 až 5 hodín, no je možné zakúpiť si ďalšie úrovne na Steame), ale hlavne výrazným obmedzením, príliš utláčajúcimi koridormi. Ak ste plakali pri Call of Duty, tu si radšej slzné kanáliky vytrhnete. Úzke cestičky sú niekedy rozšírené do menších arén, v ktorých sa snažíte ako tak takticky zapájať do boja proti presile a korigovať svoj pohyb. Dve veľké chyby, ktoré môžu odradiť mnohých.
Spočiatku bude na každého príjemne pôsobiť spôsob boja. Skôr ako o strieľačku ide o kontaktné súboje. Nie, že by ste na strelné zbrane nenatrafili, no musíte ich vedieť využiť, musíte sa nachádzať na otvorenejšom prostredí z dôvodu pomalého nabíjania, slabšej účinnosti a malého zásobníku. Nepomôže ani nekonečná zásoba munície. Strieľať sa teda bude, avšak vo väčšine prípadov sa musíte spoľahnúť na vlastné päste. Niečo podobného sme tu už mali napríklad v Condemned alebo v jeho pokračovaní. Na rozdiel od tohto hororového projektu sa podarilo nezávislým vývojárom výborne vyladiť vnímanie vzdialenosti od nepriateľa, takže viete, kedy máte načasovať útok a ktorý to má vôbec byť. Nie je to však jednoduché ako sa spočiatku zdá. Dva druhy útokov (plus kombinácie) aktívne striedate s blokovaním a úkrokmi do strán. Je možné sa automaticky zamerať na jedného kandidáta na ranu do držky, no potom pri presile neviete reagovať na útok od chrbta. Boj proti presile sa následne zvrhne v pobehovanie, občasné útoky, krytie. Spočiatku zábavné súboje neskôr naberú na frustrácii – nie je to však kvôli inteligencii nepriateľov, tá je pod bodom mrazu. Niekedy to totiž schytáte nech robíte čo chcete, prostredie je totiž príliš obmedzené a presila je predsa len presila.
Samotné ovládanie je akoby z inej dimenzie. Pohybujete sa klasickou kombináciou WASD, útok je nadefinovaný na myš, blok vyvoláte stlačením medzerníku, no celé je to podivné, niekedy spomalené. Jednoducho iné. Vyslovene zle sa manipuluje so zbraňami, ktoré strieľajú len v prípade, že nimi začnete mieriť, inak sa strelnou zbraňou len zaženiete. Ovládaniu nepridáva ani podivný systém obnovy zdravia: musíte jesť ovocie, zrejme pomaranče. Takže musíte ovocie nájsť, prísť k nemu a stlačiť akčné tlačidlo, bežne nastavené na E. Archaický prístup by nebol sám o sebe zlý, keby detekcia objektov vo vašej blízkosti nemala obmedzené pôsobenie a niekedy musíte Ghata „zaparkovať“ priamo na vybrané miesto.
Mlátenie hlava-nehlava začne naberať na obrátkach pri súbojoch s bossmi, ktorých zdoláte len ťažkými zbraňami. Ich energia je samozrejme vysoká, treba si od nich držať odstup a útočiť zozadu, prípadne ich nalákať do pasce. Minútky utekajú, no v niektorých prípadoch sú i tieto napínavé pasáže mierne pokazené pridaním ďalších vĺn bežných nepriateľov. Horúce to býva v momente, kedy má ktokoľvek z nich strelnú zbraň. Niektoré úseky z celkového počtu 18 úrovní si jednoducho zopakujete. Niektoré viackrát, pretože občas rozhodne i šťastie alebo jeden správne vykrytý úder. Väčšinou bojujete proti skupine nepriateľov po prejdení istej hranice v koridore. Mapy sú pomerne malé, striktne naskriptované. Vyskytnú sa samozrejme i zaujímavé situácie, kedy musíte udržiavať zapnuté sviece pred podivnými bahennými potvorami, či ostreľujete nepriateľov z člnu pri plavbe podivnou krajinou, ale drvivá väčšina úloh je nadefinovaná tak, aby ste išli rovno za nosom, na vybraných miestach sa zastavili, všetko vymlátili a znovu išli ďalej. A do toho sa pokúšali pochopiť bláznivý príbeh.
Grafické spracovanie sme si už rozobrali a aj napriek všeobecnej preplácanosti, je podivuhodné. To, že je prostredie mŕtve, bez akejkoľvek interakcie s nim, pohodlne akceptujeme, koridory sa však odpustiť nedajú. Výnimka v púšti ukazuje, že dizajn prostredia hry je založený na hustom osadený krajov mapy bizarnými výjavmi, respektíve chodníku, po ktorom máte ísť. V momente, kedy máte možnosť ísť viac naľavo a napravo, je to akési pusté, prázdne. Šialené kombinácie farieb a celkový dizajn spájajúci rôzne časové obdobia s fantáziou drží spracovanie nad priemerom. Omnoho horšie sú na tom zvukové efekty. Isteže, ide o nezávislý projekt, avšak povedať to treba: dabing je otrasný, vety nemajú zmysel (čo vám však pri celkovej bizarnosti nebude pripadať ako niečo nezvyčajné) a ambientné ozvučenie okolia či súbojov je strohé, minimalistické. Zvuk úderu, občas nejaké to škriekanie, ale celkovo je to zvukové slabučké. O hudbe nehovoriac. Ak vás i prekvapí, zistíte, že po ďalšom, ďalšom a ďalšom spustení rovnakej melódie vám prostredie hry až tak bláznivé nepripadá, pretože začínate byť zrelí do sanatória z opakujúcich sa tónov.
Dobre: má to vcelku originálny dizajn prostredia, príbeh je bizarný, bojový systém zameraný na päste a kopance má čosi do seba. Lenže stále je to len obyčajná akčná hra z vlastného pohľadu, kde kráčate v zúfalo úzkom koridore, dlho vám to nevydrží (výsledný čas môžete predĺžiť odolávaním atakov vĺn nepriateľov vo vežiach a výsledky porovnávať s kamarátmi = multiplayer) a možno to bude pre vás až príliš šialené. Zápletka je ako dadaistická koláž výkvetu zo psychiatrie. Ono to niekedy funguje (spomeňme na Sanitarium, Phantasmagoriu alebo podobné krvavo-mľaskavé kúsky), ale tu je to skôr prvoplánované. Je to však i lacné – necelých 16€ v dnešných časoch nie je veľa. Rozhodnutie je na vás – radšej si však najprv skúste demo, Zeno Clash je kúskom zaujímavým, rozhodne však nie pre každého.
