Jedny z najstarších známych skamenelín živočíchov nepochádzajú z oceánov, ale z jazier. Ukázal to výskum 600 miliónov starého pohoria v južnej Číne, ktorý viedli vedci z Kalifornskej univerzity v Riverside. Spochybnili tak učebnicovú pravdu, že mnohobunkový život vznikol v oceánoch.
Na juhu Číny v provincii Kuej-čou sa rozkladá skalná formácia Doushantuo, stará vyše 600 miliónov rokov. Je to jedno z najstarších nálezísk so skamenelinami živočíchov; presnejšie ide o zhluky buniek, interpretované ako živočíšne embryá.
Stovky vzoriek
Americkí vedci prezreli a zanalyzovali stovky vzoriek z niekoľkých oblastí južnej Číny. Použili pri tom mineralogickú analýzu, röntgenovú difrakciu a iné nástroje analýzy geochemických dát.
"Prvým nezvyčajným nálezom z tejto oblasti bola hojnosť ílovitého materiálu zvaného smektit," povedal vedúci štúdie Tom Bristow z Kalifornskej univerzity v Riverside pre internetové stránky univerzity. "V takto starých skalách sa smektit zvyčajne premení na iné typy ílu. No smektit z juhu Číny takouto transformáciou neprešiel.Jeho zloženie si vyžadovalo podmienky, ktoré zvyčajne nachádzame v slaných, zásaditých jazerách."
Aj ďalšie dôkazy naznačovali, že pôvodným prostredím embryí živočíchov z južnej Číny nemohla byť morská voda. Vedci ich zhrnuli v článku publikovanom v Proceedings of the National Academy of Sciences.
Musia hľadať ďalej
"Život v oceánoch sa veľmi líši od života v jazerách. Prinajmenšom v modernom svete sú oceány oveľa stabilnejším prostredím v porovnaní s jazerným," povedal Martin Kennedy, v laboratóriu ktorého Bristow pracuje. Vedcov preto veľmi prekvapilo, že fosílie nepochádzajú z morských usadenín, ale z oveľa premenlivejšieho jazerného prostredia.
"Je síce možné, že sme zatiaľ nenašli rovnako staré alebo aj staršie organizmy, ktoré žili v moriach. No náš výskum ukázal minimálne to, že prostredie, v ktorom sa zrodili prvé živočíchy, mohlo byť rôznorodejšie ako sa predpokladalo."
Ak vývoj prvých živočíchov prebiehal aj v jazerách, naznačuje to novú cestu, ktorou mohol život pri svojom zrode prejsť a otvára otázku, aké zmeny v životnom prostredí na svoj vývoj prvé organizmy potrebovali. Pretože jazerá sú ohraničené a neprepojené, možno prebiehala evolúcia živočíchov na rôznych miestach súčasne.
„Teraz musíme čakať a hľadať zhodné fosílie v morských usadeninách," uzavrel Kennedy.
Prišlo to o 20.20
Pokiaľ ide o zrod života, pripomeňme si zaujímavú paralelu Michaela Whitfielda z Morského laboratória v britskom Plymouthe. Whitfield prišiel s myšlienkou zhustiť vek Zeme, teda 4,6 miliardy rokov, do 24 hodín. Zem vzniká o polnoci a prvé stuhnuté horniny na horúcom povrchu sa objavujú o štvrtej ráno. O šiestej je tu prvý život.
Dostatočný obsah kyslíka v atmosfére sa objavuje okolo jedenástej. Eukaryontné bunky, ktoré už majú jadro a chromozómy, prichádzajú na scénu o 17.00 a prvé živočíchy sa objavujú o 20.20 (práve tie študovali vedci z Kalifornskej univerzity v Riverside). Človek sa zjavuje desať minút pred polnocou, 3,7 milisekúnd pred polnocou sa začína priemyselná revolúcia.
Fosílie zhlukov eukaryotických buniek z južnej Číny.
FOTO - SHUHAI XIAO
