Jednou z nezabudnuteľných postáv histórie televízneho vysielania bol Rus Vladimir Kozmič Zvorykin. Po emigrácii do USA sa stal hlavným tvorcom televízneho prenosového a prijímacieho systému, ktorý firma RCA rozšírila do celého sveta. Zvorykin sa narodil pred 120 rokmi, 30. júla 1889.
Vladimir Kozmič Zvorykin
Narodil sa 30. júla 1889.
V roku 1926 vynašiel ikonoskop.
Zvažoval návrat do Sovietskeho zväzu.
Zomrel 29. júla 1982.
Svoj najväčší vynález z roku 1926 – kineskop – nazval Zvorykin rusky znejúcim slovom ikonoskop, no jeho základ bol v gréčtine (zo slov zobrazenie a vidieť). Viedla k nemu dlhá a zložitá cesta. Zvorykin si na nej vyslúžil prezývku Ruský darček Američanom.
Chcel robiť, nie slúžiťNarodil sa v ruskom meste Murom. Jeho otec bol úspešný obchodník, no Vladimirovou láskou sa stala fyzika. Študoval ju na Petrohradskej univerzite, potom prešiel na Technologický inštitút. Tam sa zoznámil s profesorom Rozingom, s ktorým robil svoje prvé pokusy pri prenose obrazu. Rozingovo petrohradské laboratórium sa stalo Vladimirovým druhým domovom.
Prišla však októbrová revolúcia a občianska vojna. V roku 1918 v Moskve si Zvorykin zapísal: „Je jasné, že v blízkej perspektíve nemôžem očakávať návrat k normálnej výskumnej práci.“ Chcel však robiť a objavovať, nie slúžiť novej sovietskej moci, a už tobôž nie bojovať na jej strane v občianskej vojne. Jediným východiskom preň bola emigrácia za oceán. Trvalo mnoho mesiacov, kým sa mu podarilo cieľ uskutočniť.
Stotisíc dolárov a dva rokyV roku 1926 vynašiel ikonoskop, v roku 1929, po krátkej epizóde vo firme Westinghouse, začal Zvorykin pracovať v spoločnosti RCA (Radio Corporation of America). Založil ju iný ruský emigrant David Sarnov. Pri prvom stretnutí sa Sarnov opýtal: „Čo potrebujete na to, aby ste svoj nápad premenili na televízne vysielanie pre verejnosť?“ Zvorykin odpovedal: „Stotisíc dolárov a dva roky práce.“ Bol príliš veľký optimista, ako napokon vždy. Sarnov neskôr vyrátal, že príprava komerčného televízneho vysielania v USA ho prišla na tridsaťnásobok. No úspech bol obrovský.
V roku 1933 vystúpil Zvorykin na zjazde Americkej spoločnosti rádioinžinierov s prednáškou, nazvanou Ikonoskop - moderný variant ľudského oka. Angličtinou so silným ruským prízvukom v nej zhrnul všetky svoje doterajšie skúsenosti a vysvetlil technické detaily, ktoré predtým nepublikoval. Špičkoví americkí odborníci konštatovali, že tento Rus dokázal to, čo sa nepodarilo mnohým laboratóriám.
Návrat do ZSSRZrazu sa z celého sveta začali hrnúť pozvania na prednášky. Zvorykin si však nečakane vybral najskôr ZSSR. Krátko predtým totiž dostal pozvanie, aby sa vrátil. Vraj Sovieti zabudnú na jeho minulosť a dajú mu možnosť pracovať podľa jeho predstáv.
Zvorykin vedel, že sa nikdy nestane stopercentným Američanom, túžil sa stretnúť s bratom a sestrou. Jeho manželstvo, v ktorom sa v Amerike narodili dve dcéry, zlyhalo. Takže v auguste 1933 prehovoril k odborníkom - no už nie k ruským, ale sovietskym, už nie v Petrohrade, ale v Leningrade. Jeho prednášku odmenili ováciami.
Pri ďalšej návšteve zvolal rodinnú radu, aby uvažovala o jeho návrate. Rozhodol skeptický hlas manžela jeho sestry Anny, geológa Nalivkina.
Ten Zvorykinovi vysvetlil, čo sa v ZSSR v skutočnosti deje a akým rizikom by bol návrat: napriek všetkým ubezpečeniam by ťažko boľševici zabudli, že je synom obchodníka, bývalým dôstojníkom cárskej armády, človekom, ktorý má americký pas a dobré vzťahy s nenávidenou buržoáziou.
Späť do USAZvorykin sa vrátil do USA a už tam zostal. Do vlasti chodil iba na krátke návštevy, v roku 1936 napríklad do Leningradu a Moskvy, kde v mene RCA upresňoval zmluvu o dodávkach elektrotechnických zariadení do ZSSR.
Potom sa venoval najmä obľúbenej práci v laboratóriu, zdokonaľoval elektrotechnické, optické a iné zariadenia. Napísal veľa kníh, získal množstvo medzinárodných ocenení.
V roku 1954 odišiel so všetkými možnými poctami z RCA a začal pracovať ako riaditeľ Strediska lekárskej elektrotechniky v Rockefellerovom ústave v New Yorku.
Vynašiel tam okrem iného unikátny mikroskop na štúdium chemických reakcií v živých bunkách. Zomrel v Princetone 29. júla 1982.
