BRATISLAVA. K najhorším typom rakoviny patrí glioblastóm, rýchlo rastúci tumor mozgu. Prognóza je často zlá, väčšinou to býva otázka mesiacov, málokedy rokov.
Glioblastóm si nevyberá, postihuje všetky vekové skupiny počnúc deťmi až po ľudí vo vysokom veku.
Most medzi vedou a pacientom
„Pretože táto choroba dokáže zasiahnuť každého, je dôležité pochopiť mechanizmus, akým pôsobí," hovorí Santosh Kesari, neuro-onkológ z bostonského Inštitútu výskumu rakoviny Dana-Farber.
Práve to je jeden z dôvodov, prečo začali v Bostone budovať banku živých buniek, pochádzajúcich z vyoperovaných mozgových nádorov.
„Je to prínosnejšie ako študovať kus mŕtveho tkaniva," konštatuje Keith Ligon, patológ na harvardskej lekárskej fakulte. „Keď nádorové bunky žijú, dávajú nám možnosť nahliadnuť do vývoja a formovania tumoru priamo v organizme pacienta."
Ako povedal Kesari, je to personalizovaný prístup v praxi, most medzi vedou a pacientom.
Ligon je druhým vedeckým nadšencom, ktorý sa podieľa na vytváraní banky živých nádorových buniek.
Nie je vlastnou kópiou
Podľa predstáv, ktoré sa sformovali v minulosti, je tumor v princípe vlastným klonom, takže by sa mal množiť podľa genetickej štruktúry pôvodných rakovinových buniek, prípadne podľa DNA pôvodnej bunky (rakovina je choroba, ktorá vzniká poruchou ochranných mechanizmov v jedinej bunke).
V niektorých typoch nádorov, ako práve v glioblastóme, sa totiž vyskytujú najrôznejšie bunky. Nádor nerastie ako kópia, ale skôr ako nesúrodá masa buniek.
Rozdielne typy buniek môžu byť geneticky príbuzné, ale aj úplne iné. Práve táto rôznorodosť chráni tumor pred likvidáciou.
Liek totiž môže tumor čiastočne poškodiť a zmenšiť, pretože zasiahne určitý typ buniek. No na ďalšie už, ako sa hovorí, „nemá". Nepoškodené bunky sa množia ďalej, čo znamená veľké riziko, že tumor bude rásť aj po liečbe.
Operácia je prvým krokom k tomu, aby mohli vedci vytvárať banku živých tumorových buniek.
FOTO - SITA/AP
Liečba ušitá na mieru
Kesari (na snímke Dana-Farber Cancer Institute) vychádza z logického názoru, že jeden liek nemôže zasiahnuť všetky typy nádorových buniek naraz. Preto začína spolu s ďalšími kolegami experimentovať s nádejnými možnosťami personalizovanej liečby.
Kesari je presvedčený, že nie je správne zahrnúť pacientov do jednej skupiny iba preto, že ich nádor sa nazýva rovnako; napriek tomu nemajú tú istú chorobu. Pre webové stránky Harvardskej univerzity vysvetlil:
„Keď sa pozeráte na genetický profil nádorov, jeden od druhého sa veľmi líšia. A každý reaguje na lieky rozdielne. Takže keby sme pochopili vzťah medzi genetickým profilom tumoru a jeho odpoveďou na konkrétnu liečbu, ktorú máme k dispozícii, dokázali by sme pacientom poskytnúť zmysluplnejšiu staroslivosť."
Kesari experimentálne vyskúšal liek, ktorý umlčuje gén, zvaný pdgfr. Mal veľmi dobrý efekt.
Záhadné kmeňové bunky
Teória rakovinových kmeňových buniek hovorí, že existuje skupinka „materských" buniek, ktorá dokáže liečbu prežiť. Podobne ako normálne telové kmeňové bunky, ktoré sa dokážu priam zázračne meniť na rôzne tkanivá tela, aj tieto „materské" bunky - alebo rakovinové kmeňové bunky - sa dokážu premeniť na nádorové „dcérske" bunky, ktoré vedia prežiť štandardnú liečbu.
Dospelý mozog si počas života uchováva určité množstvo kmeňových buniek. Tie pomáhajú regenerovať mozog, a sú zrejme zapojené aj do procesov pamäti a poznávania.
Niektorí vedci si myslia, že keď kmeňové bunky v mozgu začnú chýbať, urobia tým cestu chorobám typu alzheimera.
Druhou stranou mince je, že keď sa kmeňové bunky „zbláznia", môžu sa zapojiť do formovania tumorov. Ale to je zatiaľ iba hypotéza, a dokázať ju je náročná úloha.
Ak tieto podozrivé kmeňové bunky naozaj existujú, vyskytujú sa veľmi zriedkavo, medzi 100-tisíc mozgovými bunkami približne jedna. Vedci overujú niekoľko spôsobov, ako ich nájsť, izolovať a vypestovať.
Tumor napríklad rozkladajú a jeho tkanivo ďalej pestujú. „Kmeňovú bunku, ktorá vytvára zlváštne útvary - hovoríme im tumorové neurálne sféry - možno funkčne označiť ako rakovinovú," vysvetlil Ligon.
