né studne.
J. Craig Venter nikdy nemal malé ciele. Tentoraz prichádza s ambicióznym projektom obrátiť cyklus využívania fosílnych palív, ktoré sa ukladali v zemi stovky miliónov rokov.
Spaľovaním ropy, uhlia či zemného plynu sa uvoľňuje oxid uhličitý. Namiesto čerpania uhlíku zo zeme ho Venter chce získavať z atmosféry, čo by prinieslo vyriešenie dvoch zásadných problémov: vo vzduchu by nepribúdal dôležitý skleníkový plyn a ľudstvo by malo k dispozícii nový, možno povedať čistý zdroj ropy.
Príliš krásne, aby to bola pravda?
Znie to príliš dobre, aby to bola pravda, komentovala úmysel Craiga Ventera Catherine Brahic v časopise New Scientist. Opýtala sa ho, ako to chce urobiť.
"Riasy používajú oxid uhličitý na to, aby pomocou fotosyntézy vytvárali množstvo ropných molekúl a uskladňovali tak energiu," odpovedal Venter. A pokračoval: Keď zmeníme ich DNA, budú vyrábať viac rovnakých uhľovodíkov, aké teraz ťažíme zo zeme. Musíme ich naučiť, aby uhľovodíky neskladovali, ale vypúšťali. Nuž a potom ich môžu rafinérie spracúvať podobne ako fosílnu ropu.
„Urobili sme niekoľko zásadných vedeckých objavov, čo sa týka spôsobu, ako riasy vylučujú čisté tuky," vysvetľuje Venter. „Myslím však, že najvýznamnejším krokom je uzavretie partnerstva a prístup k finančným zdrojom a technickým možnostiam spracovania ropy, aké má Exxon."
Uhlík z atmosféry
Venter patrí medzi vedcov, ktorí predpokladajú, že k súčasnej zmene klímy prispieva svojimi aktivitami človek. Hovorí: „Tým, že riasy začnú vo väčšom množstve než doteraz meniť oxid uhličitý späť na ropu, predídeme ďalšiemu zvyšovaniu obsahu uhlíku v atmosfére."
Ďalšou fázou bude naučiť sa spracúvať bioropu v existujúcich rafinériách Exxon Mobil tak, aby z nej vznikli rovnaké produkty ako z fosílnej ropy. „Takže cieľom je vyrábať benzín, naftu alebo letecké palivo z tých istých uhľovodíkov ako to robíme teraz, zmení sa iba ich zdroj. Namiesto čerpania uhlíku zo zeme ho budeme získavať z atmosféry," predpokladá Venter.
Samozrejme, zásadná otázka znie, ako rýchlo takú zásadnú zmenu genetici a inžinieri dosiahnu.
„Existuje veľa vyhlásení o tom, že na základe malých skúšobných projektov to bude o rok či dva," hovorí Venter. „Lenže my chceme mať skutočný a významný vplyv na výrobu miliárd galónov ropy, ktoré sa spotrebúvajú na celom svete. Vyrába sa z nich množstvo produktov, napríklad odevy, koberce, lieky, plastické látky. Chceme nahradiť všetko, čo sa len bude dať. Očakávame, že v tak veľkom meradle to bude možné v rozmedzí od päť do desať rokov."
To však neznamená, že o desať rokov už nebude Exxon vyrábať nič iné iba energiu pochádzajúcu z rias. Podľa Ventera bude skutočným testom až taký spôsob jej produkcie, ktorá bude cenovo konkurovať fosílnej rope. Takže ďalším cieľom nie je iba ju vyrábať, ale vyrábať ju efektívne.
Kto je Craig Venter?
„Máme jednoduchý cieľ. Chceme nahradiť celý petrochemický priemysel a stať sa hlavným zdrojom energie," vyhlásil pred časom J. Craig Venter. Vyzerá to, že svoje slová myslel vážne.
Ako jeden z mála biológov v histórii sa dostal medzi stovku najvplyvnejších ľudí sveta, ktorých každoročne vyhlasuje časopis Time. Vo vedeckom svete prerazil v lete roku 1991, keď v Science zverejnil prevratnú metódu rýchleho hľadania génov v DNA. Spolu s použitím bežných prístrojov umožnila podstatne urýchliť projekt mapovania ľudského genómu, vyhlásený a podporovaný americkou vládou. Bol to jeden z najdrahších, najnáročnejších a najkontroverznejších projektov v dejinách vedy, ktorý mnohí porovnávali s programom Apollo pri výskume Mesiaca.
Venter ako prvý človek sprístupnil na internete svoj diploidný genóm, teda kompletnú jadrovú DNA prečítanú z oboch chromozómov, ktoré dedíme po matke aj po otcovi.
Jeho vzorom je Charles Darwin. Na lodi Sorcerer II kopíruje niekdajšiu päťročnú objavnú plavbu Beaglu II do Južnej Ameriky. Plní si tak svoj sen skúmať genetickú biodiverzitu Zeme a hľadať nové mikroorganizmy so zaujímavými vlastnosťami, o ktorých doteraz nevieme. Ukazuje sa, že ich je oveľa viac ako si vedci mysleli.
„Ak nechceme iba monitorovať, ako to s planétou ide z kopca, máme azda jedinú možnosť, ako tento trend zmeniť a prísť radšej skôr ako neskôr s náhradou za spaľovanie ropy a uhlia," vyhlásil Venter. „Preto moje výskumné tímy pracujú na biologických zdrojoch energie, čiastočne na základe našich oceánskych výskumov založených na získavaní energie priamo zo svetla."
Poznámka autora:
Spomínam si na esej, ktorú kedysi dávno napísal pre ponovembrový Kultúrny život neúnavný bratislavský novátor Andrej Prok.
Písal o svojom sne: splodiny z automobilových výfukov sa začínajú využívať na pohon áut a ich motory už nespaľujú benzín ani diesel, ale vyciciavajú oxid uhličitý a ostatné zvyšky fosílnych palív, ktorými sme zaplnili atmosféru. Robia to tak dokonale, že sa im podarí načisto vyčistiť vzduch, ktorý dýchame.
Vtedy sa mi to javilo také nepravdepodobné, že som esej Andreja Proka do KŽ nedal (vyšla inde). Dnes sa mu dodatočne ospravedlňujem a posielam mu tam hore odkaz, oneskorený o 20 rokov: Andrej, vyzerá to, že tvoja vízia mala jedinú chybu - prišla príliš skoro. Držím palce Tebe aj Craigovi Venterovi.
