Adrián Galád: Amatéri majú výhodu. Čas

Keď bol mladý, zostrojil si vlastný ďalekohľad. Dnes sa Adrián Galád, astronóm v Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu UK v Modre, špecializuje na asteroidy.

Adrián Galád v observatóriu.(Zdroj: PRE SME – MIRO HUDÁK)

Ako ste sa dostali k astronómii?
Na strednej som hľadal niečo, kde sa využíva matematika a fyzika. Ale vôbec som nemal konkrétnu predstavu. Ale vtedy sa akurát ukázala Halleyho kométa. Chcel som ju vidieť, no nemal som sa na ňu koho spýtať a tak som začal študovať všelijaké atlasy hviezdnej oblohy. Potom som sa rozhodol zostrojiť ďalekohľad, poskladal som si nejaké lupy.

Sám?
Iba z lúp, chcel som vidieť niečo viac. Vedel som, že lupy sa dajú tak nastaviť, aby zväčšovali. Otcovi som napríklad ukazoval nejaké priblíženie. V tom meste, kde som bol, bolo vidieť na kostolnú vežu. A potom som chcel, aby mi rodičia kúpili aspoň poľovnícky ďalekohľad a nejako takto to začalo - celá ta fascinácia. Najskôr som začal pozorovať krátery na Mesiaci. Presne tak ako keď Galileo zostrojil ďalekohľad pred 400 rokmi. Ale samozrejme on mal horšie prístroje - asi ako keby som chcel ja tou mojou lupou či dvomi lupami pozorovať. Nie som zase tak technicky zdatný.

To si každý môže z lúp zostrojiť ďalekohľad?
Keď sa ohniskové vzdialenosti lúp nastavia dobre, tak to vlastne zväčšuje. Potrebujete jednu s veľkou a jednu s malou.

Potom ste sa rozhodli pre vysokú školu?
Áno, zbadal som, že aj na Slovensku sa študuje astronómia. No bol som trochu starý, keďže som sa začal o ňu zaujímať až od 16-tich rokov. Mnohí záujemcovia - rovesníci mali už určite väčšie skúsenosti s astronómiou. A s takou obavou som to skúsil. Navyše, ten odbor sa údajne otváral len každé dva roky. Keď som končil v škole, bolo práve vybudované nové pracovisko v Modre, tak som sa spýtal na miesto. A podarilo sa.

Aká je situácia v slovenskej astronómii dnes?
Astronómiu tu ťahajú najmä vo Vysokých Tatrách. Tam sa zaoberajú aj stelárnou astronómiou, aj výskumom Slnka, aj výskumom medziplanetárnej hmoty. My sa tu (v Modre) zaoberáme len medziplanetárnou hmotou, na katedre aj výskumom Slnka.

Čo pozorujete?
V astronómii všeobecne? Toho je veľa. Napríklad pre stelárnikov nie sú bežné hviezdy podobné nášmu Slnku až také zaujímavé. Zaujímavé sú pre nich práve tie veci, ktoré sú nezvyčajné. A nezvyčajné sú hviezdy s premenlivou jasnosťou, ktoré také môžu byť z viacerých dôvodov. Napríklad, že sa rozpína a sťahuje sa (t.j. pulzuje) samotná hviezda. Alebo sú to vlastne dve hviezdy, ktoré si navzájom vymieňajú hmotu, prípadne jedna obieha okolo druhej a zatieňuje ju. Tých zmien je veľa. A sú aj hviezdy na konci svojho života, ktoré tiež menia jasnosť.

Ako supernovy?
Áno. Keď taká supernova vybuchne, tak má jasnosť aj ako celá galaxia! A takých zaujímavých javov je plno.

Čo sa stane, keby takáto supernova vybuchla blízko Zeme?
Keby to bolo veľmi blízko, tak nás to ohrozí. Najmä ich nebezpečné krátkovlnné žiarenie, ktoré má takú prieraznosť a intenzitu, že nám ani naša atmosféra nepomôže. Ja sa týmto síce veľmi nezaoberám, no nás pravdepodobne môže ohroziť len to, čo je v našom najbližšom okolí. Keby niečo vybuchlo napríklad vo vzdialenosti 20 svetelných rokov, asi by to vyhladilo život. Ale nie som na to odborník, takže tie čísla berte s rezervou.

Teda sme relatívne v bezpečí?
Pri hviezdach azda áno. Ale človek nikdy nevie.

Hľadali Slováci aj planéty mimo našej slnečnej sústavy?
Asi nie. Urobili sme jedno alebo dve pokusné pozorovanie z Modry. Kolega, ktorý sa tým zaoberá, nás požiadal, či by sme to nevyskúšali na nejakej hviezde so známou exoplanétou. Extrasolárne planéty sa napr. prejavujú nepriamo tak, že keď prechádzajú popred hviezdu, pozorujeme nejaký malý pokles jej jasnosti.

Teda nepriamo. Prečo ich nehľadáme viac, teraz je to móda.
Nerobíme to, ale teoreticky by sa to dalo. Ale či by sme prípadné podozrenie vedeli aj potvrdiť, neviem. V zahraničí to robia automaty, pretože treba urobiť veľa vecí naraz. Treba hľadať, či sa pravidelne objavuje čosi prakticky na úrovni šumu. My sme pokusne odpozorovali takú hviezdu, ktorá mala najväčší pokles jasnosti.

Čiže obrovská planéta blízko pri hviezde?
Áno.

A čo asteroidy?
Na našom observatóriu potvrdzujeme novoobjavené telesá v blízkosti Zeme a popri tom študujeme základné vlastnosti asteroidov, napríklad ich rotáciu, či tvar. Takto bola dodnes preskúmaná len malá vzorka - ani nie jedno percento známych asteroidov. Ale medzi nimi sa pozorovali napríklad také, ktoré nie sú samé. A to sa veľmi nečakalo, že aj asteroid má ešte svoj pomerne obrovský satelit a že takých systémov je pomerne dosť. Systém tvoria dve planétky, pri ktorých vy vidíte na snímke len jeden bod, no fotometrickým výskumom sa ukáže, že sú to vlastne dva body tesne vedľa seba. Ukazuje sa, že mnohé satelity vznikli vlastne oddelením sa od materského telesa po jeho rýchlej rotácii.

Prečo je to dôležité?
Dôležité je to aj preto, že aj takéto asteroidy krížia dráhu Zeme a ohrozujú nás. Doteraz nevieme bojovať ani s jednoduchým asteroidom, ktorý by mal dopadnúť na Zem. Ak by ten dopad mal byť za pár dní, tak nevieme urobiť vôbec nič. A teraz si predstavte, že budú dva. S jedným by sa možno dalo poradiť, najmä ak viete jeho dráhu dosť dlho vopred. Nejakým gravitačným pôsobením vyslanej sondy sa môžete pokúsiť jeho dráhu odchýliť, ale musí naň pôsobiť niekoľko rokov.

Ako je nastavená bezpečnostná sieť? Vieme predpovedať, že sa k nám asteroid blíži a narazí?
Už jeden aj narazil, ale našťastie bol malý. Asteroidy sa hľadajú tak, že sa pustia skenovacie ďalekohľady a tie automaticky hľadajú po celej oblohe. Blízkozemský asteroid sa prejaví zväčša svojím rýchlym pohybom. Dôležité je však to, aký je veľký a akú má dráhu. Špecialisti potom počítajú aj budúcu dráhu, čo nie je ľahké. Teraz je hlavný cieľ spoznať tie najväčšie, aby k ničomu vážnemu a nečakanému nedošlo a keby aj malo, aby sa asteroid podarilo včas odchýliť z kolíznej dráhy. Tých nebezpečných telies je veľa, a preto budeme potrebovať ešte niekoľko rokov (možno 20), aby sme vôbec spoznali ich dráhy. Stane sa, že pri tejto práci sa nájdu aj malé asteroidy, napríklad vo vzdialenosti Mesiaca. To je už veľmi blízko. Ale malé asteroidy pri strete so Zemou zväčša zhoria v atmosfére, prípadne z nich ostane len malý meteorit.



Napríklad?
Stalo sa, že našli štvormetrové teleso o čosi ďalej ako náš Mesiac a o 20 hodín už dopadlo na Zem. V priebehu pár hodín od objavu sa vedelo, že teleso dopadne na Zem, ale nevedelo sa kam. Behom ďalšej hodiny sa to zistilo už s presnosťou okolo 100 km. A potom sa už iba ďalej intenzívne pozorovalo a spresňovalo miesto dopadu. Jednalo sa o prvý prípad, keď sa vedelo predpovedať miesto a čas jasného meteoru na oblohe. Odohralo sa to nad Afrikou 7.októbra 2008 ráno. A dokonca sa nakoniec našli na Zemi aj pozostatky asteroidu (meteority).

Prečo potrebujeme hľadať kamene z nebies?
Meteority nám rozprávajú históriu našej slnečnej sústavy, ako a kedy sa formovala, aké deje tu prebiehali (tvorba planét, vzájomné kolízie) a v akom časovom slede. Niektoré meteority dokonca obsahujú aj prvky staršie ako slnečná sústava, takže máme k dispozícii aj prvky z dávno vybuchnutej supernovy. Slnečná sústava sa zrejme začala formovať po takom výbuchu. Vychrlené častice z nej sa dostávali do formujúcej sa sústavy.

Sú všetky asteroidy rovnaké?
Nie, niektoré sa podobajú na pozemské skaly, iné sú zas príliš tmavé - ako uhlie, ďalšie sú viac kovové. Môže sa stať, že v budúcnosti sa budú niektoré asteroidy používať aj na ťažbu surovín. A je dôležité vedieť, z čoho sú už len preto, keby mali na Zem dopadnúť.

Ako sa varuje pred zrážkou s veľkým objektom?
Zatiaľ takéto nenastalo. Astronómovia si na toto radšej dávajú pozor. Občas sa stane, že povedia, že v budúcnosti sa objekt s nejakou malou pravdepodobnosťou môže so Zemou zraziť a novinári to zveličia, keď chcú vydať čo najviac pôsobivý článok.

Ale keby sem naozaj takýto objekt mieril?
Tak to by bolo vážne. Ale verím, že celý svet by sa to dozvedel. To by sa nedalo, a ani nie je snaha zatajiť to. Snaha je sa brániť. Sú asteroidy, ktoré majú nejakú väčšiu pravdepodobnosť, že sa so Zemou zrazia, no všetko je zverejnené. Ale stále treba čo najviac pozorovať, potom sa upresňuje ich dráha a mnohé asteroidy s bývalou veľkou pravdepodobnosťou zrážky o tento štatút našťastie prídu.

Čo je veľká pravdepodobnosť?
Veľká je pre astronómov už jedna k tisíc.

Prečo pravdepodobnosť? To sa nedá povedať presne?
Merania nie sú presné. Je tam odchýlka. A malá odchýlka na začiatku robí veľkú na konci. Pri vzdialenosti, v akej sa pri pozorovaní asteroidy nachádzajú, môžu byť napríklad aj o sto kilometrov inde a pre nás majú neodlíšiteľnú pozíciu. Takže sa to potom robí tak, že do danej oblasti sa naklonujú telesá a prepočítajú sa ich dráhy. Jeden z tisíc napríklad padne na Zem a tie ostatné ju minú.

Je taký popkultúrny mýtus, že v roku 2012 nás neminie veľké teleso.
Nič také sa nevie. Keby sa vedelo, tak to astronómovia povedia. Každý chce poznať dráhu objektov, ktoré sa vyskytujú. Takéto veci sa nenechávajú pre seba. Aj keď poznám jeden príbeh vedca, ktorý objavil veľký transneptunický objekt, no dlho nezverejnil jeho dráhu. A akýsi amatér, azda to vytušil z prednášky toho prvého (možno sa mu nabúral aj do počítača, už neviem), no našiel, kde sa to teleso nachádzalo, dohľadal ho a zverejnil svoje pozorovania a teda aj dráhu. Objekt by teda podľa pravidiel mal patriť tomu amatérovi, keďže on to zverejnil ako prvý, ale zrejme to nebolo nezávislé pozorovanie. Každopádne sa ani jeden nezachoval správne.

Platí pravidlo, že ten kto teleso objaví, dáva meno?

Zväčša platí, že právo pripadá objaviteľovi. To teleso ale musí mať už dostatok presných pozorovaní, aby sa v budúcnosti nestratilo.

Vy ste pomenovali asteroid?
Áno, niekoľko. Modra, Pezinok a tak ďalej. Na zapamätanie je lepšie mať meno pre asteroid, lebo obyčajne má len katalógové číslo a namiesto mena má len predbežné označenie, ktoré pozostáva z čísel a písmen.

Chodíte sa ešte niekedy len tak pozerať na hviezdy?
Cez dovolenku. Proste si ľahnem a oddychujem.

A vidíte niečo? Veľa sa hovorí o svetelnom smogu.
V Európe je to dosť kruté. Dobré je to na mori, ale to sa veľmi neráta. Jeden chalan astronóm plával na palube okolo Korziky a vravel, že voľným okom videl aj hviezdy, ktoré sa tu ani náhodou vidieť nedajú. Je to veľký nepomer. A bude to ešte horšie. Myslím si, že v Európe to je bieda. Tmavé ostali len nehostinné a ťažko dostupné kopce.



Máte aj nejakých svojich obľúbencov?
Pri pozorovaniach sú to asteroidy všeobecne. A medzi nimi? Sú to tie, ktoré som aj objavil, lebo teraz ich môžem aj viac skúmať. Je to vlastne troška súkromná, osobná vec. Objavil som napríklad asteroid, ktorému som dal meno po svojej manželke Andrejka. Jasnosťou je síce dosť slabý na skúmanie prístrojom v Modre. Ale mal som k tomu osobný vzťah, takže som vynaložil až neúmernú námahu na to, aby som určil jeho rotačnú periódu. A podarilo sa.

Koľko ste objavili asteroidov?
V Modre sme objavili nejakých vyše sto, ale už ďalšie veľmi neobjavujeme. Keďže ich ja mám veľa, už to nevyhľadávam, ale niektorých mojich kolegov to ešte stále baví.

Meno im môžete dať akékoľvek?
Nie. Vyraďujú sa aj také mená, ktoré sa podobajú na už existujúce, vyraďujú sa príliš dlhé a ťažko vysloviteľné mená, prípadne mená po domácich miláčikoch, napríklad psoch a podobne. A vyraďujú sa už aj mená politikov. Bol medzi menami (a stále je, keďže sa to dodatočne nedá zrušiť) napríklad aj Karl Marx.

Čo by mohli pozorovať amatéri?
Ďalekohľadmi? Na začiatku ich budú zrejme fascinovať planéty, hmloviny. Veci, ktoré inak nájdu aj v atlase. Aby ale malo pozorovanie aj nejaký väčší zmysel ako potešenie, môžu napríklad pozorovať jasnosti komét, prípadne premenných hviezd aj s dlhou periódou premenlivosti. Tam stále vo veľkom prispievajú amatéri. Majú napríklad výhodu, že majú dostatok pozorovacieho času.

A nové planéty nenájdu?
Pochybujem, že nejaký amatér nájde exoplanétu.

A čo vravíte na prípad s Jupiterom a škvrnou na jeho povrchu?
Prekvapilo ma to. Jupiter sa bežne, systematicky ani nepozoruje. Veď tam už bolo aj niekoľko sond. Ale tento austrálsky amatér, keď ho pozoroval, videl novú škvrnu zrejme po dopade telesa. Jupiter je inak celkom vďačný objekt, je relatívne blízko a je veľký a jasný.

Čo všetko vadí pozorovaniu?
Pozorovaniu vadí znečistenie, svit Mesiaca, vietor, oblaky. Ale aj chvenie atmosféry. A svetlo v meste. Obloha je potom sama jasná, takže už nemôžete vidieť ďalšie jasnosťou slabé objekty.

Čo robí astronóm, keď ide pozorovať?

Pripraví sa ďalekohľad, počítač, ochladí sa kamera, aby bol na snímkach čo najmenší tepelný šum. Predtým si pozriete, čo by ste chceli pozorovať, či napríklad asteroid nie je blízko pri hviezde v zornom poli - to by znehodnotilo výsledky. To všetko sa musí večer pripraviť. Aj či nevadí svit Mesiaca alebo oblačnosť.

Máte špeciálne predpovede počasia?

Nie, pozrieme si snímky oblačnosti a ich najbližšieho vývoja (na najbližšiu noc), napríklad aj cez stránky SHMÚ, prípadne iné. Zvláštne, že sa stále často pýtajú ľudia nás, aké bude počasie.

A viete odpovedať?
Nie, nie. Ja si pozriem predpoveď na pár hodín, na predpovede na niekoľko dní sa veľmi nedá spoľahnúť.

A potom?
Keď je všetko pripravené, človek dúfa že nezlyhá ešte technika. Potom si pripravím plán podľa podmienok. A následne sa už nastaví ďalekohľad aj pole a pozoruje sa. Získa sa plno snímok. U nás sú to často 60 sekundové expozície. Keď je jasný, alebo rýchly objekt, dajú sa použiť aj kratšie expozície. A potom cez deň sa to spracuje.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

ŠPORT

Sagan na MS: má dva tituly, ale raz ho zradil žalúdok

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

TECH

Výmena batérií namiesto nabíjania. Elektroautá sa môžu zmeniť

Nebude zložitejšia ako tankovanie paliva.

Neprehliadnite tiež

Čo sa stane, ak by sa antarktické sopky pod ľadom prebudili

Jedna z nich v budúcnosti vybuchne. Nevieme len, kedy.

Prečo vám obrazovka mobilu škodí a ako zmierniť únavu očí

Modré svetlo zhoršuje spánok, videnie a spája sa aj so vznikom rakoviny.

Chobotnice si vybudovali vlastné mesto a správaním prekvapili vedcov

Biológovia objavili neďaleko východného pobrežia Austrálie chobotničie mesto, ktoré pomenovali Oktlantída.

Výmena batérií namiesto nabíjania. Elektroautá sa môžu zmeniť

Nabíjanie elektromobilov nemusí byť v budúcnosti zložitejšie ako tankovanie paliva.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  2. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  3. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  6. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  9. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  10. IMMOFINANZ spúšťa medzinárodnú reklamnú kampaň retailovej značky
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 002
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 6 651
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 679
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 285
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 749
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 653
  7. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 408
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 910
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 892
  10. Všetko, čo by ste mali vedieť o umelom oplodnení 831