BRATISLAVA. Bohyňa matka Gaia najskôr stvorila Zem. Potom porodila Urána, ktorý sa stal jej manželom. On zaviedol Slnko, Mesiac i hviezdy. Spolu sa im narodili ďalšie deti, bohovia i Titani a najmladší z nich dostal meno Saturn.
Dnes v tlačenom vydaní SME nájdete mapy hviezdnej oblohy a slnečnej sústavy.
Saturn mal synov, Jupitera a Neptúna, a Jupiter sa napokon stal najvyšším bohom.
Po kliknutí infograf zväčšíte.
Toľko aspoň hovorí antická mytológia. A keďže astronómia mala v antike blízko k náboženstvu, aj názvy planét dostali názvy podľa bohov. Zosobňovali ich, preto najdôležitejší boh Rimanov sa zároveň stal aj najväčšou planétou našej slnečnej sústavy.
Planéty sú totiž pomenované podľa starorímskych a starogréckych mýtických postáv. S výnimkou Zeme, tú za planétu nepovažovali. Napríklad Merkúr bol bohom obchodu, Mars vojny a Venuša jari a lásky.
Pluto nie je planéta
Dlho sme sa učili, že planét slnečnej sústavy je deväť. Pred troma rokmi sa však medzinárodný kongres astronómov v Prahe rozhodol, že ich bude iba osem. Pluto si vraj nezaslúži názov planéta. Protestovali vtedy najmä Američania. Teleso pomenované podľa boha podsvetia objavil v roku 1930 ich krajan Clyde William Tombaugh.
Neskôr sa však ukázalo, že v oblasti za Neptúnom je viac podobne veľkých objektov. Ba niektoré možno aj väčšie. V roku 2003 prvý raz pozorovali teleso, ktoré najskôr nazvali Xena a neskôr dostalo oficiálny názov Eris.
Táto trpasličia planéta má priemer asi 2400 kilometrov, čo je zhruba o sto viac, než Pluto.
Odborníci preto riešili otázku, či prijať podobné telesá medzi planéty, alebo bohu podsvetia tento štatút vziať. Rozhodli sa pre to druhé.
Starí známi
Planéty pozorovali predchodcovia dnešných astronómov už dávno. Venuša je napríklad najnápadnejším objektom na rannej i nočnej oblohe, no niektoré kultúry - napríklad práve starí Gréci až po Pytagora, ktorý to zmenil - však dlho netušili, že Večernica a Zornica sú vlastne ten istý objekt.
Poznali ju však už Sumeri či Babylončania a pre Mayov bola najdôležitejšou hviezdou.
Fascinujúci je aj Saturn. Dlho sa verilo, že táto planéta má ako jediná v slnečnej sústave prstenec z prachu a ďalších telies a v staroveku ju považovali za najvzdialenejšiu planétu. Dnes vieme, že tento prstenec nie je jeden, ale je ich viac a označujeme ich písmenami.
V sedemdesiatych rokoch podobné prstence objavili aj pri Uráne, Jupiteri či Neptúne. Tie Saturnove sú však najkrajšie. Galileo Galilei pritom práve pre ne celý život veril, že Saturn je trojplanéta. Že to tak nie je, zistil až jeho následník, holandský astronóm Christian Huygens.
