SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Bohu podsvetia odobrali titul vedci

Názvy planét našej slnečnej sústavy zosobňujú starých rímskych bohov. Rimania ich prevzali od Grékov.



BRATISLAVA. Bohyňa matka Gaia najskôr stvorila Zem. Potom porodila Urána, ktorý sa stal jej manželom. On zaviedol Slnko, Mesiac i hviezdy. Spolu sa im narodili ďalšie deti, bohovia i Titani a najmladší z nich dostal meno Saturn.

Dnes v tlačenom vydaní SME nájdete mapy hviezdnej oblohy a slnečnej sústavy.

Saturn mal synov, Jupitera a Neptúna, a Jupiter sa napokon stal najvyšším bohom.

Po kliknutí infograf zväčšíte.

Toľko aspoň hovorí antická mytológia. A keďže astronómia mala v antike blízko k náboženstvu, aj názvy planét dostali názvy podľa bohov. Zosobňovali ich, preto najdôležitejší boh Rimanov sa zároveň stal aj najväčšou planétou našej slnečnej sústavy.

Planéty sú totiž pomenované podľa starorímskych a starogréckych mýtických postáv. S výnimkou Zeme, tú za planétu nepovažovali. Napríklad Merkúr bol bohom obchodu, Mars vojny a Venuša jari a lásky.

Pluto nie je planéta

Dlho sme sa učili, že planét slnečnej sústavy je deväť. Pred troma rokmi sa však medzinárodný kongres astronómov v Prahe rozhodol, že ich bude iba osem. Pluto si vraj nezaslúži názov planéta. Protestovali vtedy najmä Američania. Teleso pomenované podľa boha podsvetia objavil v roku 1930 ich krajan Clyde William Tombaugh.

Neskôr sa však ukázalo, že v oblasti za Neptúnom je viac podobne veľkých objektov. Ba niektoré možno aj väčšie. V roku 2003 prvý raz pozorovali teleso, ktoré najskôr nazvali Xena a neskôr dostalo oficiálny názov Eris.
Táto trpasličia planéta má priemer asi 2400 kilometrov, čo je zhruba o sto viac, než Pluto.

Odborníci preto riešili otázku, či prijať podobné telesá medzi planéty, alebo bohu podsvetia tento štatút vziať. Rozhodli sa pre to druhé.

Starí známi

Planéty pozorovali predchodcovia dnešných astronómov už dávno. Venuša je napríklad najnápadnejším objektom na rannej i nočnej oblohe, no niektoré kultúry - napríklad práve starí Gréci až po Pytagora, ktorý to zmenil - však dlho netušili, že Večernica a Zornica sú vlastne ten istý objekt.

Poznali ju však už Sumeri či Babylončania a pre Mayov bola najdôležitejšou hviezdou.

Fascinujúci je aj Saturn. Dlho sa verilo, že táto planéta má ako jediná v slnečnej sústave prstenec z prachu a ďalších telies a v staroveku ju považovali za najvzdialenejšiu planétu. Dnes vieme, že tento prstenec nie je jeden, ale je ich viac a označujeme ich písmenami.

V sedemdesiatych rokoch podobné prstence objavili aj pri Uráne, Jupiteri či Neptúne. Tie Saturnove sú však najkrajšie. Galileo Galilei pritom práve pre ne celý život veril, že Saturn je trojplanéta. Že to tak nie je, zistil až jeho následník, holandský astronóm Christian Huygens.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

18 h

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.

8 h

Nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí.

22. jan

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.

23. jan

O biobezpečnosti a spôsoboch, akými bioinžinieri geneticky upravené bunky robia bezpečnými.

22. jan