Na svete sú prvé spermie z ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Pochádzajú z embrya, ktoré zostalo v mrazničke po umelom oplodnení. Umelé spermie vytvorili britskí vedci zo špecializovaného pracoviska Newcastleskej univerzity vedení Karimom Nayerniom, ktorí už zaznamenali v tejto oblasti viacero čiastkových úspechov.
Britskí vedci okolo Nayerniu predpokladajú, že ich počin umožní detailne preštudovať spôsob formovania spermií, čím otvorí cestu k účinnejšiemu výskumu mužskej neplodnosti. Mohol by pomôcť napríklad mužom po chemoterapii, no ako pripomenul vedecký komentátor Roger Highfield v britskom Telegraphe, v perspektíve prináša aj šancu pre lesbické páry, ktoré si želajú vlastných potomkov. Dokonca by bolo možné dosiahnuť, aby ich potomok niesol DNA oboch partneriek.
Zatiaľ sa však pohybujeme v oblasti teórie. Tím Karima Neyerniu totiž zatiaľ nepredložil jasný dôkaz o tom, že umelé spermie majú všetky kvality prirodzených, ktoré sa tvoria v mužských semenníkoch. „To, že niektoré umelé spermie majú chvostík a dokážu plávať, ešte nie je známkou ich normálnosti," povedal pre New Scientist Robin Lovell-Badge, ktorý študuje vývin spermií v Britskom inštitúte lekárskeho výskumu v Londýne.
Výskum publikovaný v časopise Stem Cells and Development nepresvedčil ani biológa Allena Paceyho zo Sheffieldeskej univerzity, ktorý sa pre BBC sťažoval na nízku úroveň videozáznamu z pohybu spermií. Podľa neho vôbec nie je isté, že tieto bunky možno nazvať spermiami.
Prácu tímu K. Nayerniu teda zatiaľ nemožno ani glorifikovať, no ani predčasne zatracovať. Pokiaľ ide o výskum kmeňových buniek, Veľká Británia je vďaka svojmu liberálnemu zákonodarstvu európskou krajinou číslo jeden.
Zrodila sa tu napríklad prvá ovca vyklonovaná z dospelej kmeňovej bunky (Dolly), prebieha tu rad experimentov hľadajúcich najlepšie možnosti liečebného uplatnenia embryonálnych kmeňových buniek, na ktorých sa podieľajú špičkoví britskí biológovia vrátane Iana Wilmuta, „otca" Dolly.
Počkajme si teda, či ďalšie pokusy ukážu životaschopnosť umelých spermií. Až potom začnú byť aktuálne etické otázky o tom, či má človek právo takýmto spôsobom zasahovať do prirodzeného počatia. Opakovane ich vyslovujú odporcovia akýchkoľvek experimentov s embryonálnymi kmeňovými bunkami.
