Ľudstvo je za ropným vrcholom. Čo ďalej?

Profesor Štátnej univerzity v New Yorku Charles Hall hovorí o tom, ako žiť vo svete s nedostatkom ropy.

Profesor Charles A. S. Hall sa dlhodobo venuje otázkam ekologickej ekonómie, trvalo udržateľného rozvoja, dostupnosti energie a obmedzenia zdrojov. Pôsobí na Štátnej univerzite v New Yorku a chodia k nemu doktorandi z USA, Číny, Ekvádoru, Mexika, Kórey či Nemecka. Je autorom viac ako 220 vedeckých publikácií a niekoľkých kníh a učebných textov. V súčasnosti pripravuje učebnicu s názvom Biofyzikálna ekonómia: Úvod do ekonómie druhej polovice ropného veku.

Patrí k rozrastajúcej sa skupine vedcov, podľa ktorých už v budúcnosti nikdy nevyťažíme viac ropy ako dnes. Nastal totiž ropný zlom (alebo inak ropný vrchol), čiže okamih, kedy ťažba ropy v rámci celého sveta dosiahla maximum a odteraz už jej produkcia vstupuje do fázy poklesu až ku konečnému vyčerpaniu. To podľa Ch. Halla má a naďalej bude mať zásadné dopady na fungovanie globálnej ekonomiky, lebo je zrejmé, že obnoviteľné energetické zdroje nedokážu úbytok ropy nahradiť.

Dosiahlo ľudstvo ropný zlom?

„Zjavne áno. Neznamená to však, že neskôr nemôže nastať ďalší zlom, hoci sa mi to zdá nepravdepodobné pre pokles ťažby na najväčších ropných poliach, všeobecný nedostatok kapitálu pre ďalšiu produkciu a pomerne málo miest, kde ešte možno ropu ťažiť."

Je ropný zlom väčším problémom ako klimatická zmena? Nemal by nás skôr tešiť pokles emisií z ropy?

„Myslím, že oba problémy sú veľmi veľké. Domnievam sa ale, že dopady ropného zlomu pocítia ľudia skôr, a najmä v krátkodobom horizonte, oveľa výraznejšie. Je mnoho ľudí, vrátane mňa, ktorí si myslia, že väčšinu súčasných ekonomických problémov priamo ovplyvňuje ropný zlom; preto bude akékoľvek oživenie hospodárstva veľmi problematické. Okrem toho využitie nekonvenčných fosílnych zdrojov, ako sú ropné piesky alebo bridlice, či skvapalňovanie uhlia, prinesie ešte viac skleníkových plynov na jednotku vyrobenej energie ako ropa."

Vo svojom nedávnom článku poukazujete na globálny pokles parametru EROEI, teda pomeru získanej energie k energii investovanej, ktorý vyjadruje mieru energetickej návratnosti. Má to nejaké dôsledky pre súčasné alebo budúce ekonomické problémy?

„Samozrejme, obrovské. To sme ukázali v našom článku z roku 2008 - Ropný zlom, EROI, investície a ekonómia v neistej budúcnosti."

Čo je ropný zlom

  • v budúcnosti už podľa profesora Halla nikdy nevyťažíme viac ropy ako dnes,
  • ťažba ropy na celom svete dosiahla maximum a odteraz jej produkcia začne klesať až ku konečnému vyčerpaniu zásob.
  • ropný zlom má zásadné dopady na globálnu ekonomiku, lebo obnoviteľné zdroje energie nedokážu ropu nahradiť.
Tradičné vysvetlenie súčasnej ekonomickej krízy spočíva v zlej hypotekárnej politike. Je dostatočné?

„Verím, že aj tento faktor sa na vzniku krízy spolupodieľal. Základným problémom však je, že všetky naše ekonomické očakávania a teórie vznikli v období zvyšujúcej sa dostupnosti energie. Teraz potrebujeme nový spôsob ekonómie v situácii jej ubúdania, teda pre druhú stranu Hubbertovej krivky."

Mnoho ekonómov hovorí, že ekonomické krízy sú cyklické. Možno to isté povedať aj o súčasnej kríze? Možno očakávať opätovný ekonomický rast v nasledujúcich mesiacoch alebo rokoch?

„Do určitej miery áno. Ale myslím si, že veľmi pravdepodobne vstupujeme od obdobia cyklického zostupu."

Naokolo je plno optimistov. Ak by sme ich počúvali, máme mnoho iných zdrojov energie (jadrovú, veternú či solárnu, biopalivá štvrtej generácie), a to nespomínam pokroky vedy a techniky. Prečo by nás mal zaujímať ropný zlom?

„Debát o energii sa zúčastňujem od roku 1967. Toto všetko som počul, dokonca už v sedemdesiatych rokoch. Medzičasom sme sa v skutočnosti stali ešte viac závislí od ropy a ostatných fosílnych palív. Prečo? Pretože poskytujú najväčší a najužitočnejší energetický prebytok. Samozrejme, mali by sme sa snažiť využívať slnečnú energiu a ďalšie obnoviteľné zdroje, ale ropa nám chýbať bude."

Dokážeme vypestovať dostatok potravín pri rastúcom nedostatku ropy a zemného plynu?

„Bez problému, ak si utiahneme opasky v inej oblasti. Ale predpokladám, že ľudia v bohatých krajinách neprestanú jazdiť na autách, takže mnohé chudobné krajiny zažijú vážne problémy s nedostatkom potravín."

Dokážeme pri poklese dostupnosti lacnej energie udržať súčasnú alebo dokonca rastúcu svetovú populáciu?

„Samozrejme, ale iba v prípade, že každý bude chudobnejší. Lenže akú chceme budúcnosť?"

Aké by malo byť riešenie pre obyčajných ľudí pri zhoršenej dostupnosti energie? Mali by sa napríklad rozhodnúť, že budú mať menej detí?

„Toto mi bolo úplne jasné už od roku 1970. Bolo to jasné aj všetkým ostatným, ktorí sledovali vedeckú, nie ekonomickú literatúru. Pre tieto a ďalšie dôvody som sa rozhodol nemať deti. Investoval som tiež do svojho dôchodku v roku 1970 veľmi opatrne, pretože som vedel, že keď budem v dôchodkovom veku (teraz mám 66 rokov), bude to približne obdobie ropného zlomu a burza nebude stáť ani za deravý groš. Takže moja rada čitateľom znie takto. Po prvé, bývajte blízko práce. Po druhé, naučte sa pestovať aspoň nejaké jedlo. A po tretie, ak chcete mať deti, majte na pamäti, že sa budete musieť vzdať niečoho iného, a rátajte s tým, že ekonomická budúcnosť vašich detí môže byť oveľa zložitejšia ako bola vaša."

To nie je radostná prognóza, nemyslíte?

„Áno, táto prognóza sa môže zdať neradostná. No ja som vyrástol v 50. rokoch, kedy bola ropa ešte nedostupnejšia a prežil som skutočne veľmi šťastné detstvo na bicykli. Moje materiálne nároky boli skromné. Veľa som čítal a často som chytal ryby. Domnievam sa preto, že môžeme žiť lepší život aj s klesajúcim množstvom ropy, ale iba v prípade, ak rozpoznáme závažnosť problému a zakomponujeme celkom nový spôsob ekonomického uvažovania do našich životov, dostaneme ho na univerzity a základné školy. Je tiež veľmi dôležité, aby sme pochopili tieto súvislosti politicky, pretože pre vlády bude veľmi ťažké zabezpečiť všetky naše očakávania, čo môže otvoriť dvere rôznym ľavicovým či pravicovým demagógom."

(Autor sa venuje otázkam klímy životného prostredia)

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  4. Moskva alebo Petrohrad?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  8. Nový Jaguar XF Sportbrake
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  2. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  3. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  4. Modern luxury next to the Blue Church
  5. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  6. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  9. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  10. HB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  1. Moskva alebo Petrohrad? 8 829
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 198
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 3 044
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 182
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 506
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 375
  7. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 278
  8. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 132
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 117
  10. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 075

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Bratislavu zradila doprava aj kultúrna uzavretosť, hovoria experti

Niekto mohol akceptovať, že pre Bratislavu je hlavné letisko Viedeň, niekto to akceptovať nemusel, vraví šéf portálu euractiv Radovan Geist.

KOMENTÁRE

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

SVET

Slovensko neuspelo v boji o sídlo Európskej liekovej agentúry

Bratislava nezískala sídlo EMA, bola na štvrtej nepostupovej pozícii.

Neprehliadnite tiež

Prečo horúca voda zamrzne rýchlejšie ako studená?

Teoretický opis ukázal aj to, že studená voda môže zovrieť rýchlejšie.

So psom sa dožijete vyššieho veku. Veda naznačuje, ktorú rasu si vybrať

Domáci miláčik môže motivovať ľudí, aby sa viac pohybovali a žili zdravšie.

Slovenka pozorovala prvý medzihviezdny asteroid: už ho nikdy neuvidíme

Podobných asteroidov z medzihviezdneho priestoru uvidíme viac, hovorí Eva Lilly z Astronomického ústavu v Honolulu na Havaji.

OBJEKTÍV

Humanoid od Boston Dynamics sa naučil robiť saltá vzad

Robotické salto je veľký pokrok v robotike.