Prototype - mutujúci mutant

Akčné hry ako také sú v drvivej väčšine projekty pomerne jednoduché, ku ktorým si sadnete a okamžite chápete, o čo sa jedná, čo treba spraviť. Práve preto ide o najpočetnejšiu skupinu hier, žáner, ktorý sa teší najväčšej obľube.

Akčné hry ako také sú v drvivej väčšine projekty pomerne jednoduché, ku ktorým si sadnete a okamžite chápete, o čo sa jedná, čo treba a ako spraviť. Práve preto ide o najpočetnejšiu skupinu hier, žáner, ktorý sa teší najväčšej obľube. Z tohto ohromného množstva musíme prezieravo vyberať a poukazovať na kvalitné kúsky. Niekedy však máme nepochopiteľný pohľad na hodnotenia renomovaných herných médií a nadšené recenzie, bombastické ohlasy na hity tohtoročnej letnej sezóny nenechajú chladnými nikoho a roztopený od oslavných slov sa človek po skúsenosti s hrou samotnou začne pýtať, čo do pekla je na tom tak gule trhajúce.

Nič. Tak ako inFamous, tak aj Prototype je akčnou hrou, ktorú ste už istotne videli, možno aj hrali a hoci sa snaží vyzerať maximálne príťažlivo, v konečnom dôsledku sa zasmejete, prípadne so slzami v očiach zistíte, že ide o obyčajnú akčnú hru. Všetko je to však subjektívne hodnotenie. Postavte medzi seba Just Cause a Prototype (alebo spomínaný inFamous) a jedna skupina bude voliť prvú stranu, druhá druhú. To, čo robí hrateľnosť Just Cause neskonale príťažlivou, je atmosféra. Hra sa na nič nehrá (slovná zásoba pri teple okolo 35°C je predsa len trochu slabšia), ponúka skvelé prostredie, adrenalín z vás srší v každej sekunde. Prototype sa snaží na rozdiel od Just Cause tváriť vážne, pochmúrne, agresívne – proste akoby to hra okrem akčnej zložky mala ponúknuť aj čosi iné. Napríklad posolstvo. Dobre rozprávaný príbeh. Charizmatického hrdinu. Nič z toho však v Prototype nenájdete. To je hlavný problém Prototype. Ide o obyčajnú akčnú hru v otvorenom svete, kde máte pod palcom superhrdinu. A áno, strieka tam krv. A áno, behá po budovách a skáče. A áno, postupom času mu kupujete nové schopnosti.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

To by bolo všetko pekné. Také Grand Theft Auto s panákom, ktorý je krížencom Spider-Mana, Supermana a nerobí mu problém kosiť civilistov sťa kombajn tohtoročnú úrodu – to by bolo super, nie? Bolo. Lenže Prototype je len obyčajná arkáda a všetky tie spájajúce prvky sú veľmi chabé piliere, ktoré neudržia silnejší nápor hráčovej snahy nasať poriadne atmosféru, vychutnať si dobrodružstvo. Je to hra bez duše. Hra, ktorej chýba atmosféra. Isteže, panák skáče, má super schopnosti, môže sa meniť a kradnúť gény kohokoľvek na ulici, ale či to je zábavné aj po niekoľkých hodinách hrania, vám už kladnú odpoveď táto recenzia určite nedá.

Ostrý začiatok. Bol však nutný kvôli balastu nezmyselných deviatok v iných recenziách. To, že je herné sucho totiž ešte neznamená, že musíme automaticky zatvoriť oči pred nepochopiteľnými pádmi hrateľnosti do priemerných vôd. Ale začnime príbehom. Tak ako intro nažhaví, prvých pár minút udrží hráča v nirváne, po ďalších troch hodinách hru vypnete s myšlienkou, že vonku je tak pekne, tak prečo márniť čas tu. Žiaľ. Hlavným hrdinom je Alex Mercer. Dej je rozprávaný štýlom: na začiatku vidíme takmer koniec a postupne sa prepracujeme k tomu, čo viedlo ku katastrofickému scenáru v New Yorku. Alex si nepamätá svoju minulosť. Vie len, že sa zrazu začne šíriť vo Veľkom jablku smrtiaca epidémia, nákaza robiaca z ľudí potácajúcich sa zombíkov. A on je tak trochu iný. Ide po ňom armáda, idú po ňom špeciálne jednotky Blackwatch, idú po ňom všetci.

Nepodarený pokusný králik (čiže Alex) síce nemá šarm vyholeného 14-ročného drsného gangsterského rapera, no dokáže z kohokoľvek vysať jeho DNA a behom okamihu zmeniť svoju podobu. Nemusíte hneď myslieť na lepenie sa na najbližšiu slečnu a skúšanie, aké by to bolo, mať „to“ stále po ruke. Proste sa potrebujete dostať do prísne stráženej vojenskej budovy, kde obyčajný pešiak ani len nepáchne, tak klepnete na ulici veliteľa a dvere máte otvorené. Chcete riadiť tank? Vymeňte si DNA so šoférom tanku... dobre, radšej zostaneme pri násilnom vysatí deoxyribonukleovej kyseliny. Takto získavate aj flashbacky od bežných ľudí v New Yorku, spätých s jedným záhadným projektom, ktorého výsledkom ste vy a jedno zlatučké dievčatko. A proste to malo byť super, ale je to tak nechutne nudný gýč, ktorý nielenže nedrží pohromade, ale si začnete uvedomovať, prečo sú hry považované za zábavu jednoduchého razenia. Takúto zápletku by možno dal dohromady lepšie i obyčajný autor herných recenzií. Priehľadné, neosobné, nudné.

Potom nám tu zostáva už iba spomínaná akcia. Alex na začiatku toho mnoho nevie a tak sa sústredíte na získavanie skúseností, ktoré fungujú ako platidlo na nákup vylepšení. Okrem zvýšenia hodnoty maximálneho zdravia, adrenalínu, rýchlosti pohybu, nových skokov, plachtenia, rýchlosti obnovovania zdravia, špeciálnych chmatov a kopov, získavate aj špeciálne bonusy ako tiché likvidovanie za cieľom získania DNA, ostré ostne miesto nechtov či vyrážajúce bodáky spod zeme ako vulkán, silné päste, štít a podobne. Je toho dostatok, dokonca až príliš. Pri rýchlej voľbe adekvátnej funkcie však nič nejde jednoducho a práve preto sa začnete sústreďovať na zopár špecialít. Je síce pekné, že máte more možností ako proti nepriateľovi bojovať, no výber z kruhového menu nie je dostatočne rýchly a akcia naopak počíta s každou sekundou nutnou k boju. Jednoducho arkádová akcia, kde bežní ľudia/zombíci padajú po desiatkach, vojaci majú strelné zbrane a niektoré zmutované príšery potrebujú viac do tela a podobne. Boj je rýchly a krvavý. Roztrhané telá lietajú vzduchom a nemusíte brať žiaden ohľad na civilov. Sadnite do tanku a bez obáva masakrujte obyvateľov, vyhadzujte do vzduchu automobily streľbou či cez ne pohodlne prejdite. Problémy so zápchou nehrozia.

Okrem príbehových misií sa po otvorenom meste vyskytujú aj špeciálne oblasti, sídla: vojenské a mutujúce. Zneškodníte jedno z nich, stratí podporu v okolí, no zároveň sa automaticky obnovujú. Baviť vás to bude chvíľu, inak sa k tejto pomerne povrchnej zábave (znič budovu) nevrátite. Môžete chytať špeciálne osoby na čas, skákať po budovách cez špeciálne checkpointy na čas. Zabíjať nakazených – samozrejme na čas. Všetko si vyskúšate, všetko vás na začiatku chytí, no krivka hrateľnosti novými misiami s väčšou obtiažnosťou klesá. Je to totiž len jednoduchá, nárazová akcia, ktorá má potenciál jedine, ak je podporená príbehom. Lenže tu máme úlohu a tým to končí. Druhú na inom konci mapy, no stále so zhodným zadaním. Taktiež nie je pre hrateľnosť dobré, ak musíte neustále čeliť útokom armády. Istotne, snažia sa chrániť mesto, tajní z Blackwatch držia líniu, ktorú nákaza nesmie prekročiť, no celé to je stále o tom istom: zbadajú vás, musíte zničiť 2-3 vrtuľníky, niekedy tank a zopár vojakov. Vždy. Dokola. Ak je všetko červené na radare okolo vás bez známky života, je všetko v poriadku a ticho zostáva do momentu, kedy znovu niečo vyvediete.

Na to, že sa Prototype snaží tváriť vážne, sú tieto primitívne princípy pomerne obmedzujúce a v kontraste s celkovou hrateľnosťou, nápadmi je hra akoby len pozliepaná, zošitá horúcou ihlou. Proste tu máme akčnú hru z pohľadu tretej osoby, kde superhrdina supervážne rieši svoj superživot a zachráni svet monotónnym opakovaním akcií. Príbeh síce napreduje pomerne zaujímavo, no i zábavné misie s odstraňovaním špeciálnych radarov, ktoré vás identifikujú, stratia svoje čaro, keďže ich máte odstrániť hneď desať. Polovičný počet by postačil. Takto to je v hrateľnosti so všetkým. Vyskúšate, pôjde vám to, začne to byť frustrujúce, pretože niekedy je toho príliš, niekedy je to stále to isté dokola a niektoré checkpointy sú navrhnuté neskutočne idiotsky (keď môže on, môžem tento výraz použiť aj ja), takže nasleduje reštart, ďalší reštart, ďalšie opakovanie a zábava nám leží ukrytá v kúte a potichu vzlyká.

Veľmi prekvapivo musíme hodnotiť grafické spracovanie. Animované sekvencie sú po grafickej stránke obstojné, po obsahovej zas prekonali kompletnú lobotómiu. Flashbacky pri vysávaní spomienok z ľudí sú zostrihané výborne, lenže niekedy vám to nemusí dávať zmysel, niekedy sú odkazy nejasnejšie, pohľady z viacerých strán a vždy z inej osoby nemusia vyhovovať každému. Nie, že by to nebol dobrý nápad, len v praxi výsledok nie je taký, ako sme očakávali. Ale o tom to nie je. Grafické spracovanie celej hry je... vzhľadom na to, že sme očakávali skutočný letný blockbuster... proste... a jednoducho... priemerný. Isteže, po meste si môžete behať a skákať ako sa vám zachce, šprintujete po výškových budovách (smerom kolmo na zemský povrch). V skoku chytíte vozidlo a pred dopadom ešte spravíte salto a vozidlo odhodíte na zameraného nepriateľa. Na uliciach sú desiatky, niekedy možno aj stovky ľudí, doprava nie je riedka, všade je kopec vozidiel. Do žiadneho (s výnimkou vojenskej techniky) síce nemôžete vstúpiť, no prečo by ste mali trčať v zápchach, keď to ide rýchlejšie vo vzduchu, prípadne preskáčate po strechách vozidiel?

Proste tam je toho kopec a všetko sa to hýbe bez problémov. To áno. Ono však New York vyzerá pomerne šeredne, chodci sú akýsi šedí, nevýrazní a pohybujú a uskakujú príliš jednoducho, nerozmýšľajú, autá sú nepodarené škatule od mlieka (zopár druhov, pričom každý druhý je žltý taxík). Črepiny odlietajúce od nôh pri behu na mrakodrapoch pochádzajú z dôb, kedy bol grafický akcelerátor Voodoo 2 hitom. Proste všetko to naokolo, to čo by vás malo prekvapiť, ohúriť, aby ste si povedali, že ono to vyzerá dobre, je priemerné. A načo nám je to, že to je celé otvorené (a nenahrávajú sa jednotlivé časti mesta), keď je dohľadnosť obmedzená smogom? Načo nám sú tisícky ľudí na ulici, keď ide o masu, kde každý z nich robí to isté a vyzerá to ako dav robotov? Úroveň kvality textúr jednotlivých objektov je úžasne zanedbaná. Niekedy je však menej viac. Stačí sa napríklad pozrieť na Princa z Perzie: zvolený bol špecifický výtvarný štýl, kde nemusí byť miliarda vecí v pohybe, no výsledný dojem je pozitívny. Prototype vám poskytne obrovské mesto so všetkým naokolo, krv tam strieka ako o dušu, vybuchuje to, no ono je to vlastne mŕtve mesto. Bez života, bez nejakej dominanty a navyše to vyzerá úplne obyčajne, aby sa vám to vôbec na konzolách (alebo priemernom PC) hýbalo.

V podobnom duchu môžeme pokračovať skutočne vo všetkom. Áno, hudba ujde, ale vôbec si ju nebudete všímať. Dabing je celkom podarený, hlavný hrdina má správne drsný, neústupčivý, arogantný hlas. Je vám to však na dve veci, keď rozhovorov, kde by sa dabingoví herci prejavili, nie je mnoho. Častejšie bude na vás jeden hlas dookola vrieskať, že „áno, pane, vidíme ho, pane“ alebo „zmizol, pane, nevieme ho nájsť, pane“, čo neskôr nebudete radšej vôbec vnímať. Ruch veľkomesta je po zvukovej stránke prezentovaný v omnoho menšom meradle. Akoby zvuky dopravy, hluku ľudí nasnímali v slovenskom meste, kde to síce žije, ale na rušné ulice metropoly Ameriky to jednoducho nemá. Keď vyrazíte na prechádzku s tankom, vlastne sa nič nedeje, až na zopár výkrikov. Obtiažnosť rozobratá bola vyššie, veľmi ju obmedzuje monotónnosť, opakovanie činností. Ale s hrou môžete stráviť celý, celučičký víkend a možno vám aj niečo zostane. Len kto by sa vrhal na nudné postranné úlohy, keď z nich vlastne až na nové skúsenosti, ktoré investujete do nových vlastností (ktoré len tak mimochodom možno vôbec nevyužijete, len to potrebujete pre a) vaše dobro b) určitú príbehovú misiu, kde to raz použijete a padla), ale radšej už chcete vedieť ako to dopadne a čo sa s nákazou stane.

Takže automaticky sa treba spýtať: čím je, sakra, Prototype tak extrémne výnimočné? Arkáda, ktorá sa tvári vážne, klame telom a ponúka jednoduchú a povedzme, že na určitý čas i chytľavú zábavu. Lenže to vlastne robí aj inFamous. A desiatky iných hier, ktoré už dávno vyšli. Keby to nebolo brané až tak vážne (čiže pravý opak Just Cause), atmosfére hry by to len pomohlo. Že je to len mierne nadpriemerná hra, titul, na ktorý sa o polroka zabudne, sa môžeme vsadiť. Opakujúce sa úlohy, síce rozľahlý, ale šedý svet, zaujímavý hrdina, ale len na prvý pohľad, ono sa vlastne vôbec Alex ako charakter nevyvíja. Nuda, nuda, nuda. Isteže, teraz nezoženiete nič nové a aspoň tak dobre hrateľné. Ale preto tu nebudeme predsa písať, že toto je nutnosť. Nie je. To je na tom to najsmutnejšie. Ak si hru nezahráte, vlastne o nič neprídete.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  2. Zažite zmenu s najpredávanejším SUV Hyundai Tucson
  3. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  4. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  5. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  6. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  7. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  9. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Slováci sa hojne stávajú majiteľmi nehnuteľností v cudzine
  2. Prečo mamy lákali deti na mobil, kľúče či diaľkové ovládanie?
  3. Zažite zmenu s najpredávanejším SUV Hyundai Tucson
  4. Neviete si rady s vaším ročným vyúčtovaním? Pomôže vám FiiFree
  5. Nadácia Orange ocenila Detský čin roka
  6. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  7. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  8. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  9. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  10. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 17 502
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 16 092
  3. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 8 193
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 7 311
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 109
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 6 660
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 295
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 5 110
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke? 3 784
  10. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov 2 804

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.

Neprehliadnite tiež

Boli sme naivní, povedala NASA, keď videla prvé fotky podbruška Jupiteru

Nové fotografie pólov Jupitera od sondy Juno rozbili doterajšie teórie o fungovaní plynných obrov.

Bielenie Veľkej koralovej bariéry je ešte horšie, než sa čakalo

Koraly predstavujú živobytie nielen pre ľudí, ale aj pre milióny živočíchov.

Koniec latrín a chemických záchodov, nová toaleta odpad prefiltruje a spáli

Akademici sľubujú vyššiu hygienu pre chudobné kúty sveta.

Do mobilu pozeráme čoraz viac. V Brazílii aj päť hodín denne

Vybaviť hovor a prečítať správu - to je mobilná história, ktorá bola len skromným začiatkom dnešných dní.