V stredu 22. júla nastane mimoriadne dlhé zatmenie Slnka. Bude pozorovateľné z východnej Ázie a Tichomoria a bude to vôbec najdlhšie trvajúce úplné zatmenie Slnka v 21. storočí. Prekoná ho až zatmenie v roku 2132.
Pás totality
Pás úplného zatmenia (takzvaný pás totality) bude postupne prechádzať cez Indiu, východný Nepál, Bangladéš, Bhután, Barmu, Čínu a Tichý oceán.
Pás totality počas úplného zatmenia Slnka 22. júla 2009 (F. Espenak, NASA's GSFC).
Ako čiastočné bude zatmenie pozorovateľné z oveľa väčšieho územia takmer celej východnej Ázie, Indonézie a Tichomoria. Z Európy zatmenie nebude pozorovateľné.
Najdlhšie potrvá zatmenie nad Tichým oceánom v oblasti medzi smutne známym ostrovom Iwo Jima a korálovým atolom Eniwetok v súostroví Marshallove ostrovy, kde Mesiac zakryje Slnko až na 6 minút 39 sekúnd (atol Eniwetok slúžil v 50. rokoch minulého storočia ako jadrová strelnica).
V Indii nastane úplné zatmenie približne medzi 2.50 - 3.00 h letného stredoeurópskeho času a potrvá od 3,5 do 4 minút. V husto obývaných oblastiach Číny nastane úplné zatmenie medzi 3.10-3.40 h letného stredoeurópskeho času a potrvá od 5 do takmer 6 minút.
Pás totality sa postupne rozširuje z 205 km v Indii na 258 km, ktorú dosiahne nad Tichým oceánom blízko Marshallových ostrovov. Rýchlosť pohybu mesačného tieňa po povrchu Zeme sa bude meniť v rozmedzí od 9 km/s do 0,65 km/s, pričom na začiatku a na konci pásu totality je najväčšia.
Počas troch hodín a 25 minút prekoná mesačný tieň vzdialenosť 15 150 km a pokryje 0,7% povrchu Zeme.
Uvidíme ho iba na internete
Zatmenie 22. júla 2009 nastáva z hľadiska Európanov vo veľmi nevhodnom čase v skorých ranných hodinách.
Kto bude mať chuť privstať si a sledovať zatmenie na internete, môže zájsť na webovú stránku aktualít Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici www.astro.sk/news, na ktorej je zoznam webových stránok prenášajúcich zatmenie v priamom prenose z viacerých lokalít v oblasti viditeľnosti zatmenia. Pretože možno očakávať preťaženie serverov počas prenosu, odporúčame vyskúšať viacero adries.
Zatmenie Slnka nastáva v čase okolo novu Mesiaca, keď sa uzlový bod dráhy Mesiaca nachádza v blízkosti spojnice Zem - Slnko.
Slnko, Mesiac a Zem v čase úplného zatmenia Slnka.
V tom čase sa úzky kužeľ mesačného tieňa dotkne povrchu Zeme a v dôsledku orbitálneho pohybu Mesiaca sa postupne kĺže od západu na východ. Tak vytvorí na zemskom povrchu úzky pás totality, z ktorého je pozorovateľné úplné zatmenie. Práve počas neho Slnko odhalí svoju tajomnú korónu (Obrázok 3) a protuberancie.
Úplné zatmenie môže trvať nanajvýš 7,5 minúty, no takto dlhé zatmenia sú veľmi zriedkavé. Mimo pásu totality je možné pozorovať len čiastočné zatmenie, pretože Mesiac nezakryje slnečný disk úplne.
Ďalšie zatmenia
Nasledujúce úplné zatmenie Slnka nastane 11. júla 2010 takmer celé nad neobývanými oblasťami južného Pacifiku. V páse totality bude ležať turisticky a historicky veľmi zaujímavý Veľkonočný ostrov známy svojimi tajomnými sochami moai.
Ako krátke úplne zatmenie bude pozorovateľné počas západu Slnka v južných oblastiach Čile. Najbližšie u nás dobre pozorovateľné zatmenie Slnka nastane až 4. januára 2011 dopoludnia a uvidíme ho ako čiastočné.
Čiastočné zatmenie Slnka (vľavo) a koróna počas úplného zatmenia Slnka (vpravo).
Úplné zatmenie Slnka pozorovateľné zo severnej časti Slovenska nastane až v budúcom storočí 7. októbra 2135, kde potrvá 3,18 minúty. Bratislava bude vtedy mimo pásu totality a na úplné zatmenie si bude musieť počkať až do 16. mája 2227; to však potrvá len 30 s.
Perióda Saros
Zatmenie Slnka 22. júla 2009 patrí do série zatmení Saros 136 preslávených veľkou dĺžkou trvania úplného zatmenia. V každej sérii Saros nastávajú dve po sebe idúce zatmenia po uplynutí 6 585,3 dňa, to je 18 rokov 10,3 alebo 11,3 dňa. Rozdiel jeden deň v uvedenej dĺžke trvania závisí od toho, či počas 18 rokov je štyri alebo päť priestupných rokov. V nasledujúcom Saros označuje jednak sériu zatmení a zároveň aj periódu, po uplynutí ktorej v rámci danej série zatmenia nastávajú.
Perióda Saros súvisí s pravidelnosťou, s akou sa opakuje približne tá istá vzájomná poloha Zeme, Mesiaca a Slnka, čo je dané dĺžkou takzvaného synodického mesiaca (29,53 dňa), drakonického mesiaca (27,21 dňa) a anomalistického mesiaca (27,55 dňa).
Trvanie periódy Saros súvisí s tým, že 223 synodických mesiacov je približne 242 drakonických mesiacov, čo je približne 239 anomalistických mesiacov. To znamená, že počas jednej periódy Saros uplynie približne celočíselný počet synodických, drakonických a anomalistických mesiacov a usporiadanie Zeme, Slnka a Mesiaca bude približne rovnaké; Mesiac bude v rovnakej fáze, v rovnakom uzle svojej dráhy a bude mať rovnakú vzdialenosť od Zeme.
Komplikáciou je neceločíselnosť periódy Saros, v ktorej je zlomok 1/3 dňa. Preto v dôsledku rotácie Zeme každé ďalšie zatmenie z danej série Saros nastane o osem hodín neskôr. To znamená, že oblasť pozorovateľnosti zatmenia sa posunie o 120 stupňov západne, teda o tretinu obvodu Zeme.
Poznali ju už v staroveku
Periódu Saros poznali už starovekí astronómovia, ktorí s jej pomocou vedeli pomerne presne predpovedať zatmenia Slnka a Mesiaca.
Názov Saros zaviedol astronóm Edmond Halley v roku 1691 a je odvodený od sumerského alebo babylonského slova sar, ktoré označovalo jednotku miery.
Série Saros trvajú od 1226 do 1550 rokov. V rámci jednej série nastáva najčastejšie 71 alebo 72 zatmení, z ktorých je väčšinou 43 centrálnych (t.j. úplných, prstencových alebo hybridných). Súčasne prebieha približne 40 rôznych sérií Saros. Júlové zatmenie je 37. v poradí zo série Saros 136.
Mimoriadna dĺžka zatmení série Saros 136 súvisí s tým, že Mesiac prechádza perigeom takmer v rovnakom čase ako zostupným uzlom svojej dráhy. Z dôvodu relatívne malej vzdialenosti od Zeme má vtedy Mesiac veľký uhlový priemer a tým je pomerne široký aj pás totality. Zatmenie 22. júla 2009 nastane iba 4,5 hod po prechode Mesiaca perigeom, ktorý bude mať v tom čase približne o 8 percent väčší uhlový priemer ako priemer Slnka.
Do série Saros 136 patrili aj zatmenia z 11. júla 1991 viditeľné v Mexiku a Strednej Amerike ako aj zatmenie z 30. júna 1973 viditeľné zo Severnej Afriky, ktoré trvalo 7 minút 4 sekundy. Toto zatmenie dokonca pozorovala skupina slnečných fyzikov z paluby nadzvukového lietadla Concord 001, ktoré štartovalo z Kanárskych ostrovov a pristálo v hlavnom meste Čadu N'Djamene.
Účasť slovenských vedcov
Obe spomenuté zatmenia boli cieľom vedeckých expedícií organizovaných pracovníkmi Astronomického ústavu SAV.
Účastníci expedície Astronomického ústavu za úplným zatmením Slnka Niger 1973 so svojím domorodým kuchárom na mieste pozorovania (Foto: E. Pittich, Kozmos 6, 1973).
Účastníci expedície za úplným zatmením Slnka 11. júla 1991 v mexickom La Paz (Foto: T. Pintér, Kozmos 6, 1991).
Do série Saros 136 patrilo aj slávne zatmenie z 29. mája 1919, počas ktorého expedície v Brazílii a na ostrove Príncipe vedené F. W. Dysonom a A. S. Eddingtonom pozorovali ohyb svetla v gravitačnom poli Slnka predpovedanom Einsteinovou všeobecnou teóriou relativity. Práve týmto zatmením podľa historika P. Johnsona (Dejiny 20. storočia) skutočne začalo 20. storočie.
Zdroje: Eclipse Predictions by F. Espenak and J. Anderson, NASA's GSFC.
Autor: Július Koza, Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
