Nová štúdia, odrážajúca sa od výskumu vzdialeného obdobia ukazuje, že klimatické modely zjavne podhodnocujú iné stimuly otepľovania, ktoré prebiehajú súčasne so zvyšovaním obsahu oxidu uhličitého.
Aké konkrétne bude otepľovanie klímy? O tom vedecká ani iná dohoda neexistuje. Autoritatívny Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) udáva pomerne veľký rozsah nárastu teplôt do roku 2100; pohybuje sa medzi 1,1 až 6,4 °C (s najlepším odhadom medzi 1,8 až 4 °C).
Najväčšia neistota týchto predpovedí nespočíva v účinku CO2 na podnebie, ale v neistote budúceho ekonomického vývoja (otepľovanie najviac postihne najchudobnejších) a v neistej odozve oblačnosti.
Štúdia v časopise Nature Geoscience okrem toho ukazuje, že aj pomerne vysoká istota v odhadu účinku CO2 na vývoj podnebia nám nemusí predkladať správnu víziu rozmerov otepľovania. V klimatických modeloch totiž niečo chýba, a to, čo chýba, vyzerá byť podľa štúdie veľmi dôležité.
Čo ukázalo termálne maximum
Vedci využili existenciu zaujímavého geologického obdobia spred 55 miliónov rokov. Paleoklimatológoiva (vedci, študujúci klímu v ďalekej histórii) toto obdobie dobre poznajú ako Termálne maximum paleocénu-eocénu (PETM). Obdobie PETM je pre štúdium budúcich zmien podnebia ako stvorené, pretože v ňom nastalo pomerne výrazné globálne oteplenie počas krátkeho času.
;)
Vedci porovnali teoretické predpovede súčasných klimatických modelov s pozorovanými teplotnými zmenami v tomto období: „Povedané v kocke: teoretické modely nedokážu vysvetliť to, čo pozorujeme v geologickom zázname," povedal spoluautor štúdie profesor Gerald Dickens, oceánograf z Univerzity Rice. „Zdá sa, že niektoré základné procesy vzťahu medzi teplotou a oxidom uhličitým nereprezentujú klimatické modely správne."
V priebehu obdobia PETM sa zo stále neznámych príčin prudko zvýšil obsah oxidu uhličitého vo vzduchu. Aj preto je toto obdobie, zdokumentované v stovkách vzoriek usadenín po celom svete, pravdepodobne najlepšou dostupnou analógiou dnešného a budúceho vývoja podnebia na Zemi. Okrem prudkého zvýšenia CO2 došlo aj k rýchlemu nárastu teploty - približne o 7 °C za približne 10-tisíc rokov.
Polovica vysvetlenia chýba
Takéto, z geologického hľadiska prudké oteplenie, je však stále asi desaťnásobne pomalšie v porovnaní s tým, čo vedci pozorovali v 20. storočí. Zvláštnosťou obdobia PETM je, že sa v ňom zmenil uhlíkový cyklus.
„Keď prezeráte vzorku z vrtu, všetko je veľmi dlho až nudne rovnaké. Keď týmto stálym obdobím prejdete, zrazu sa chémia uhlíkového cyklu zmení na nepoznanie," hovorí Dickens. Tento zatiaľ nevysvetlený jav potvrdili vzorky po celom svete.
Autori analyzovali údaje o kyslosti oceánov v období PETM a úroveň výmeny uhlíku medzi oceánmi, vzduchom, rastlinami a pôdou. Analýza ukázala, že hladina CO2 sa zvýšila asi o 70 %. No s použitím tejto hodnoty a s použitím všeobecnej prijímanej hodnoty klimatickej citlivosti na oxid uhličitý vo vzduchu (podľa ktorej sa pri zdvojnásobení obsahu CO2 z 280 na 560 ppm - milióntin - oteplí asi o 3°C) dokázali vedci vysvetliť iba polovicu skutočného nárastu teplôt v období PETM. Takže - kde je tá druhá?
Je vysvetlením metán?
Vedci sa domnievajú, že pred 55 miliónmi rokov sa spustil zatiaľ neznámy spätno-väzobný mechanizmus, ktorý zvýraznil oteplenie. Jedným z týchto mechanizmov môže byť aj prepojenie cyklu oxidu uhličitého a metánu. Z vrtov v antarktickom ľade vieme, že za posledných najmenej 800 000 rokov spolu s nárastom a poklesom CO2 vždy narastal a klesal obsah metánu (metán je 25-krát účinnejší skleníkový plyn ako CO2).
Existujú tiež dôkazy, že pri vyšších teplotách sa v minulosti uvoľňoval metán z kedysi trvalo zamrznutej pôdy (permafrostu). Aj v posledných rokoch zaznamenali vedci zvýšené emisie metánu z topiaceho sa permafrostu, hoci nie je jasné, či ide o reakciu na zvyšovanie teplôt.
Je teda možné, že dnešné predpovede klimatických modelov značne podhodnocujú mieru otepľovania. Najnovší výskum paleoklimatológov je teda dostatočne varujúci. Vychádza z neho veľká pravdepodobnosť nečakaného spustenie dodatočnej pozitívnej spätnej väzby, ktorá urýchli otepľovanie viac ako dokážu odhadnúť terajšie klimatické modely.
James Lovelock, hlavný tvorca hypotézy Gaia o planéte, ktorá reguluje životné pochody, už pred časom vyhlásil, že nebudeme schopní zabrániť výraznému otepleniu podnebia o niekoľko stupňov a že namiesto trvalého rozvoja by sme sa mali pripraviť na trvalý ústup. Nová štúdia zdôrazňuje, že nehovoril do vetra.
(Autor sa venuje otázkam klímy a životného prostredia)
