Presne pred 40 rokmi Američania pristáli na mesačnom povrchu. Časť verejnosti tomu nechce veriť.
WASHINGTON, BRATISLAVA. V roku 1969 vyslali Američania astronautov do vesmíru. Nenasmerovali ich však na Mesiac, pretože NASA v tom čase nemala potrebnú technológiu. Schovala ich na obežnej dráhe a pol miliarde ľudí pustila zábery „z pristátia“, ktoré nafilmovali na tajnej základni Area 51. Po ôsmich dňoch cesty astronauti z obežnej dráhy zosadli na Zem s tvrdením, že ako prví ľudia vkročili na mesačný povrch.
S teóriou, že pristátie na Mesiaci sa nikdy neuskutočnilo, prišiel v roku 1974 vo svojej knihe Bill Keising. Lož si podľa najznámejšieho „mesačného konšpirátora“ Američania vymysleli, aby porazili Sovietov v ideologickom súboji.
A keď si dnes bude celý svet pripomínať 40 rokov od pristátia lunárneho modulu s astronautmi na povrchu Mesiaca, mnohí budú tvrdiť to isté.
Pristátie na Mesiaci patrí medzi najznámejšie konšpiračné teórie. Dokumentuje to aj množstvo informácií, ktoré sú na internete. Podľa prieskumu spred 10 rokov tomu neverí šesť percent Američanov. Pochybnosti má až štvrtina. Veľkej lži verí až 25 percent Rusov.
Zástava podvodu?
Tí, čo tvrdia, že na Mesiac človek nedoletel, vyťahujú niekoľko argumentov. Jedným z najcitovanejších sú fotografie americkej zástavy na Mesiaci, ktorá, aspoň na pohľad veje.
Ako môže viať zástava na mieste, kde nie je nijaká atmosféra, a teda ani vietor?
Vyvrátené teórie
- Vlajka veje: Spochybňovači misie Apollo 11 tvrdia, že vlajka veje, a to by na Mesiaci nebolo možné. V skutočnosti neveje, je pokrčená.
- Podivné tiene: Nejde o efekt reflektorov, ako argumentujú konšpirátori, ale o nerovný
povrch. - Radiácia: Astronauti nemuseli byť cestou ožiarení, ako sa píše v teóriách. Cestou na Mesiac nebezpečnými Van Allenovymi pásmi prešli rýchlo.
Pochybovači tiež dodávajú, že na snímkach sú tiene v rôznych smeroch. Okrem Slnka tam podľa nich boli aj iné zdroje svetla čiže umelé reflektory vo filmovom štúdiu. Navyše na fotografiách nie sú vidieť hviezdy v pozadí.
Kritici konšpiračných teórií tieto „dôkazy“ jednoznačne vyvrátili. Americká zástava na Mesiaci neviala. Keď o ňu astronauti zavadili, vlnila sa, a v prostredí bez atmosféry vydržala v pohybe oveľa dlhšie.
Nerovné tiene tiež nie sú z umelých reflektorov. Nízke slnko a nerovný povrch podľa denníka Guardian môžu spôsobiť, že tiene vyzerajú inak ako na Zemi. Tmavú oblohu bez hviezd na snímkach zasa spôsobilo nastavenie fotoaparátov, ktoré hviezdy nezachytili.
Neveria v pokrok
Ďalším z domnelých tromfov konšpirátorov je tvrdenie, že astronauti nemohli opustiť obežnú dráhu Zeme, pretože by museli prejsť cez takzvané Van Allenove pásy. Silná radiácia, ktorá sa v nich nachádza, by ich zabila. Astronauti podľa NASA oblasťou preleteli rýchlo. Žiarenie by bolo smrteľné, len keby mu boli vystavení dlhšie.
Najväčším argumentom pochybovačov zostáva všeobecné tvrdenie, že náročnosť celej cesty pred 40 rokmi nedovoľovala, aby niečo také Američania dokázali. „Ak ľudia neveria, že sme boli schopní ísť na Mesiac, skrátka neveria vo vynaliezavosť ľudského umu,“ hovorí pre CNN astrofyzik Stuart Robbins z univerzity v Colorade.
