Najväčší výlet človeka. Na Mesiac

Je krásne slnečné ráno, možno až príliš horúco. Vo floridskom Kennedyho vesmírnom stredisku sú ideálne podmienky na štart. Pravidelný rovný obzor pretína 111-metrový objekt. Akoby písacie pero trčalo zo zeme k oblohe.

(Zdroj: FOTO -)

Je to nosná raketa Saturn 5, okolo ktorej je päťapolkilometrový bezpečnostný okruh. Píše sa 16. júl 1969 a posádka vesmírnej misie Apollo čaká na štart.

Trojicu amerických kozmonautov zobudili asi o pol piatej ráno. Naraňajkovali sa, prezreli ich lekári a obliekli ich do skafandrov. V kabíne lode sedia už čosi pred siedmou miestneho času.

„Na obrazovkách televízorov, ktoré sú rozostavené na stojanoch v piesku pred dvoma drevenými tribúnami, sa striedajú zábery rúk a hláv astronautov, ktorí ležia v kabíne s postavami mužov pri pulte v hale riadiaceho strediska," spomínal pred dvoma rokmi pre MF Dnes Karel Pacner, vtedajší reportér českého denníka, ktorý let Apolla 11 pokrýval priamo na Floride.

nozka.jpg

Pol hodiny pred štartom nasleduje komunikačné ticho. Vo svojich kreslách sedia pripútaní veliteľ Neil Alden Armstrong, pilot Michael Collins a Edwin Eugene „Buzz" Aldrin, zodpovedný za lunárny model.

Začína sa odpočítavanie a všetko ide ako po masle.

Je 9.32 miestneho času, 14.32 v strednej Európe. Obrazovky práve sledujú desiatky miliónov ľudí, Jack King ohlási „štyri, tri, dva...".

Zapaľuje sa päť motorov prvého stupňa nosnej rakety.

„Raketa sa topí v červenom jazere ohňa, rozochvieva sa v plameni, ktorý sa rozvaľuje na slnkom rozžiarenom Atlantiku," spomína Pacner.

nebo.jpg

Úspešne, Saturn 5 sa ako stará lenivá dáma pomaly odlepí od Zeme. Stále však zrýchľuje - začína sa najúžasnejšia cesta človeka v doterajších dejinách. Ľudia prvý raz pristanú na inom nebeskom telese.

Letíme na Mesiac

„Cítil som sa ako vlak na zlej železničnej trati. Všetko sa triaslo, hádzalo nás rôznymi smermi. A bolo to hlasné, naozaj hlasné," spomínal neskôr pre CBS Neil Armstrong.

Po odpojení sa aj druhého stupňa nosnej rakety sa Apollo 11 dostalo na obežnú dráhu. Znovu sa zapáli tretí stupeň a loď s trojčlennou posádkou sa vydala na Mesiac.

Nasledoval však prvý problematický bod cesty. Konštruktéri kozmickú loď postavili tak, že ešte pred príletom na Mesiac sa musela loď otočiť a lunárny modul nabodnúť na svoj špic. Operácia sa Collinsovi, pilotovi riadiaceho modulu Columbia, podarila. Trojdňový let na našu prirodzenú družicu zatiaľ prebiehal podľa plánu.

nanebi.jpg

Je sobota 19. júla, posádka Apolla 11 sa začína pripravovať na pristátie. Collins má za úlohu krúžiť na obežnej dráhe Mesiaca v module Columbia, pristátie je len úlohou dvojice Armstrong a Aldrin. Po rokoch priznali, že pravdepodobnosť, že všetko sa podarí presne, ako má, bola asi jedna k jednej.

Medzičasom korigujú svoju dráhu. Keby v tejto fáze nastal nejaký problém, Apollo by sa dokázalo vrátiť na Zem aj samo. Nachádzajú sa totiž na návratovej dráhe.

Nakrátko však zapínajú motor, horí šesť minút. Teraz už obiehajú okolo Mesiaca - raz za dve hodiny, osem minút a 37 sekúnd - a môžu hľadať miesto na pristátie.

„Výhľad, ktorý sa nám len nedávno naskytol, je skutočne úžasný," povedal čosi predtým Armstrong.

Hľadanie správneho miesta

Teraz sa posádke lode hodili všetky vedomosti z predchádzajúcich misií programu Apollo. Posádka Apolla 10 napríklad už uvažovala, že na Mesiaci pristane. Zabránil jej v tom nedostatok paliva na návrat. Zhotovila však množstvo záberov povrchu družice a tie boli teraz cenné. Aldrin s Armstrongom vedeli, kam idú. Vedeli?

„Náš autopilot nás navádzal do veľkého kráteru - asi ako štadión na americký futbal, s príkrymi svahmi a posiaty skalami veľkými ako auto. To nebolo práve miesto, kde by som chcel pristáť," spomínal pre CBS Neil Armstrong.

Pristátie bolo naplánované na nedeľu 20. júla. Dvojica v lunárnom module Eagle si oblieka skafandre.

„Orol roztiahol krídla," vyslovil slávnu vetu Armstrong, keď sa Eagle odpojil od Columbie. Collins všetko kontroloval. O čosi neskôr sa zapaľuje motor lunárneho modulu a ten je navedený na zostupnú dráhu. Kľúčová hranica je asi pätnásť kilometrov nad Mesiacom, po jej prekonaní niet cesty späť. Iba ak sa misia dokonale vydarí.

stopa.jpg

Orol pristál

Všetko však funguje, Eagle teda začne pristávať.

Zostup na povrch riadi Armstrong. Zrazu nastane poplach. Palubný počítač hlási preťaženie. Súčasné riadenie motorov a radaru zahlcuje výkon, radar má však nižšiu prioritu - počítač ho bude ignorovať. Eagle pokračuje v klesaní.

V poslednej fáze preberá Armstrong riadenie na poloautomatiku. Nechce pristáť už v spomínanom kráteri. No zrazu strácajú prehľad, nevedia, kde pristáť, kde sú. Dochádza im palivo, posádka sa preto rozhoduje pristáť.

„Našli sme miestečko veľké asi ako priemerná záhradka," opisoval Armstrong.

Podarilo sa. „Houston, tu základňa Tranqullity. Orol pristál!" ozýva sa hlásenie. Ľudia sa dotkli Mesiaca - je nedeľa 20. júla, 21.17:39 stredoeurópskeho času.

„Niektorí kolegovia sa okamžite navzájom interviewovali, všetci to považovali za rovnako veľkú udalosť ako vylodenie Krištofa Kolumba," spomínal na atmosféru v riadiacom stredisku NASA Karel Pacner.

Malý skok

Aldrin s Armstrongom sa začnú pripravovať na výstup. Pôvodne bol naplánovaný až na ďalší deň, rozhodnú sa však pre okamžitý. Z kabíny vypustili vzduch, otvárajú dvierka. Musia vystupovať pospiatky, inak to nejde. Prvý ide Armstrong, veliteľ misie Apollo 11. Položí nohu na mesačný povrch, no vráti sa späť na schodíky. Kontroluje vzdialenosť.

„Je to malý krok pre človeka, no veľký skok pre ľudstvo." Je nedeľa 20. júla roku 1969, 24.56:21 centrálneho amerického času, pondelok 21. júla 3.56:21 u nás, v strednej Európe. „Keď som vystúpil, myslel som si, že to bude len taký krôčik. Ale potom som si spomenul na všetkých tých 400-tisíc ľudí, ktorí mi tento krok umožnili," povedal pre CBS Armstrong.

Nasleduje Aldrin. Obaja astronauti pozorujú povrch Mesiaca, jeho zvláštny sivastý prach. Fascinujú ich kamene i šestinová príťažlivosť. Natáčajú, fotia, odoberajú vzorky. Nainštalovali vedecké prístroje. „Rád by som vedel, ako dlho ostanú vidieť naše stopy na Mesiaci," povzdychne si Aldrin predtým, ako sa vrátia do lunárneho modulu.

Nasleduje cesta domov. Po 21 hodinách, 36 minútach a 20 sekundách na povrchu Mesiaca.

Kritická fáza sa darí, trysky fungujú, Eagle odštartuje a o hodinu sa spojí s Columbiou a Collinsom. Servisná sekcia zapaľuje motor a Apollo 11 sa vracia na Zem.

Dva milióny súčiastok zatiaľ fungovali, ako mali. Už len v poriadku vydržať vstup do zemskej atmosféry a pristáť.

Loď brzdí o atmosféru, sedem kilometrov nad povrchom vypúšťa štvormetrové stabilizačné padáky. Tri kilometre nad povrchom sa otvoria hlavné padáky, loď spomaľuje na rýchlosť asi 35 kilometrov za hodinu a dopadá do Tichého oceánu.

Tak sa končí najväčší výlet človeka v histórii ľudstva.

Posádka misie Apollo 11

Tichý hrdina zostáva záhadou

Neil Armstrong sa pridal k veľkým priekopníkom ľudstva. Pred verejnosťou sa však chráni.

neil.jpgKeď pred rokmi oslavoval svet 25. výročie pristátia človeka na Mesiaci, Neil Armstrong sa toho nezúčastnil. Po zasadnutí rady jednej zo spoločností, kde pôsobil, išiel hrať golf.

„Každý z nás vedel, že je 25. výročie a čakali sme na neho, kým s tým príde. No on to vôbec nespomenul," spomína pre Daily Telegraph jeden jeho priateľ.

Taký je muž, ktorý ako prvý z pozemšťanov postál na inom vesmírnom telese ako Zem. O pristátí na Mesiaci nerád rozpráva, nezúčastňuje sa osláv, neprednáša a žiadosti novinárov o rozhovor odbíja podobnými tvrdeniami ako pred desiatimi rokmi pre Washington Post: „Som spokojný s úrovňou svojho verejného prejavu."

Armstrong poskytol za štyridsať rokov iba dve televízne interview a na rozdiel od iných astronautov nikdy nenapísal knihu. A pritom by mal o čom rozprávať.

Pilot už v šestnástich

K lietaniu to rodáka z amerického Ohia ťahalo už od skorého detstva. „Keďže som sa narodil iba 90 kilometrov od Daytonu, legendy o bratoch Wrightovcoch mám v pamäti odmalička," povedal raz, narážajúc na miesto, kde po prvýkrát človek v lietacom stroji prekonal zemskú príťažlivosť. Podobnú túžbu si Neil splnil v šiestich rokoch.

Keď si v šestnástich, skôr ako získal vodičský, urobil letecký kurz, jeho kariéra začala písať trajektóriu k Mesiacu. Po odlietaných rokoch nad vojnovou Kóreou začal pracovať ako testovací pilot čerstvo vzniknutého Národného úradu pre letectvo a kozmonautiku.

Veľa sa diskutuje o tom, prečo práve Neil Armstrong získal tú česť veliť misii Apollo 11. Niektorí hovoria, že dôvodom mohlo byť to, že na rozdiel od väčšiny astronautov nebol vojenským pilotom, čo bolo cieľom úradu.

Chladnokrvný

Presnejšia je zrejme verzia, že NASA na riskantnej misii potrebovala človeka s pevnými nervami. A máloktorý pilot bol v krízových momentoch taký chladnokrvný ako Armstrong. Dokázal to viackrát, keď bol doslova na pokraji smrti.

Ako mladý pilot počas jednej akcie v Kórei zavadil strojom o nastraženú pascu. Napriek problémom dokázal doletieť až na spriatelené územie a tam sa katapultovať. Blízko katastrofy bol aj počas svojho prvého letu do vesmíru v lodi Gemini 8 v roku 1966. Po poruche stroja dokázal s kolegom misiu zachrániť. V správe ich označili za „prekvapujúco chladnokrvný pár astronautov".

O dva roky neskôr bol od smrti iba dve pätiny sekundy. Pri zostupe testovacieho modulu začal stroj dymiť a Armstrong sa stihol katapultovať len 60 metrov nad zemou. Ešte v ten deň pokračoval v kancelárii v práci s tým, že počas letu mal „isté ťažkosti".

Radšej lieta, ako chodí

Práve jeho profesionalita pomohla úspešne dokončiť aj prvý let človeka na Mesiac. Keď pristátie neprebiehalo príliš hladko, prevzal čiastočne manuálne riadenie nad modulom a pristál. Konal chladnokrvne, aj keď ho s Aldrinom od nezdaru a možnej smrti delilo len 30 sekúnd.

Odstup si zachoval aj pri opisovaní mesačného dobrodružstva. Sám to považoval iba za súčasť svojej práce. Keď sa ho novinári pýtali, aké je to chodiť po Mesiaci, stroho odvetil: „Piloti nemajú žiaden pôžitok z chodenia. Piloti radi lietajú," povedal podľa Washington Post.

Uzavretý a plachý Armstrong nechápal ošiaľ, ktorý okolo Apolla 11 vypukol po návrate na Zem. Snažil sa pred ním skryť. Najskôr pôsobil na univerzite v Ohiu, kam prekvapujúco odišiel učiť dva roky po Apolle.

„Armstrong nikdy nechcel byť celebritou, chcel len posúvať hranice lietania," povedal o ňom pre BBC Andrew Smith, autor knihy Mesačný prach: Hľadanie muža, ktorý padol na Zem.

„Prosto si to nezaslúžim," povedal v jednom z mála rozhovorov v roku 2005 pre televíziu CBS na otázku, prečo legenda odmieta popularitu. Andrew Smith súhlasí. „Na prvej ceste človeka na Mesiac pracovalo 400-tisíc ľudí a on si nemyslí, že si zaslúži všetko uznanie len preto, že práve on mal na starosti let."

Ten, čo zostal hore sám

Pilot veliteľského modulu MICHAEL COLLINS bol od zvyšku ľudstva odrezaný na druhej strane Mesiaca.

collins.jpgOkrem dvoch ľudí, ktorí pristáli na Mesiaci, mala misia Apollo 11 ešte jedného člena posádky. No kým mená ako Armstrong a Aldrin pozná každý, Michael Collins je pre Slovákov skôr neznámy človek.

Pilot veliteľského modulu Columbia zostal 21 hodín na obežnej dráhe, kým jeho kolegovia ako prví pozemšťania skúmali Mesiac. „Bol by som klamár alebo blázon, ak by som tvrdil, že som mal najlepšie miesto na Apolle 11.

Môžem však pravdivo a vyrovnane povedať, že som dokonale spokojný s tým, ktoré som mal," napísal Collins vo vyhlásení, ktoré vydal pri príležitosti 40. výročia pristátia na Mesiaci.

Veliteľský modul bol počas pristátia Armstronga a Aldrina na opačnej strane Mesiaca a Collins zostal úplne sám, bez kontaktu s Houstnom či kolegami. „Bol som sám, úplne sám izolovaný od ostatného známeho života," spomína.

Vojenský pilot po misii Apollo 11 viedol klasický život bývalého astronauta: riadil múzeum kozmonautiky a napísal niekoľko kníh. Ako svoju najväčšiu spomienku na let Apollo 11 uvádza pohľad na Zem z najväčšej vzdialenosti, z akej kedy ľudské oko videlo rodnú planétu.

„Verím, že keby sa svetoví politickí lídri mohli pozrieť na planétu zo vzdialenosti 150-tisíc kilometrov, ich náhľad by sa od základov zmenil. Všetky dôležité hranice by boli neviditeľné, hlasné argumenty by stíchli."

Odvrátená strana Aldrinovho pristátia

BUZZ ALDRIN po návrate na Zem bojoval s osobnými problémami. Trpel depresiami a alkoholizmom.

aldrin.jpg„Krása, krása. Nádherná pustota," povedal Buzz Aldrin 21. júna 1969, keď sa dotkol mesačného povrchu. Po Armstrongovi ako druhý človek na svete.

„Zastavme sa na chvíľu a uctime si posledných pár hodín a vzdajme za ne vďaku," nabádal cez vysielačku riadiace stredisko a pol miliardy ľudí, ktorí sledovali historický okamih.

Veľa sa špekuluje o tom, že Aldrin chcel byť ten, kto vstúpi ako prvý na Mesiac. Pre úzky priestor v mesačnom module nakoniec išiel Armstrong, ktorý bol bližšie k dverám. Aldrin túto súťaž dnes odmieta. „Myslím si, že medzi ľuďmi je fetiš byť všade prvý," povedal pre Daily Telegraph.

Bývalý vojenský pilot, ktorý bojoval v Kórei, po štyridsiatich rokoch pre AFP hovorí, že mu misia Apolla 11 úplne zmenila život. Krátko po návrate na Zem to s ním išlo z kopca.

Len osem rokov odvtedy, čo ho všade oslavovali ako hrdinu, skončil ako neúspešný díler cadillacov v Beverly Hills. Ešte pred štartom Apolla 11 sa mu zabila matka, s otcom si nerozumel a dvakrát sa rozviedol. Svoje depresie liečil alkoholom. „Keď vidíte, ako sa vám rozpadla rodina, dve manželstvá, a niekto vás iba využíva, frustruje vás to," spomína na temné obdobie svojho života Aldrin.

Časom sa však dal do poriadku a teraz hovorí, že cesta na Mesiac z neho urobila lepšieho človeka. Stále je aktívnym propagátorom vesmírnych letov. Pri príležitosti 40. výročia naspieval hip-hopovú pesničku s raperom Snoop Dogom.

Tomáš Vasilko

Zaujímavosti o Mesiaci

Tvrdý povrch

Keď Neil Armstrong urobil prvú stupaj na Mesiaci, povrch prirovnal „k prášku". Napriek tomu išlo o tvrdé horniny. Pri pristátí sa Eagle zaboril iba tri centimetre do zeme. Keď chceli astronauti zapichnúť americkú zástavu, s ťažkosťami sa im podarilo dosiahnuť hĺbku 20 centimetrov.

Skoky

Mesiac má vzhľadom na svoju veľkosť iba šestinu gravitácie Zeme. Astronauti boli preto ľahší. Udržanie rovnováhy či chôdza im však nerobili žiaden problém. „Je to dokonca ľahšie ako simulácie," povedali. Vzhľadom na gravitáciu astronauti skôr skákali, ako chodili. Hovorili, že si vždy museli vypočítať svoj „krok" na šesť až sedem bežných krokov dopredu.

Menší horizont

Mesiac má asi štyrikrát menší priemer ako Zem. Preto je iný aj pohľad na jeho povrch. Ako spomínal Armstrong, „horizont na Mesiaci vyzerá o kus bližšie k vám a jeho zakrivenie je oveľa väčšie ako na Zemi".

Dlhší deň

Mesiacu trvá asi 27 dní, kým sa otočí okolo svojej osi. No keďže popri tom obieha aj okolo Zeme, celkovo sa do tej istej polohy voči Slnku dostane za 29 dní. Znamená to, že ľudia, ktorí by sa v budúcnosti usadili na Mesiaci, by mali na rovníku slnečné svetlo (pokiaľ by neprekážala Zem) 14 dní. A rovnaký čas by im trvala tmavá noc.

Teplo a zima

Vzhľadom na chýbajúcu atmosféru sú teplotné rozdiely na Mesiaci veľmi veľké. Na rovníku sa najnižšia teplota odhaduje na -173 ° C, najteplejšie býva aj 113 °C. Záleží od toho, či je časť Mesiaca otočená k Slnku, alebo nie. Aldrin spomínal, že „tieň mesačného modulu nevplýval na teplotu vo vnútri skafandra, aj keď cítil, že helma bola horúcejšia na slnku, takže sa cítil chladnejšie v tieni".

Tomáš Vasilko

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naučme sa správne dochucovať ryby
  2. Od septembra opäť po starom
  3. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  4. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  5. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  6. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  7. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  1. Naučme sa správne dochucovať ryby
  2. 10 vecí, ktoré môžete dostať od zdravotnej poisťovne zadarmo
  3. Úspech na Majstrovstvách sveta v Quadrathlone
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  5. Od septembra opäť po starom
  6. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš?
  7. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  8. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  9. Business Smartphones Connected to Public Wi-Fi Can Be in Danger
  10. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 874
  2. Od septembra opäť po starom 6 164
  3. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd 4 789
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom? 3 434
  5. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 1 728
  6. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 695
  7. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš? 1 215
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 194
  9. Ako sme jazdili v socializme 1 092
  10. Leto nekončí! 1 080

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Obchvat Ružomberka: už mal byť hotový, nakoniec bude meškať roky

Úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, ktorého súčasťou je aj obchvat mesta s 27-tisíc obyvateľmi, plánujú dokončiť až v roku 2021.

DOMOV

Odchod z koalície? Názory sú pol na pol, hovorí poslanec SNS

Fico ustúpil Dankovi a vláda v stredu nerokovala.

ŠPORT

Neapol hrá ako Real. Hamšíkovi sa vernosť môže oplatiť

Ľudia sa rozprávajú len o zápase, tvrdí Hamšík.

KOMENTÁRE

Fico môže stratiť viac než Danko

V prípade vabanku môže Smer stratiť viac než SNS. Už teraz má preň kauza nepríjemné dôsledky.

Neprehliadnite tiež

Samsung predstavil nástupcu Galaxy Note 7

Nový Galaxy Note 8 sa začne predávať 15. septembra.

Problém s nimi mali aj superpočítače. Odhalili tajomstvá turbulencií

Španielski inžinieri potvrdili teóriu ruského matematika zo 40. rokov minulého storočia.

Čísla môžeme mať vrodené. Aj dvojdňové bábätká cítia ako fungujú

V Izraelskej nemocnici by výskum mohol dopadnúť inak.