Čínski vedci popísali spôsob, ako predmety z reálneho sveta skryť pred našimi zrakmi bez toho, aby sme ich museli zahaľovať do neviditeľných plášťov. Cesta k skutočným optickým ilúziám je otvorená.
Neviditeľnosť bola doteraz doménou science fiction, v priebehu niekoľkých posledných rokov sa však stala i predmetom seriózneho vedeckého bádania. Zaoberajú sa ňou vedci, ktorí skúmajú vlastnosti metamateriálov.
V hlavnej úlohe metamateriály
Metamateriály sú umelo vyrobené kompozitné materiály, ktoré vďaka svojmu zvláštnemu vnútornému usporiadaniu naberajú úplne nové vlastnosti, ktoré pri bežných, v prírode sa vyskytujúcich látok nepozorujeme. Na dosiahnutie neviditeľnosti vedci využívajú predovšetkým ich neobvyklé elektromagnetické vlastnosti, ktoré im umožňujú ovplyvňovať dráhy svetelných lúčov.
Dopadajúce svetlo sa od metamateriálov neodráža, ani nie je pohlcované, ako býva zvykom pri bežných látkach, naopak šíri sa ďalej, akoby po povrchu metamateriálu, čo ho robí neviditeľným. Utajovaný predmet pritom ani nemusí byť z metamateriálu vyrobený, stačí ho len do neho zabaliť. Efekt je rovnaký, svetlo objekt obteká podobne ako prúdiaca voda kameň v rieke. Neviditeľných plášťov založených na podobnom princípe bolo v uplynulých rokoch vyrobených hneď niekoľko.
Neviditeľnosť na diaľku
S týmto prístupom sa však neuspokojil tím z Hongkongskej univerzity vedy a technológie a vo výskume neviditeľnosti dospel ešte o krôčik ďalej. Podarilo sa mu, zatiaľ v teoretickej rovine, vytvoriť koncept ukrývania na diaľku.
O čo ide? Novinkou je, že oproti predchádzajúcim riešeniam by sa objekt, ktorého prítomnosť chceme zatajiť, už nemusel nachádzať len vo vnútri metamateriálu (alebo zariadenia z neho vyrobeného)! Nachádzal by sa mimo neho, síce v istej, vopred danej vzdialenosti, ale stále mimo. I tak by ale naďalej zostal neviditeľný. Podľa Yuna Laie, ktorý výskumné práce viedol, stačí len vyrobiť príslušný metamateriál, ktorého vlastnosti jeho tím jednoznačne popísal.
Optický iluzionizmus
Lenže ani to sa Laiovi a jeho tímu nezdalo byť dosť. Svoje myšlienky ďalej rozvíjali a prišli na spôsob, ako špecifické vlastnosti metamateriálov využiť pre navodenie skutočných ilúzií. Po aplikácii pravidiel tzv. transformačnej optiky, ktorá umožňuje efektívne meniť optickú geometriu priestoru, by potom mohli reálne predmety na seba vziať prakticky akýkoľvek tvar. Hrnček by sa nám napríklad mohol javiť ako tácka, namiesto pevnej neporušenej steny by sme v nej videli dieru. A naopak, čokoľvek si dokážete predstaviť.
Čínski vedci však zdôrazňujú, že ich práca je zatiaľ len teoretická. Samozrejme, keď vezmeme do úvahy, koľko času vedcom zabralo, než prešli od prvých teoretických štúdií k experimentom, ktoré viedli k zostrojeniu skutočných, i keď zatiaľ len laboratórnych plášťov neviditeľnosti, máme sa určite v budúcnosti na čo tešiť.
Vývoj podobných zariadení by určite uvítal predovšetkým zbrojný priemysel.
Zdroj: physics.aps.org
Článok je prevzatý z webu technet.idnes.cz
