Na Mesiac sa štartovalo pred 40 rokmi

Kozmická loď Apollo 11, ktorá Neila Armstronga a Edwina „Buzza" Aldrina dopravila na Mesiac, odštartovala z Mysu Canaveral 16. júla 1969.

Aldrin zachytáva slnečný vietor.(Zdroj: NASA)

Neil Armstrong a Edwin „Buzz" Aldrin boli prvými ľuďmi, ktorí sa prešli po Mesiaci. Kozmická loď Apollo 11, ktorá ich tam dopravila, odštartovala z Mysu Canaveral pred 40 rokmi, 16. júla 1969.

Predohra

V máji 1961 vyhlásil prezident John F. Kennedy v americkom Kongrese ambiciózny program pilotovaných kozmických letov. Jeho hlavným cieľom bolo do konca desaťročia dopraviť amerických astronautov na Mesiac a späť. Predchádzajúci program Mercury ukázal, že technicky je takáto náročná cesta možná.

O päť rokov po kongresovom Kennedyho prejave sa na floridskom kozmodróme ocitla prvá kozmická loď Apollo.

Vzhľadom na prebiehajúce nevyhlásené preteky so ZSSR, ktoré Kremeľ oficiálne, no neúspešne popieral, sa snažili Američania výstavbu lode urýchliť. Odrazilo sa to v mnohých technických nedostatkoch (horľavé materiály v kabíne, voľne položené káble).

Požiar Apolla 1 pri nácviku štartu 27. januára 1967, pri ktorom zahynuli traja astronauti, vznikol práve pre poruchu káblov. Veliteľ Virgil Grissom a piloti Edward White a Roger Chaffee tak tragicky skončili svoju nádejnú mesačnú púť ešte na Zemi. Bol to práve Grissom, ktorý presviedčal vedenie NASA, že v lodi je stále veľa závad a malo by sa s tým niečo robiť. Na osudnú skúšku sa preto mal nasúkať do tesnej kabíny ešte riaditeľ letových operácií Donald Slayton, no na poslednú chvíľu si to rozmyslel.

Program Apollo mal nielen svojich víťazov, no aj porazených. Nemali by sme na nich zabúdať práve teraz.

Na adrese www.wechoosethemoon.org bude 16. júla o 15.30 h prebiehať rekonštrukcia letu od štartu do pristátia presne podľa programu spred 40 rokov.

Orol má krídla

Už v októbri 1968 vyletelo do kozmu Apollo 7, o dva mesiace neskôr obletela Mesiac posádka Apolla 8. V máji 1969 obkrúžili astronauti z Apolla 10 Mesiac v lunárnom module. Cesta na Mesiac bola otvorená.

Apollo 11 sa skladalo z nosnej rakety Saturn 5, veliteľského modulu Columbia a pristávacieho modulu Eagle (Orol). Po štvordňovom lete a navedení na obežnú dráhu Mesiaca dostala posádka povolenie odpojiť pristávací modul.

startApolla11.jpg

Štar Apolla 11.
FOTO - NASA

"Orol má krídla," komentoval to Armstrong cez 360-tisíc kilometrov prázdneho priestoru. Nešťastník Collins, ktorý musel strážiť Columbiu na orbite, si v azda najrizikovejšom okamihu celého letu uľavil slovami: "Máte naozaj krásny lietajúci stroj, aj keď letíte hore nohami."

Zostup bol dramatický. Na Zemi síce vyskúšali všetky možné varianty, ale keď je niečo po prvý raz, a ešte k tomu na Mesiaci, nie je vylúčená náhoda; do hry vstúpil aj emóciami ovplyvnený ľudský mozog. Astronauti zabudli vypnúť nepotrebný stretávací radar, čím preťažili palubný počítač, a ten vyhlásil poplach, lebo nestíhal rátať trasu.

Našťastie mladý operátor Steve Bales v kritickej chvíli, kedy rozhodovali sekundy, oznámil riaditeľovi letu, že let Orla môže bezpečne pokračovať a astronautom povedali, aby poplach ignorovali. Bales tak možno zachránil Armstrongovi a Aldrinovi život a neskôr dostal Medailu slobody.

Orol sa zniesol tesne nad povrch Mesiaca, no nemohol nájsť vhodné miesto na pristátie. Armstronga s Aldrinom na poslednú chvíľu zachránila ako tak rovná plocha južnej časti Mare Tranquilitatis (More pokoja), ktorú potom nazvali Základňou pokoja. V okamihu pristátia mali palivo už iba na niekoľko sekúnd.

Armstrong opísal mesačnú krajinu ako relatívne rovnú, rozrytú tisíckami menších i väčších kráterov. V diaľke sa týčilo pohorie.

Prišli v mieri

21. júla o 3.56 nášho času zostúpil z rebríka Orla Neil Armstrong. Podľa pôvodného plánu mal byť údajne prvým človekom na Mesiaci Aldrin, no keďže Armstrong ako veliteľ mal bližšie k východu, vystúpil on, a Aldrin 18 minút po ňom. Azda najslávnejšiu vetu v histórii kozmických letov o malom kroku pre človeka, ale veľkom skoku pre ľudstvo (ako svedčí zvukový záznam, trochu sa pri tom preriekol) vyslovil teda Neil Armstrong.

Potom prečítal nápis na doštičke pripevnenej k modulu s podpismi Armstronga, Aldrina, Collinsa a vtedajšieho prezidenta Richarda Nixona: "Tu sa ľudia z planéty Zem prvý raz dotkli nohami Mesiaca. Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva."

Prve.jpg

Prvé kroky Aldrina na Mesiaci.
FOTO - NASA

Astronauti na kamenistom povrchu Mesiaca s problémami, ale predsa zapichli americkú vlajku a zozbierali vzorky slnečného vetra. Okrem toho ešte nainštalovali prístroje ESAP, skladajúce sa z laserového kútového odrážača a malého seizmometra. Laserový reflektor veľkosti kufra, ktorý dodnes za jasných nocí slúži astronómom z Nového Mexika na milimetrovo presné merania zmien v dráhe Mesiaca, je spolu s nazbieranými horninami jednoznačne mesačného pôvodu (a normálnym myslením) jedným z rukolapných dôkazov nezmyselnosti „teórie", že Američania na Mesiaci nikdy neboli a všetko nakrútili v nejakom odľahlom texaskom ateliéri.

Hladký návrat

Po usilovnej práci si Armstrong s Aldrinom chvíľu pospali a začali sa pripravovať na návrat. Nemali poruke tímy technikov a mohli sa spoľahnúť len sami na seba a na diaľkové rady z Houstonu.

"Neboli sme znepokojení otázkou, či sa zapnú vzostupné motory letového modulu, alebo nie," povedal neskôr Armstrong, "museli sme na to ale, samozrejme, myslieť."

Pri odlete z ich dočasného kozmického domova, kde strávili 21 hodín, však už šlo všetko až nečakane hladko: štart (21. júla), spojenie s Columbiou na obežnej dráhe Mesiaca (22. júla) a pristátie v Tichom oceáne (24. júla), kde ich očakávala lietadlová loď Hornet.

Pristávací modul Eagle skončil v Národnom múzeu letectva a kozmonautiky vo Washingtone a astronauti v trojtýždňovej karanténe, aby sa zabránilo prípadnému prenosu mesačných mikroorganizmov na Zem (vtedy sa uvažovalo o tom, že by mohli žiť v mesačných kráteroch, odkiaľ podľa niektorých pozorovaní vychádzali plyny).

Kremeľ nechcel nič počuť

Neskôr Neil Armstrong optimisticky vyhlásil: "Verím, že úspešné pristátie na Mesiaci by mohlo inšpirovať ľudí na celom svete k viere, že nedosiahnuteľné ciele sú dosiahnuteľné, a že nádej na riešenie problémov ľudstva nie je iba chiméra."

Nevedno, či chcel osloviť aj sovietskych lídrov, ktorí dali svoj postoj najavo tím, že zakázali vo sfére svojho vplyvu televízny prenos z pristátia, ktorý sledovalo 600 miliónov ľudí na celom svete. Zábery z Mesiaca ukázali iba svojej generalite, kozmonautom a konštruktérom. Treba však dodať, že sféra vplyvu Moskvy vtedy ešte nesiahala až k nám, lebo Československá televízia aj rozhlas reportáže z pristátia odvysielali. Iná vec je, že už do éteru nemohol vtedajší washingtonský rozhlasový spravodajca Jiří Dienstbier.

„Pre všetkých ľudí vo vyspelých krajinách bolo vysadenie prvých zástupcov ľudstva na povrchu nášho nebeského suseda jedinečným zážitkom," napísal v knihe Kolumbové vesmíru český spisovateľ Karel Pacner.

„Diváci v krajinách východnej a strednej Európy, ktoré kontrolovala Moskva, obzvlášť v čerstvo okupovanom Československu, to vnímali ako pokorenie nenávideného ruského okupanta a jeho domácich kolaborantov."

Neúspech v pretekoch o Mesiac niesol Kremeľ a najmä sovietsky vodca Leonid Brežnev veľmi ťažko. Vyhlasoval, že Sovieti nechcú na Mesiac posielať ľudí, lebo je to nebezpečné a hlavne zbytočné.

Súčasne s Apollom preto vypustili k Mesiacu automatickú sondu Luna 15, ktorá mala mäkko pristáť, nabrať vzorky pôdy a vrátiť sa na Zem. Moskovská tlač venovala sonde viac pozornosti ako Apollu 11. Keď sa Luna 15 na druhý deň po prekrásnom pristátí Orla rozbila asi 800 kilometrov od Mora pokoja, sovietska tlač tvrdila, že jej cieľom bolo iba skúmať kozmický priestor. No obyčajní ľudia vedeli svoje.

„Časopis amerického veľvyslanectva vydaný v ruštine, plný farebných obrázkov kozmonautov na Mesiaci, sa v Moskve stal najvyhľadávanejším a najdrahším tovarom na čiernom trhu," píše Pacner.

vizia.jpg

Vízia návrat na Mesiac.
FOTO - ČTK/AP

Čo ďalej?

Po Armstrongovi a Aldrinovi chodilo po Mesiaci ešte desať Američanov, naposledy 14. decembra 1972 Eugene Cernan. Predposledným bol geológ Harrison Schmitt, prvý a súčasne posledný vedec na Mesiaci, ktorého vraj nadchol každý kameň na povrchu Mesiaca. Zrejme aj preto priviezla posádka Apolla 17 vyše 112 kilogramov hornín.

Potom program Apollo predčasne ukončili - najmä pre finančnú náročnosť. Myšlienku návratu ľudí na Mesiac oživil v januári 2004 v prejave v NASA vtedajší prezident George W. Bush, keď povedal: „Ľudia budú žiť a pracovať na Mesiaci, aby sa mohli vydať ešte ďalej - na Mars." Súčasne zdôraznil, že teraz by už nemalo ísť o prestížne preteky veľmocí, ale o objavovanie Slnečnej sústavy.

Uvidíme, či sa jeho slová naplnia, lebo jediným veľkým spoločným vesmírnym projektom zostáva stále nedokončená Medzinárodná kozmická stanica. Zhoda veľmocí na tom, ako a kedy sa vrátiť na Mesiac a odtiaľ pokračovať na Mars, neexistuje. Bush hovoril o rokoch 2015 - 2020, Rusi, ktorí práve skončili so stodňovou simuláciou osemčlenného tímu letu na Mars, by tam chceli skôr. A Číňania, ako inak, ešte pred Rusmi.

Viac o lete na Mesiac si môžete prečítať v najbližšom vydaní prílohy Víkend v sobotu 18. 7.

Mohlo to skončiť aj tragicky

Americký prezident mal pripravenú reč, keby sa riskantná misia Apolla 11 nevydarila.

WASHINGTON, BRATISLAVA. Neil Armstrong a Buzz Aldrin sa po problémovom pristátí napokon dotkli mesačného povrchu. Za veľký skok pre ľudstvo zaplatili najvyššiu cenu. Pri pristávaní sa poškodil lunárny modul a obaja pionieri zostávajú uväznení na Mesiaci. Celý svet sa pozerá, ako zomierajú.

Tento scenár cesty posádky Apollo 11 na napokon nestal. A málokto si pri oslavách uvedomoval, ako blízko k nemu boli. Ako jeden z mála bol na najhoršie pripravený vtedajší americký prezident Richard Nixon. Tridsať rokov od pristátia sa na verejnosť dostal príhovor, ktorý mal napísaný pre prípad, že astronauti pokus o dobytie Mesiaca neprežijú.

„Osud to zariadil tak, že muži, ktorí išli v mieri skúmať Mesiac, zostanú na Mesiaci v mieri aj odpočívať. Títo statoční muži, Neil Armstrong a Edwin Aldrin, vedia, že nie je žiadna nádej na ich záchranu. Vedia tiež, že je nádej pre ľudstvo v ich obeti," píše sa v prejave, ktorí mal Richard Nixon prečítať.

Ak by astronauti naozaj zostali uväznení na Mesiaci, americká vláda podľa dobových materiálov neplánovala žiadnu záchranu. Ako píše BBC, odpojila by sa ich komunikácia so Zemou. A bolo by na nich, či spáchajú samovraždu alebo nechajú smrti voľný priebeh. Astronauti neskôr povedali, že im nikto o týchto plánoch nehovoril. Najnebezpečnejšia časť cesty bolo pristávanie. Armstronga a Aldrina skutočne vychýlilo mimo plánovanej trasy a museli nájsť iné vhodné miesto. Keby leteli ešte tridsať sekúnd, došlo by im palivo a nasledoval by pád, pri ktorom by sa mohol modul poškodiť a nebol by použiteľný na návrat.

„Iní ich budú nasledovať a som si istý, že nájdu aj cestu domov," mal v takom prípade povedať americký prezident. Nielen na radosť Nixona sa nakoniec prví ľudia, ktorí vstúpili na Mesiac, aj šťastne vrátili späť na Zem.

Tomáš Vasilko


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  2. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  3. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  4. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  6. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  7. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  10. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou
  1. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  2. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  3. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  5. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  6. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  7. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  8. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  9. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  10. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 14 095
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 9 365
  3. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 9 199
  4. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 183
  5. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 6 048
  6. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 085
  7. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 5 005
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 4 929
  9. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 4 609
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 446

Hlavné správy zo Sme.sk

ŽENA

Chcete vyzerať atraktívnejšie? Mali by ste sa vyspať

Vedci oficiálne potvrdili, že dostatok spánku súvisí s tým, ako pôsobí náš výzor na ostatných.

DOMOV

Právnik z Via Iuris: Sudcovia vyslali prekvapivý signál

Vo voľbách neuspeli kandidáti reformného združenia. Treba sa zamyslieť, tvrdí právnik PETER WILFLING.

DOMOV

Lunter: Strava pomohla matke z rakoviny, no šarlatánov neuznávam

Kandidát na župana šarlatánov neuznáva.

ŠPORT

Kohút si priznal chybu, Cígerovi sa ospravedlnil. Ten to neprijal

Tréner reprezentácie a šéf zväzu spolu diskutovali.

Neprehliadnite tiež

Zdá sa, že vesmírny lúč sa pohybuje päťkrát rýchlejšie ako svetlo

Kozmická ilúzia môže odhaliť tajomstvo štartu či zastavenia vzniku nových hviezd.

Najväčšia plávajúca elektráreň? Spustili ju v Číne

Ak solárne panely plávajú na vode, možno ich efektívne chladiť pre zachovanie životnosti a výkonu.

Umelá inteligencia porazila svetového šampióna v hre Go

AlphaGo je zručnejšia a šikovnejšia. V prvej hre porazila aktuálnu svetovú jednotku.

V obežných dráhach planét vzdialenej sústavy objavili vzorec

Obežné dráhy planét v sústave TRAPPIST-1 spája dráhová rezonancia.