SME
Utorok, 7. júl, 2020 | Meniny má OliverKrížovkyKrížovky

Dinosaury nielen vládli. Museli sa aj ukrývať

Paleontológovia objavili v Austrálii skamenelinu nôr malých dinosaurov. Vek fosílií je okolo 110 miliónov rokov.

Takto mohli vyzerať dinosaury druhu Oryctodromeus cubicularis, ktorí si budovali nory. Vedci objavili ich fosílie v roku 2006 v Montane.Takto mohli vyzerať dinosaury druhu Oryctodromeus cubicularis, ktorí si budovali nory. Vedci objavili ich fosílie v roku 2006 v Montane. (Zdroj: ILUSTRÁCIA THE HAIRY MUSEUM OF NATURAL HISTORY)

Po dvoch rokoch tak majú v rukách druhý nález, ktorý zrejme zmení našu predstavu o dinosauroch. Väčšie druhy typu T-rex síce vládli, no menšie si museli občas vyhrabať úkryt. Buď pre potomkov, alebo aby sa samé skryli pred extrémnymi podmienkami na povrchu. Nález z Austrálie svedčí o tom, že rôzne druhy dinosaurov to robili častejšie, ako sa doteraz myslelo.

V roku 2006 našiel tím Davida Varricchia z Montanskej štátnej univerzity v americkom Bozemane pozostatky troch menších dinosaurov - dvoch mladých a jedného dospelého. Vek fosílií, pochádzajúcich z juhozápadnej Montany (formácia Backleaf) bol úctyhodných 95 miliónov rokov.

Kopajúci bežec z nory

Najzaujímavejší poznatok však spočíval v tom, že všetky kostry neznámeho dinosaurieho druhu ležali v zachovanej precízne vyhrabanej podzemnej nore, dlhej asi dva metre a širokej 70 cm. Bola veľká tak akurát, aby sa do nej zmestila menšia bylinožravá rodinka, chodiaca po dvoch. Preto vedci nazvali nový druh Oryctodromeus cubicularis („Kopajúci bežec z nory"); bol to celkovo už 611. opísaný druh dinosaura.

Vtedy paleontológovia uvažovali aj o tom, že okrem starostlivosti o potomstvo mohlo byť účelom podzemných dier prežiť extrémne podmienky na povrchu.

Teraz oznámil americký paleontológ Anthony Martin z Emory university v USA, člen tímu D. Varricchia, že našiel ďalší dôkaz o kopajúcich dinosauroch. Tentoraz však pochádza z druhej strany sveta - z austrálskej Viktórie, z čias, keď bola Austrália spojená s Antarktídou a bola oveľa južnejšie - teda spred 110 miliónov rokov. Opis nálezu bude publikovať časopis Cretaceous Research.

„Tento výskum nám umožní lepšie pochopiť dlhodobé geologické zmeny ako aj to, ako sa živočíchy prispôsobovali na prebiehajúce klimatické zmeny od globálneho otepľovania až po globálne ochladzovanie," povedal Martin.

Náhoda praje pripraveným

Rok po objave z Montany sa vydal Martin do austrálskej Viktórie, považovanej za najlepšie zdokumentované nálezisko fosílií dinosaurov z polárnej oblasti. Počas výletu na vzdialené miesto známe ako Knowledge Creek, ležiace západne od Melbourne, obišiel malé pieskové návršie a uvidel priamo v úrovni svojich očí neuveriteľnú vec: obrys dávnej skameneliny, ktorá vyzerala takmer rovnako ako dinosauria nora z Montany.

„Dlho som sa na ňu pozeral a nemohol som odtrhnúť oči," povedal Martin. „V paleontológii teda skutočne platí, že náhoda praje pripraveným."

Nora z obdobia skorej kriedy bola približne 1,8 metra dlhá a mala priemer okolo 30 centimetrov. Zvoľna klesala špirálovito dole a na jej konci bola zväčšená diera. Neskôr Martin našiel v tej istej oblasti ďalšie dva obrysy nôr.

Fascinujúci dôkaz

V období, z ktorého nález pochádza (teda spred 110 miliónov rokov) bolo na Zemi oveľa teplejšie ako dnes. Počas polárnej zimy však mohli teploty klesnúť aj pod nulu. Pred objavom nôr vedci predpokladali, že malé dinosaury prežívali zimu v úkrytoch, ktoré im poskytovali konáre alebo dutiny stromov. Martinov objav však ukazuje, že si zrejme ryli úkryty do mäkkých riečnych naplavenín v údoliach.

Vek, veľkosť a tvar predpokladaných nôr umožnili Martinovi uvažovať o tom, že ich vytvorili malé ornitopodné dinosaury, ktoré v oblasti prevažovali. Chodili po dvoch a boli veľkí približne ako dnešné leguány. Neboli to však príbuzní druhu Oryctodromeus cubicularis.

„Je fascinujúce nájsť dôkaz o rovnakom druhu správania, spájajúcom zrejme nepríbuzné druhy, ktoré žili na rozdielnych pologuliach v rozdielnom čase," povedal Martin. „Zapĺňa to ďalšiu medzeru v našom pochopení evolúcie dinosaurov, najmä v poznaní spôsobov, ako mohli prežiť extrémne podmienky."

Hlavný zdroj: Emory University

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minúta po minúte: Kollára budú odvolávať, návrh podal on sám

Sme rodina avizuje, že v prípade odvolania Kollára odíde z vlády.

Predseda Národnej rady Boris Kollár.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kollárovi prešlo všetko, nechápe prečo by nemal aj plagiát

Koná ako najhoršia politická sorta.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
PÍŠE PATRIK MÁJOVSKÝ

Manipulátor, plagiátor a kardiológ

Kollár si odkopíroval aj reči o rodine a srdci.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár počas brífingu ohľadom svojej diplomovej práce.

Koronavírus: Ochorením Covid-19 údajne trpí aj Bolsonaro (minúta po minúte)

V pondelok otestovali na Slovensku 873 vzoriek, dve s pozitívnym výsledkom.

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro od začiatku ochorenie Covid-19 zľahčoval.
Cynická obluda

Krajčího dvojitá galiba

Fanatizmus a proputinovská užitočná idiocia sú ako sopel a kašeľ - takmer vždy sa u nositeľa vyskytujú zároveň.

Neprehliadnite tiež

Vedci identifikovali drobného predka dinosaurov

Objavy naznačujú, že veľkým dinosaurom predchádzali menšie živočíchy.

Fosília Ida. Stará 47 miliónov rokov, veľká 53 centimetrov, zrejme v deviatom či desiatom mesiaci života.
Podcast Pravidelná dávka

Do biológie ukryli štyri bilióny dolárov

Bioinžinierstvo a syntetická biológia sú o ekonomickom prínose.

Podcast Klik

Klik: Čo by ste nikdy nemali napísať na Facebook

Ako sa ochrániť na sociálnych sieťach.

Podcast Klik

Vedci našli baktérie odolné voči antibiotikám aj chlóru v mestskej kanalizácii

K najhoršiemu by došlo, ak by sa voda z kanalizácie dostala do povrchovej vody.