SME
Sobota, 21. september, 2019 | Meniny má Matúš

Dinosaury nielen vládli. Museli sa aj ukrývať

Paleontológovia objavili v Austrálii skamenelinu nôr malých dinosaurov. Vek fosílií je okolo 110 miliónov rokov.

Takto mohli vyzerať dinosaury druhu Oryctodromeus cubicularis, ktorí si budovali nory. Vedci objavili ich fosílie v roku 2006 v Montane.Takto mohli vyzerať dinosaury druhu Oryctodromeus cubicularis, ktorí si budovali nory. Vedci objavili ich fosílie v roku 2006 v Montane.(Zdroj: ILUSTRÁCIA THE HAIRY MUSEUM OF NATURAL HISTORY)

Po dvoch rokoch tak majú v rukách druhý nález, ktorý zrejme zmení našu predstavu o dinosauroch. Väčšie druhy typu T-rex síce vládli, no menšie si museli občas vyhrabať úkryt. Buď pre potomkov, alebo aby sa samé skryli pred extrémnymi podmienkami na povrchu. Nález z Austrálie svedčí o tom, že rôzne druhy dinosaurov to robili častejšie, ako sa doteraz myslelo.

V roku 2006 našiel tím Davida Varricchia z Montanskej štátnej univerzity v americkom Bozemane pozostatky troch menších dinosaurov - dvoch mladých a jedného dospelého. Vek fosílií, pochádzajúcich z juhozápadnej Montany (formácia Backleaf) bol úctyhodných 95 miliónov rokov.

Kopajúci bežec z nory

Najzaujímavejší poznatok však spočíval v tom, že všetky kostry neznámeho dinosaurieho druhu ležali v zachovanej precízne vyhrabanej podzemnej nore, dlhej asi dva metre a širokej 70 cm. Bola veľká tak akurát, aby sa do nej zmestila menšia bylinožravá rodinka, chodiaca po dvoch. Preto vedci nazvali nový druh Oryctodromeus cubicularis („Kopajúci bežec z nory"); bol to celkovo už 611. opísaný druh dinosaura.

Vtedy paleontológovia uvažovali aj o tom, že okrem starostlivosti o potomstvo mohlo byť účelom podzemných dier prežiť extrémne podmienky na povrchu.

Teraz oznámil americký paleontológ Anthony Martin z Emory university v USA, člen tímu D. Varricchia, že našiel ďalší dôkaz o kopajúcich dinosauroch. Tentoraz však pochádza z druhej strany sveta - z austrálskej Viktórie, z čias, keď bola Austrália spojená s Antarktídou a bola oveľa južnejšie - teda spred 110 miliónov rokov. Opis nálezu bude publikovať časopis Cretaceous Research.

„Tento výskum nám umožní lepšie pochopiť dlhodobé geologické zmeny ako aj to, ako sa živočíchy prispôsobovali na prebiehajúce klimatické zmeny od globálneho otepľovania až po globálne ochladzovanie," povedal Martin.

Náhoda praje pripraveným

Rok po objave z Montany sa vydal Martin do austrálskej Viktórie, považovanej za najlepšie zdokumentované nálezisko fosílií dinosaurov z polárnej oblasti. Počas výletu na vzdialené miesto známe ako Knowledge Creek, ležiace západne od Melbourne, obišiel malé pieskové návršie a uvidel priamo v úrovni svojich očí neuveriteľnú vec: obrys dávnej skameneliny, ktorá vyzerala takmer rovnako ako dinosauria nora z Montany.

„Dlho som sa na ňu pozeral a nemohol som odtrhnúť oči," povedal Martin. „V paleontológii teda skutočne platí, že náhoda praje pripraveným."

Nora z obdobia skorej kriedy bola približne 1,8 metra dlhá a mala priemer okolo 30 centimetrov. Zvoľna klesala špirálovito dole a na jej konci bola zväčšená diera. Neskôr Martin našiel v tej istej oblasti ďalšie dva obrysy nôr.

Fascinujúci dôkaz

V období, z ktorého nález pochádza (teda spred 110 miliónov rokov) bolo na Zemi oveľa teplejšie ako dnes. Počas polárnej zimy však mohli teploty klesnúť aj pod nulu. Pred objavom nôr vedci predpokladali, že malé dinosaury prežívali zimu v úkrytoch, ktoré im poskytovali konáre alebo dutiny stromov. Martinov objav však ukazuje, že si zrejme ryli úkryty do mäkkých riečnych naplavenín v údoliach.

Vek, veľkosť a tvar predpokladaných nôr umožnili Martinovi uvažovať o tom, že ich vytvorili malé ornitopodné dinosaury, ktoré v oblasti prevažovali. Chodili po dvoch a boli veľkí približne ako dnešné leguány. Neboli to však príbuzní druhu Oryctodromeus cubicularis.

„Je fascinujúce nájsť dôkaz o rovnakom druhu správania, spájajúcom zrejme nepríbuzné druhy, ktoré žili na rozdielnych pologuliach v rozdielnom čase," povedal Martin. „Zapĺňa to ďalšiu medzeru v našom pochopení evolúcie dinosaurov, najmä v poznaní spôsobov, ako mohli prežiť extrémne podmienky."

Hlavný zdroj: Emory University

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  5. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  6. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  7. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  8. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  9. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  1. Nový Focus ST - exkluzívne vo Ford POP Up Store
  2. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  4. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  5. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  6. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  7. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  8. Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce
  9. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  10. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 11 799
  2. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu 10 519
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu 9 307
  4. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 925
  5. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 6 659
  6. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz 6 237
  7. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 5 770
  8. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 5 760
  9. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 695
  10. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 5 598

Hlavné správy zo Sme.sk

Dane budú nižšie. Kto ušetrí najviac?

Zmení sa daň z príjmov aj nezdaniteľné minimum.

Ilustračné foto.
Momentka zo zápasu Slovan Bratislava - Besiktas Istanbul.
Stĺpček Petra Schutza

Černákov pardon dokonale zapadá do absurdity aj zmenkového príbehu

Dôkazový stav sa zdá byť silný.

Komentátor SME Peter Schutz.
Ilustračná fotografia.

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.
Ben Feringa získal Nobelovu cenu za chémiu v roku 2016. Podelil sa o ňu s chemikmi Jean-Pierrom Sauvageom a Sirom J. Fraserom Stoddartom.
Podcast Klik

Klik: Prečo sa Spotify začína hrať na Veľkého brata

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik denníka SME.