Po dvoch rokoch tak majú v rukách druhý nález, ktorý zrejme zmení našu predstavu o dinosauroch. Väčšie druhy typu T-rex síce vládli, no menšie si museli občas vyhrabať úkryt. Buď pre potomkov, alebo aby sa samé skryli pred extrémnymi podmienkami na povrchu. Nález z Austrálie svedčí o tom, že rôzne druhy dinosaurov to robili častejšie, ako sa doteraz myslelo.
V roku 2006 našiel tím Davida Varricchia z Montanskej štátnej univerzity v americkom Bozemane pozostatky troch menších dinosaurov - dvoch mladých a jedného dospelého. Vek fosílií, pochádzajúcich z juhozápadnej Montany (formácia Backleaf) bol úctyhodných 95 miliónov rokov.
Kopajúci bežec z nory
Najzaujímavejší poznatok však spočíval v tom, že všetky kostry neznámeho dinosaurieho druhu ležali v zachovanej precízne vyhrabanej podzemnej nore, dlhej asi dva metre a širokej 70 cm. Bola veľká tak akurát, aby sa do nej zmestila menšia bylinožravá rodinka, chodiaca po dvoch. Preto vedci nazvali nový druh Oryctodromeus cubicularis („Kopajúci bežec z nory"); bol to celkovo už 611. opísaný druh dinosaura.
Vtedy paleontológovia uvažovali aj o tom, že okrem starostlivosti o potomstvo mohlo byť účelom podzemných dier prežiť extrémne podmienky na povrchu.
Teraz oznámil americký paleontológ Anthony Martin z Emory university v USA, člen tímu D. Varricchia, že našiel ďalší dôkaz o kopajúcich dinosauroch. Tentoraz však pochádza z druhej strany sveta - z austrálskej Viktórie, z čias, keď bola Austrália spojená s Antarktídou a bola oveľa južnejšie - teda spred 110 miliónov rokov. Opis nálezu bude publikovať časopis Cretaceous Research.
„Tento výskum nám umožní lepšie pochopiť dlhodobé geologické zmeny ako aj to, ako sa živočíchy prispôsobovali na prebiehajúce klimatické zmeny od globálneho otepľovania až po globálne ochladzovanie," povedal Martin.
Náhoda praje pripraveným
Rok po objave z Montany sa vydal Martin do austrálskej Viktórie, považovanej za najlepšie zdokumentované nálezisko fosílií dinosaurov z polárnej oblasti. Počas výletu na vzdialené miesto známe ako Knowledge Creek, ležiace západne od Melbourne, obišiel malé pieskové návršie a uvidel priamo v úrovni svojich očí neuveriteľnú vec: obrys dávnej skameneliny, ktorá vyzerala takmer rovnako ako dinosauria nora z Montany.
„Dlho som sa na ňu pozeral a nemohol som odtrhnúť oči," povedal Martin. „V paleontológii teda skutočne platí, že náhoda praje pripraveným."
Nora z obdobia skorej kriedy bola približne 1,8 metra dlhá a mala priemer okolo 30 centimetrov. Zvoľna klesala špirálovito dole a na jej konci bola zväčšená diera. Neskôr Martin našiel v tej istej oblasti ďalšie dva obrysy nôr.
Fascinujúci dôkaz
V období, z ktorého nález pochádza (teda spred 110 miliónov rokov) bolo na Zemi oveľa teplejšie ako dnes. Počas polárnej zimy však mohli teploty klesnúť aj pod nulu. Pred objavom nôr vedci predpokladali, že malé dinosaury prežívali zimu v úkrytoch, ktoré im poskytovali konáre alebo dutiny stromov. Martinov objav však ukazuje, že si zrejme ryli úkryty do mäkkých riečnych naplavenín v údoliach.
Vek, veľkosť a tvar predpokladaných nôr umožnili Martinovi uvažovať o tom, že ich vytvorili malé ornitopodné dinosaury, ktoré v oblasti prevažovali. Chodili po dvoch a boli veľkí približne ako dnešné leguány. Neboli to však príbuzní druhu Oryctodromeus cubicularis.
„Je fascinujúce nájsť dôkaz o rovnakom druhu správania, spájajúcom zrejme nepríbuzné druhy, ktoré žili na rozdielnych pologuliach v rozdielnom čase," povedal Martin. „Zapĺňa to ďalšiu medzeru v našom pochopení evolúcie dinosaurov, najmä v poznaní spôsobov, ako mohli prežiť extrémne podmienky."
Hlavný zdroj: Emory University
