Call of Juarez: Bound in Blood - pištolnícke tango

Po úspechu filmového Pána Prsteňov sa roztrhlo vrece s fantasy, ktoré týmto jednoduchým znásilňovaním otvorilo dvere mainstreamu a kto by už potom len chcel také ľahké dievča, ktorého každý telesný otvor máme dvakrát preskúmaný? Stále však existujú prípady, ktoré poodhaľujú svoje zákutia pomaličky, eroticky príťažlivo, takže sa na ne (v tomto prípade hry, aby sa nám to tu nezvrhlo) vrhneme.

Westerny. V minulosti bohato podporované filmovou produkciou i knihami, dnes už zabudnutý žáner. Mierne pookriatie prišlo v skvostnom seriály Firefly (alebo neskôr záverečnom filme Serenity), ktorý síce bol v prvom rade sci-fi, no priam geniálne vmiešaval do dobrodružstva western. Klobúk dolu a človek z 20th Century Fox, ktorý tento seriál zrušil, by sa mal (minimálne) na veky vekov smažiť v pekle. Ale poďme priamo k westernu. K takému, kde máme kone, kde máme kolty, drsných chlapov, bájny poklad, osudovú ženu, honbu za pomstou, zbytočne preliatu krv a samozrejme streľbu. Ako ste už pochopili, Call of Juarez: Bound in Blood je westernom, konkrétnejšie westernovou akciou, strieľačkou z vlastného pohľadu. Pokým ste mali tú možnosť okúsiť prvý diel Call of Juarez (a to rozhodne spravte, pokým ste tak už neučinili, pretože ide o mňamku, pred ktorou i Sam Hawkins zloží svoj skalp), budete sa v pokračovaní, ktorého príbeh sa vracia do minulosti, pred prvý diel, cítiť ako ryba vo vode a pochopíte, reverendovo bláznovstvo a tak ďalej. Dej sa neoplatí prezrádzať. Už len preto, že ho dopredu budete vedieť odhaliť sami vďaka jeho tuctovosti. Vôbec to však nevadí. Ide o westernové klišé, ktoré sme videli milionkrát, ale znovu pred nim nosom neohrnieme.

Všetky screenshoty z hry nájdete v galérii hry

Akčnú hru z vlastného pohľadu si predstaviť dokážete všetci. Panák drží v ruke zbraň, chodí a strieľa. Call of Juarez: Bound in Blood je na tom rovnako, len si takmer pred každou misiou zvolíte, za koho budete hrať. Príbeh sa pomaly motká okolo súrodencov McCallovcov. Dvaja z nich, Ray a Thomas v snahe zachrániť rodičovský dom dezertujú z armády Konfederácie, čím si rozhnevajú šialeného kapitána, ktorý ich prenasleduje i po skončení vojny. Dôvody skratu a tohto konania si necháme pre seba, ide o klišé, ale na rozprávanie sa dobre pozerá. To je navyše vedené z pohľadu tretieho brata, mladého kňaza Williama. Raya istotne poznáte ako bezcitného reverenda z prvého dielu, teraz prišiel čas na to, aby ste zistili, čo ho k tomu viedlo. Ray s Thomasom sa postupne menia na bezcitné zvery ochotné zabíjať za čokoľvek a niekedy nie je potrebný ani dôvod. William ich sprevádza na ceste za hľadaním bájneho pokladu, snaží sa pomôcť, odvrátiť od hriechu a večného zatratenia. Cestou zavítate do mestečiek, užijete si v lomoch, nechýbajú lesy, indiánska osada a napokon dostanete dvakrát i skromnú voľnosť, zajazdíte si na koni, zarobíte si na nové zbrane (zlepšená účinnosť atď.). Idylka.

Hlavným rozdielom oproti iným akciám je okrem dobových zbraní (rôzne druhy koltov, dvojhlavňová brokovnica, puška, zväzok dynamitu, vrhacie nože...) možnosť voľby postavy, za ktorú budete hrať. Na výber je síce len Ray a Thomas, pričom oba sú to výrazne akčne ladené charaktery a možno by hre neuškodili mierumilovné odbočky za Williama podobne ako v jednotke za Billyho. Dnešný trend však nie je zameraný na romantické prechádzky nádhernou prírodou a nasávanie pôsobivej atmosféry Divokého západu. Ray je tvrdý, často až príliš zbytočne, prchký – jednoducho búrlivák, ktorý chytí do rúk svoje dva kolty, ide a strieľa. Nepýta sa. Jeho argumenty majú príchuť olova. Prípadne si zatancuje s brokovnicou. Jeho hlavnými atribútmi sú teda palebná sila a väčšia výdrž. Thomas sa drží viac v ústraní, bojuje viac na diaľku, môže dokonca atakovať nepriateľov i potichu zozadu pomocou spomínaných nožov prípadne lukom. Na nedostupné miesta sa dostane vďaka lanu. Niekedy sa stane, že sa bratia rozdelia, takže druhé zahranie ponúka v prípade voľby druhej postavy odlišnú cestu od pôvodnej a aspoň ostáva horieť malý plamienok znovuhrateľnosti. Okamžite po dokončení hry – čo vám zaberie asi tak klasických 8 hodín na priemernú obtiažnosť – sa síce znovu do strieľania nepustíte, no po niekoľkých mesiacoch máte istotu dobre stráveného víkendu s hrou, ktorej príbeh už žiaľ poznáte, no zastrieľať si zastrieľate do sýtosti.

Hlavnou devízou Call of Juarez: Bound in Blood je akcia. Navyše westernová a keby nebolo práve motívu Divokého západu, išlo by len o mierne nadpriemernú strieľačku. Voľba vhodného obdobia spravila mnoho. Nečakajte nič novátorské. Síce je hranie za obe postavy mierne odlišné, postup je vždy totožný: idem dopredu po lineárnych úrovniach (niekedy síce v otvorenom priestranstve, no nemôžete sa vzdialiť od brata, prípadne z vytýčenej cesty, inak hrozí predčasný game over) a strieľam. Nie však úplne bezhlavo. Nepriatelia síce padajú k zemi v hojnom počte, no rovnako môžete i vy okúsiť chuť zapľuvanej podlahy v miestnom lokáli. Treba sa kryť, treba presne mieriť, načasovať akciu. A využívať špeciálne schopnosti bratov. Ray po naplnení ukazovateľa adrenalínu (zneškodňovaním nepriateľov) dokáže na istú dobu zastaviť čas, označíte si nepriateľov, čas znovu spustíte a Ray automaticky všetkých efektne (a efektívne) pošle do večných lovísk. Thomas podobným spôsobom strieľa jedného po druhom, princíp je však rovnaký.

Vynikajúce však je, že sa neustále niečo deje. Hranie je vo vhodných momentoch popretínané špeciálnymi úlohami: strieľanie z dela, gatlingu, z vozu ťahaného koňmi a až sa čudujeme, kde sa stratila nejaká scéna s vlakom! Nie, prestrelky v plechových truhlách (úprimný pozdrav železničiarom za inteligentné odstavenie vozňov na slnku a následné pristavenie na hlavnú stanicu za účelom cesty z Bratislavy – pečieme zdravo a lacno) absentujú a to je – bez urážky – mínus hry, až to zabolí. Na rozdiel od iných westernov však poľskí vývojári z Techlandu odvážne vsadili na kartu nie práve najkladnejších hlavných hrdinov. Hrdinov v úvodzovkách. Sú to sviniari, bezcharakterní vrahovia a to, že sú pokrvní bratia ešte neznamená, že nepôjdu i proti sebe. Niekedy sa vám ich konanie môže protiviť, avšak zároveň je rovnako ako v Kane & Lynch hranie za záporných hrdinov pomerne zaujímavou skúsenosťou, oprostením sa od zabehaných štandardov.

Technické spracovanie je na prvý pohľad úžasné, vyspelosť vizuálu nie je len v samotnej kvalite enginu, ale i dizajne prostredia a jeho odkaze na dobre známe filmy. Detailne vytvorený svet netrpí na monotónnosť alebo šedosť. Rýchlo meniace sa lokácie ponúkajú všetko, na čo sme zvyknutí a v hre na všetkých čakajú ako lesy, tak aj púšte s kaktusmi alebo mesto duchov zahalené do hmly. To jedna stránka veci. Moderné HDR efekty však niekedy dokážu úplne zničiť krásne hrdinský svet a spraviť z neho umelú, lesknúcu sa atrapu. Pri pohľade na nádherne vymodelované postavy, animované sekvencie, teplom sálajúce mexické dedinky, proste na všetko, i na všade sa vyskytujúce podzemné chodby a jaskyne – budete žiariť, budete si tú nádheru užívať. Interne vyvinutý Chrome engine 4 je skutočnou lahôdkou, no napokon nadšenie pochová umelosť prostredia. Niekedy je menej viac a pri spomienke na graficky skvostné Outlaws a kreslenú grafiku, by sa mohli tvorcovia priučiť a vsadiť miesto technologicky silného motoru na prirodzenosť. Engine je však výborne vyladený, hardvérové nároky sú viac než uspokojivé, hra nepadá, nedochádza k žiadnym kolíziám a je vynikajúce vidieť, že i malý tím dokáže takéto divy. A to sme mali k dispozícii novinársku review verziu, ktore zvyknú robiť nepeknú šarapatu. Niekto by mohol vidieť problém v minimálnej interakcii s okolím. Takmer všetky objekty sú nezničiteľné, len niektoré drevené bariéry či laty sa rozpadnú po zopár zásahoch, ale inak zabudnite na priestrelnosť materiálov či manipuláciu s predmetmi. Nemôžeme však chcieť všetko.

Zvuková stránka veci nijak nevyniká, no zároveň dostatočne plní svoju funkciu. Okrem ambientného ozvučenia a neutíchajúcej streľby v glosovaní nezaostávajú ani hlavní hrdinovia a vzájomne sa podpichujú či naopak burcujú. Dabingoví herci odviedli svoju prácu skvele, nečakajte žiadny amatérizmus, ale presne vyprofilované postavy i vďaka svojmu hlasovému prejavu. Ray tak nielenže vyzerá ako vagabund, ale jeho prízvuk má črty egoistického parchanta, ktorý pohŕda všetkým. Hudbe znie počas celého hrania, zostáva však v pozadí a príjemne podfarbuje pokojnú situáciu. V prípade, že sa na scéne objavil protivník a nachádza sa vo vašej blízkosti, motív skladby sa razom zmení na rýchlejší, pridá sa na hlasitosti a razom počujete výraznejšiu podporu. Je len na škodu, že žiadna melódia nie je vyložene chytľavá, zapamätateľná. Hudbu vnímať budete, ale nič si z nej neodnesiete po vypnutí hry.

Dĺžku hry sme si už rozobrali, nejde o nič extrémne rozsiahle, cesta je to až na dve výnimky, kedy dostanete možnosť preháňať sa po krajine na koni a plniť úlohy, skrz naskrz lineárna. Ukladanie pozície na checkpointoch, priebežne doplňujúce sa zdravie – to je už pre strieľačky z vlastného pohľadu klasika. Aj napriek tomu, že ide o akčnú hru s príklonom k arkáde, musíte sa neustále ukrývať, pretože smrť si po vás môže prísť kedykoľvek a postačí chvíľka nepozornosti, nepriateľ za vašim chrbtom a zomierate. Miesta uloženia pozície sú niekedy zvolené vhodne, inokedy sa budete dlhšiu cestu vracať, ale nejde o nič frustrujúce, hoci i také momenty sa raz za čas objavia, postačí len dávať si trochu pozor. Nepriatelia nevyčnievajú z radu priemernosti a k ich obrane treba povedať, že aspoň snažia ukrývať za prekážkami a nebežia priamo k vám. Príjemným spestrením sú súboje na kolty. Postavíte sa proti jednému z minibossov, dvomi klávesmi sa otáčate vľavo alebo vpravo, pohybom myšou smerom vľavo priťahujete ruku ku koltu a čakáte na znamenie, zazvonenie zvonu. Potom musíte rýchlo pritiahnuť ruku ku koltu, tasíte, v závislosti na tom ako ste k nepriateľovi otočený sa objaví na obrazovke ukazovateľ terču, ktorý po krivke (zlé natočenie) alebo po priamke (dobré natočenie) ide k postave protivníka a v správny moment musíte vystreliť. Ani príliš skoro, ani neskoro. Adrenalín, postreh, skvelý pocit z dobre podarenej popravy - až sfúknete dym z imaginárnej hlavne koltu, ktorý tvoria vaše prsty.

Call of Juarez: Bound in Blood je však stále len akčná hra, strieľačka z vlastného pohľadu, ktorá je vytvorená v starom štýle, len je správne situovaná. Rozdiel medzi Call of Duty: World at War a práve Call of Juarez: Bound in Blood je v správnych voľbách, kompromisoch. Nemôžete však čakať nič novátorské, originálne alebo bombastické. To, čo dostanete, vám bude vrchovate stačiť a charakterizovanie titulu ako kvalitná hra, za ktorú sa oplatí položiť v dnešných krušných časoch peniaze na stôl, bude omnoho presvedčivejšie ako akékoľvek číslo v hodnotení.