SAN FRANCISCO. Americkí vedci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu našli na ôsmom ľudskom chromozóme oblasť, ktorá zrejme súvisí s osobitnou schopnosťou nazývanou absolútny sluch. Informoval o tom časopis American Journal of Human Genetics.
Štúdia tímu Elizabeth Theuschovej je súčasťou rozsiahlejšieho výskumu, na ktorom sa zúčastňujú rodiny rôzneho pôvodu Európania, židia, Indiáni a obyvatelia východnej Ázie. Medzi viac ako 10 000 rodinnými príslušníkmi sa zisťovalo hudobné nadanie a či disponujú absolútnym sluchom. Táto dispozícia bola pritom u nich rozvinutá buď úplne, tóny teda rozoznávali dokonale, alebo úplne chýbala. Vedci sa domnievajú, že ak by absolútny sluch neovplyvňovali aj gény, výsledky by boli viac rozptýlené.
Zo získaných údajov identifikovali rodiny, v ktorých mali absolútny sluch aspoň dvaja členovia. Dvojice dieťa-rodič z výskumu vylúčili. Na štúdii sa tak celkovo zúčastnilo 45 rodín európskeho, 19 ázijského, osem židovského a jedna indiánskeho pôvodu. Vedci následne skúmali 6090 oblastí génov zo vzoriek DNA účastníkov a testovali, či sa zhodujú s rodinnými príslušníkmi, ktorí majú absolútny sluch.
Najväčšiu zhodu zistili na jednom regióne 8. chromozómu ale len u rodín jedoch európskeho pôvodu. Z toho usúdili, že genetický pôvod absolútneho sluchu sa líši od národa k národu. Theuschovej tím chce v ďalšej fáze určiť konkrétne gény, ktoré sú potrebné pre rozvinutie absolútneho sluchu, prinajmenšom u Európanov.
Vedci si tiež všimli, že deti vnímali tóny v určitých situáciách absolútnym sluchom bez toho, aby ich porovnali s inými. Mohla by to byť podľa nich indícia, že s absolútnym sluchom sa rodia všetci ľudia, ale túto schopnosť s dospievaním strácajú. Genetické faktory na 8. chromozóme môžu vplývať na to, že deťom absolútny sluch zostane do momentu, keď začnú hrať na nejaký nástroj a potom sa prejavuje po celý život.
