Arma II - na vojnu i s modrou knižkou

Český vývojársky tím Bohemia Interactive Studio poznajú tuzemskí hráči viac než dobre a pomerne nenápadné zoskupenie si vytvorilo meno na jednej, jedinej hre, ktorú následne mierne rozšírilo a teraz konečne i vylepšilo.

Pritom nám prinášajú to, čo by sme v skutočnosti nechceli vo svojej blízkosti vidieť. Vojnu. Vojnu realistickú. Ako Operation: Flashpoint, tak prvá Arma boli vojenské simulátory. Lenže Flashpoint ostal ako značka pôvodnému vydavateľovi Codemasters, české ručičky začali odznova a dva a pol roka dozadu uzrela svetlo sveta prvá ArmA. K hre mali pribaľovať aj sprej proti hmyzu, hlavne chrobákom.

Práve toho sme sa báli – a neboli sme sami. Že Arma 2 sa síce dostane von pred svojim hlavným konkurentom Operation: Flashpoint 2 a na trať vyletí z pole position, no zároveň s nádržou naplnenou do polovice a nevyladeným motorom. Chyby sú tu stále, no pri troche zhovievavosti a prezieravého uvedomenia si, čo všetko v hre nájdete, sa niektoré chybičky odpustiť dajú. Upozorniť sa dá na milión vecí a môžete sa pokojne hrať na betatesterov a chladnokrvne si do denníčku zapisovať, že sklo sa vám na civilnom aute prestreliť nepodarilo, no to vyrieši čas. A záplata. Hlavná myšlienka totiž leží niekde inde. I napriek vysokému hodnoteniu (takmer 8 bodov u nás znamená, že to je takmer bomba a nie ako u iných, kde je 7,5 priemer) sa dá na všetko povedať A i B. Dobré i zlé. Niekedy je to na zaplakanie, no potom si uvedomíte, že týmto spôsobom českí vývojári pracujú a (žiaľ) skutočne plnohodnotná hra to bude až po pol roku/roku opráv. Na druhú stranu je komunita okolo vojenského simulátoru tak kruto obrovská, že drvivej sile ich argumentov sa nedá ubrániť: keby sa malo neustále čakať a chytať všetkých chrobákov do zaváraninovej fľaše s vodou, zrejme by sme tu mali Duke Nukem Forever 2.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Arma 2 je vojenský simulátor. Kto hru nepozná, prípadne len vidí na obrázkoch zbraň v rukách postavy, pekné farbičky okolo, ťažko získa prehľad o hre samotnej. Smrť totiž nečaká za každým rohom, ale na každom metri z 225 kilometrov štvorcových, ktoré môžete prechodiť krížom krážom. Ono je gigantickosť imaginárneho ostrova Černarus, ktorého základ tvorí časť skutočného územia Česka, až zarážajúca. Do toho si pridajte stovky kilometrov ciest, desiatky vozidiel (či už bojových alebo aj civilných), nádhernú prírodu (hoc tu zúri vojna), dobre známy folklór českých (a slovenských) dedín a miest (desiatky) a všetko vám to hovorí o tom, že tu máme takmer skutočné, virtuálne bojisko. Bojisko, kde jeden zásah môže znamenať vašu smrť, prípadne ochromenie, čakanie na pomoc medika. A to vôbec nemusíte vedieť, kto strieľal, odkiaľ strieľaľ a podobne. Často to ani vedieť nebudete. Možno ešte dostanete z vysielačky echo typu „mal by tu byť niekde snajper“ a už len počujete puf a váľate sa tráve s červeným nádychom farieb.

Takže ešte raz, pretože pokým si nezapamätáte to, že Arma 2 je vojenský simulátor (simulátor, Simulátor, SIMULÁTOR!), si v hre ani neprdnete. Možno tak na najjednoduchšiu obtiažnosť, no to by ste hádam nespravili. Konflikt je vytvorený podľa skúseností s dnešnou hektickou situáciou a aby sa nezabiehalo do podrobností, tak len v skrátenej verzii. Vláda Černaruskej zeme sa bráni proti povstalcom z Chedaki, na pomoc si vláda privolá jednotky NATO (čiže vás) a spoza plotu sa nevydrží dlho prizerať veľký červený brat. Ale to si užijete sami a je len škoda, že je zápletka rozprávaná stroho. Vojensky stroho. Niekedy by trochu hollywoodskeho pozlátka neuškodilo, ale to ťažko vysvetlíte pánovi v maskáčoch, ktorý na vás šteká príkazy. Ako člen jednotky Razor máte na výber hneď niekoľko postáv, medzi ktorými sa môžete prepínať (nemusíte) a bojovať tak rozličnými štýlmi, respektíve zbraňami. Nikto z vašej jednotky nemôže byť usmrtený, inak misia končí. Hlavná kampaň je pomerne obrovská – vlastne taká, akú si ju spravíte sami. Môžete ňou prebehnúť a za približne 15 hodín si povedať, že to máte celé z krku a teraz nadávate na to, že ste z celého územia možno preskúmali jednu desatinu. Veľký dôraz je kladený na postranné úlohy a výraznú úlohu zohráva i to, ako vlastne danú misiu vyriešite, kadiaľ povedú vaše kroky, čo využijete, na čo sa zameriate.

Čiže je to obrovská hra, s obrovskými možnosťami. Niekedy sa môžete doslova hrajkať s úlohou a vychutnávate si možno až príliš veľkú voľnosť. Vziať si flintu na plece a hybaj ho za kurzorom označujúcim cieľ misie sa nevypláca. Jednak na miesto určenie neprídete (leda tak vám niekto vystrelí mozog z hlavy, ktorý dopadne na určené miesto M) a jednak ste sa ukrátili o zábavu. Takže žiadne koridory, žiadna lineárnosť, žiadne Kól of Djuty a naskriptované padanie tehiel/stropu/stromov na hlavu. Proste tu máš, hráč, úlohu, tu máš ešte jednu a ďalšiu, postupne ti podľa toho, ako sa zachováš, pribudnú ďalšie a ako sa tam a tam dostaneš a či vôbec to a to splníš, je na tebe. Prežiješ a aspoň primárne ciele splnené? Všetko v poriadku, ide sa ďalej, hoc sa to neskôr v hre prejaví - Arma 2 má hneď niekoľko ukončení podľa toho ako ste si počínali. A to je neskutočne príťažlivé na Arme 2. More možností, kde nie ste vedení za ručičku, nemáte neviditeľné bariéry, ktoré by vás obmedzovali tak, že jednoducho musíte vpadnúť do pasce protivníka a nejako sa prestrieľať. Ak to spravíte tu, radšej ušetrite muníciu nepriateľovi a svoju hlúposť potvrďte samovraždou!

Na desiatky protivníkov v jednom momente nenarazíte (a ak, bude dobre, ak oni o vás nevedia) a je to vlastne jedno, odprevadiť do večných lovísk vás dokáže aj jeden. Pri romantických prechádzkach v lese bol postup sprevádzaný praskajúcimi vetvičkami ohromujúcim zážitkom. To si pokojne vykračujete, všade vidíte nepriateľa, zastavujete každých 5 metrov, cez optiku presondujete priestor pred sebou. Nič, znovu podídete pár metrov a cítite sa ako skutočný vojak. Lenže stačí chvíľková nepozornosť a podobne ako sa neraz stalo nám, zazriete nepriateľa v rovnakom momente, ako on vás. Kto z koho? Právo prvej rany vám nik neprenechá a tá býva smrteľná. Respektíve musí byť, náprava sa nepripúšťa. Teraz si predstavte tú atmosféru, ktorá zahaľuje každučký postup. Vždy idete vpred spoločne s priateľmi v tíme, takže sa pokojne môže stať, že zvolíte tichú anihiláciu, navzájom sa kryjete, upozorňujete a za celú misiu si ani raz nevystrelíte! A napriek tomu pôjde o bravúrny úspech. Rambovské upozorňovanie na svoju prítomnosť z vás totiž spraví terč, ktorý budú chcieť zasiahnuť nielen nepriatelia, ale aj vaši parťáci za to, že ste dali o sebe vedieť.

Takže čo je Arma 2? Vojenský simulátor! Správne, učíte sa pomerne rýchlo. Žiadne ponáhľanie sa, žiadny hurá systém. Dostanete úlohu, tak sa pokojne na najbližší checkpoint odvezte autom po miestnej komunikácii. Nikto vám za to uši trhať nebude. Maximálne tak nepriateľ vnútornosti, pretože šanca na vaše odhalenie je vyššia. Tak si kúpte tank, lenže ten čosi stojí a musíte si ho teda zaslúžiť predošlými výsledkami, za ktoré ste odmeňovaní. Alebo si vezmite chlebník so sebou, nejakú tú klobásku a poďme ho na túru cez polia, lúky, lesy a dediny. Stojí to za to! Máte toľko možností, že každú úroveň si radi prejdete z viacerých strán, vyskúšate čo spraví to a čo zas ono. Alebo sa budete vracať na úplný začiatok misie, pretože niekde robíte chybu a analýzou vlastných krokov zisťujete nesprávny postup od úplného počiatku. Mnoho času strávite aj nad mapou s kompasom v ruke. Môžete mať hoc aj modrú knižku, ale ak máte v sebe čo i len miniatúrne militantné ja, pri troche snahy, obety a pokory vás to chytí na dlhé hodiny. Myslieť vojensky dostáva nový rozmer.

Dobre, trochu sa upokojíme, všetci sme rozkokošení, hra by podľa doteraz povedaných slov mala dostať deväť a pol s dodatkom, že ten pol bod je stiahnutý z trucu. Ako už bolo v úvode spomenuté, na každé áno tu máme žiaľ aj nie. Komplexnosť vojenského simulátoru odradí bežných hráčov. To zápor nie je, len hra pre ich arkádové duše nie je určená. Berte to pokojne aj ako vyhrážku! Toto je simulátor, žiadna strelnica. Jeden chybný krok je vykročením k virtuálnej truhle. Mnoho výtok bude čisto osobných, subjektívnych, ktoré vám ako hráčom vadiť nemusia. A ide len o krátky sumár. Každý si totiž na Arme 2 nájde osie hniezdo, do ktorého s radosťou nie raz pichne. Proklamovaná strategická vložka mala oživiť celý simulátor. Môžete stavať základňu, komandovať viaceré skupiny a proste sa na všetko pozerať zhora, do akcie zapájať čo najmenej. Ono to ovládanie komplexnej stratégie nie je najpríjemnejšie, nejde predovšetkým o akciu v teréne. A práve v tom to je. Nechceme stratégiu, ale byť v centre diania. Nebavilo nás rozmiestňovať kasárne, prikazovať tomu a tomu panákovi, že má útočiť z tej a tej strany. Chceme byť priamo na mieste činu a radšej počúvať príkazy zhora. Chvalabohu si môžete vybrať, či veliť chcete alebo nie. Podľa nás zbytočnosť, ktorej vývoj mohol byť vypustený a čas venovaný vychytávaniu iných chýb.

Čo sa týka rozľahlosti, dostala po ústach práve kampaň. Nie, že by bola zlá, nezaujímavá, ona je v pomere k otvorenému a rozľahlému svetu maličká. Úrovní mohlo byť milión plus päť, konflikt poriadne ani nenaberie obrátky a všetko to vyzerá tak, akoby si tvorcovia robili dopredu živnú pôdu pre prídavok. Nie, že by sa na mape nedalo inak vyblbnúť, veď vás čaká obstojný počet misií, po ktorých môžete siahnuť. Len potenciál obrovského priestoru nie je plne využitý. Čas je často mrcha a keď budík zazvoní, hra musí ísť von. Neberte to ako zdvihnutý varovný prst. Hraním (len kampane) strávite dvoj, troj a možno niektorí i väčší násobok času než pri iných akčných hrách.

Aby sme sa nezamotali, prejdeme k technickým parametrom. Tak za prvé: Arma 2 vyzerá fakt vynikajúco. Crysis sem, Crysis tam, stredoeurópska príroda je podľa nás najkrajšia a prostredie Černarusi je proste ľúbezné na pohľad, nám dobre známe, všetky osady, lesy, lúky, cesty, značenia, modely vozidiel, vojenskej techniky – to je obrovský mľask. Skutočne krásne. Meniaca sa denná doba s počasím je ohromujúca, niekedy vydržíte hodinu sledovať nepriateľskú hliadku, vidíte, že tiene sa predlžujú (a ten váš nesmie nik zbadať) a ležiac v tráve čakáte na jedinú šancu výstrelu. Grafické spracovanie pre diváka nemá chybu, nenájdete tu žiadne rozmazané okolie, moderné, lesklé textúry a umelé HDR efekty. Všetko to pôsobí prirodzene. A áno – v lese sme ignorovali otázky parťákov, kde do pekla trčíme, ale sme sa prechádzali, nasávali nádhernú atmosféru, vyšli na kopec, ľahli do trávy a sledovali do nového dňa sa prebúdzajúcu osadu. Krása, až sa človek bojí pomyslieť, čo by sa stalo, keby niekoho napadlo vytvoriť len minimálne akčnú hru s podobným spracovaním, kde by bol dôraz kladený výhradne na príbeh, skúmanie, prechádzanie, atmosféru. Takže super, dokonca aj kokpity väčšiny strojov by ste vybozkávali.

Problémy? Hneď niekoľko. Začneme hardvérovou náročnosťou, ktorá sa od nami hranej betaverzie vôbec nezmenila. Pri najvyšších detailoch, rozlíšení 1280 x 720 bodov a dohľadnosti nastavenej približne na 4/5 sme sa na dnes priemernom stroji (C2D 3 GHz, 4 GB Ram, Radeon 4830) dostali cez 30 obrázkov za sekundu len v čase kľudu a pokoja. Inak často framerate klesol až k dvom desiatkam. Isteže, grafická karta je na dnešné časy slabšia, no i tak potrebujete výkonný stroj, aby ste si hru nielen užili, ale aby bola hrateľná. Pri normálnej kvalite detailov totiž hra vyzerá fajn, no skúste si posunúť všetko na maximum. Uvidíte to a oželiete vyššie rozlíšenie. Vtedy je to nádhera, vtedy prežívate vojnu viac. Je to možno kruté zistenie, ale v tomto prípade je grafické spracovanie vskutku dôležité. Ak si ľahnete do hustej trávy, je to ohromný rozdiel oproti niekoľkým trsom zelene. Dbať musíte i na dohľadnosť. Je pekné, ak panáka zbadáte vo vzdialenosti sto metrov, lenže ak vás on uvidí skôr, na dvakrát väčšiu vzdialenosť, môžete si vyberať v nebi broky zo zadku. Musíte vidieť, musíte mať prehľad, musíte sa mať kde ukryť a navyše vaša muška musí byť presná. Ukazovateľ streľby (dobre, som amatér, ale ten krížik jednoducho v strede obrazovky potrebujem, pretože by som inak netrafil ani povestné vráta od stodoly) sa vám bude neustále hýbať, nie je jednoduché trafiť zhluk pixelov na veľkú vzdialenosť. Najlepšie presne do hlavy! Vidíte? Nie, ak máte slabý stroj, neuvidíte nič. Snáď sme sa pochopili.

Facka z druhej strany prichádza s dobre známou spiatočnou adresou. Bugy. Chyby. Prechádzanie cez textúry, niekedy vypadnú, niekedy je vidieť, že viaceré animácie boli robené šablónovito pre viaceré akcie. Lozenie po rebríku vyzerá povedzme že smiešne. Navyše hra zvykne aj s patchom 1.02 občas padnúť priamo do systému, ale to všetko je v štádiu riešenia. Niektoré kolízie jednoducho nie je možné pre všetky konfigurácie otestovať a to čo sa stávalo nám, u vás platiť nemusí a opačne. Novinkou je možnosť preskakovania prekážok. Máte plot, tak ho neobídete, ale preleziete cezeň. Príjemná novinka, raz za čas to využijete, raz za čas sa zaseknete o prekážku. Veľmi efektne vyzerá beh. Všetko okolo vás sa trasie, v tomto jedinom prípade sa obraz (realisticky) rozmaže a nielenže nemôžete mieriť, s plnou poľnou máte i obmedzený výhľad a jeho centricitu. Dá sa to samozrejme vyriešiť prepnutím do pohľadu spoza vojaka.

Prejdeme na audio – keby nebolo dabingu, bola by to jasná desiatka, len sa tak zapráši. Počujete všetko, ale tentoraz úplne všetko a podľa zvuku sa môžete pri vyčkávacej taktike pohodlne orientovať. Skúsili sme si v úplnej tme vypnúť nočné videnie, čiže sme videli nič, nič a vulgárnosti bokom, takže ďalšie nič. Lenže podľa zvuku sme presne vedeli vystopovať hliadkujúceho nepriateľa, dokonca i povrch, po ktorom kráča! To je super a podobne sa budete cítiť v lese, pri plazení sa v tráve. Ak príde na boj, presne definované ozvučenie streľby z daných zbraní spôsobí militantným fanúšikom zástavu srdca. Do toho vám nad hlavou preletí vrtuľník alebo stíhačka. Z väčších strojov máte ten správny pocit podriadenia sa im a rešpekt z nich už len pri štartovaní. Môžete to považovať za bežnú vec, ale v tak komplexnom svete, ktorým Arma 2 disponuje, si povšimnete, že všetko zvučí tak ako má a ostatné akčné hry na túto úroveň ozvučenia jednoducho nemajú.

Problém nastáva pri dabingu. Prosili sme o nápravu už pri hraní betaverzie. K miernym úpravám prišlo, no stále je to málo. Dabing je strojový. Hlas Coopera síce možno považovať za vcelku vojensky zaujímavý (a drsný), no samotné nahovorenie je akoby plechové. Ostatné hlasy sú príliš české i v prípade angličtiny, znejú podivne, možno nahrávané v slabšej kvalite. Niektoré vety zopakuje hlas dvakrát, niektoré vynechá, inokedy jednu nedopovie a už mu do reči skáče niekto iný a povie si svoje, takže počúvate dvoch naraz – nutnosť zapnutia titulkov, nič sa nedá robiť. Ozvučenie ako také a dabing. Nebe a dudy. Proste to skutočne zamrzí, najlepšie by možno bolo hlasy vypnúť, lenže to už nie je potom ono. Hudba hrá aj v priebehu hrania, no slabúčko rockový podmaz je lepšie ignorovať. Takto sa epické boje nerobia a napokon to aj ruší vojenskú atmosféru. Máloktorí vojak počúva počas prestrelky Alkehol.

Slovko dve sa oplatí vypustiť o umelej inteligencii. Zlepšila sa, no ešte dosť tomu chýba. Nepriatelia už nerobia zbytočné kiksy, vyruší ich i ten najmenší šramot a akonáhle vás uvidia, neváhajú a strieľajú. Všetko záleží na zvolenej úrovne obtiažnosti. Normálna je pomerne pohodlná, no musíte i pri tej zaťať zuby a dávať si pozor, nevystrkovať hlavu na miesta, kde netušíte, či niekto je alebo nie. Nefunguje nič také, že „veď on ma netrafí a ja len frajersky vykuknem spoza domu, on vystrelí, ja sa ukryjem, zapamätám si kde je, nabijem zbraň, vykuknem a ako hrdina v bielom krvavom tielku s červenou páskou na čele ho zabijem ranou do pravého oka“. Na to, že musíte postupovať obozretne, organizovane a vo formácii, prídete sami. Inak vám na plece zaklope zubatá a už sa veziete. Nepriateľ dokáže dokonca aj utekať, no na druhú stranu zas inokedy stojí ako soľný stĺp a ani pri vašej nepresnej streľbe neľahne, ale sliedi. Neúspešne, pretože druhý pokus už musí byť istý. Je to len občas a na vyššej obtiažnosti často ani nezaregistrujete, kto vám poslal pozvánku do večných lovísk, takže na všetko existuje liek a ak je hra pre vás priľahká, dajte si realistické nastavenie na obrazovku nahrávania predošlej pozície budete hľadieť častejšie.

O čosi horšie dopadli vaši parťáci. Keďže ich máte stále na očiach, ich kiksy a chyby vidíte vždy a svetlé chvíle ustupujú do ústrania. Vedia sa premiestňovať neskutočne precízne, takže je často radosť sledovať ich koordinovaný postup. Skrývajú sa za objekty, navzájom kryjú, dorozumievajú, likvidujú ciele. A potom vybehnú na cestu a postojačky čakajú, kým im snajper neprevŕta hlavu a vy sa chytáte za tú vašu (ktorá ešte nie je na kašu, ale keďže si trháte vlasy, bude aj to) ležiac v hustej tráve a hľadajúc cez mieridlá čo najlepšiu pozíciu, v ktorej by ste snajpera dostali. Stáva sa a najhoršie je, že liečenie medzi sebou členovia tímu nezvládajú a musíte sa o nich starať. Vozidlá stále poriadne ovládať nevedia, niekedy vidia, čo vám uniklo, inokedy idú ako slepí. Sú to drobné chybičky a tie sa postupne opravia a skutočne sa nevyskytujú príliš často, no preto, že ste s partiou stále spolu, ich jednoducho zaregistrujete. Vo väčšine prípadov, kedy sú vám vaši skôr na obtiaž, pomáha nechať si ich ako zálohu a na vlastnú päsť postupovať vpred a čistiť okolie od nežiaducich elementov. Najlepšie riešenie? Kooperatívny multiplayer!

Takýmto spôsobom by sme mohli pokračovať večne (realistické zbrane a celkovo výzbroj a jej vplyv na boj...) a na každé plus nájdeme aspoň maličké mínus. Jedno však treba uznať. Arma 2 má budúcnosť a keď sa o niekoľko týždňov poriadne rozbehne kooperatívny multiplayer, budete si môcť vychutnať poriadny simulátor so živými hráčmi. Okrem kampane hra obsahuje aj možnosť skúšania všetkej techniky, špeciálne úlohy s nimi alebo voľné misie či výcvik. Takéto hry sa nerodia každý rok, dokonca ani každý druhý a práve preto, že vidíme markantný pokrok oproti prvej Arme, ktorá bola nemastná-neslaná po vydaní a hoci sa zlepšila, nebolo to už ono. Pokračovanie je krajšie, vyladenejšie, lepšie, získalo si nás viac. Má ešte väčšie ambície, spoločne s editorom pôjde o takmer nekonečnú zábavu. Nejaké prvé užívateľské kúsky sa už začínajú objavovať a to je len začiatok. Keby nebolo chýb (a tie budú odstránené), išli by sme s hodnotením vyššie. Tak komplexné bojisko totiž v žiadnej hre nenájdete. Na to vezmite jed a skúste trochu poľaviť z nárokov: ukočírovať čosi tak gigantické je nemožné. A že sa o to niekto pokúsil, tak to je dôvod na vzdanie holdu. Arma 2 je podobná vínu, časom bude chutiť lepšie a lepšie. Arma 2 je jednoducho najlepší vojenský simulátor.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

TECH

BlackBerry vstáva z mŕtvych, chystá novinku s klávesnicou

Klávesnica, touchpad, dobre čitateľný displej a kvalitné fotoaparáty.

KOMENTÁRE

Pozrime sa na pád predsedu Danka z výslnia

Aj keby výložky z pyžamy neodpáral, určite im už bozkami lásku neprejavuje.

Neprehliadnite tiež

SpaceX už o rok prevezie turistov okolo Mesiaca

Ľudstvo neopustilo obežnú dráhu Zeme od roku 1972. Zmenia to superbohatí turisti.

Filozof Thomas Metzinger: Popierať slobodnú vôľu môže byť nebezpečné

Umelá inteligencia môže mať vyššiu mieru sebakontroly ako človek, povedal pre SME profesor teoretickej filozofie THOMAS METZINGER.

Nová peňaženka má spájať všetky financie do jednej karty

Už nie mobil, ale karta samotná zaistí všestrannosť pri platení v obchodoch.

Nabíjačky budú menšie a ľahšie, zmestia sa do peňaženky

Ak chcete nabíjať mobil, stačí vám zásuvka a vrecková nabíjačka.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 745
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 776
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 054
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 436
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 421
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 384
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 446
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 717
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 342
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 190

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop