SME

V Bratislave spustili najväčšiu slnečnú elektráreň na Slovensku

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave spustila 1. júla 2009 do prevádzky najväčšiu slnečnú fotovoltickú elektráreň v Slovenskej republike.

(Zdroj: MIRKO CHLAD)

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave spustila 1. júla do prevádzky najväčšiu slnečnú fotovoltickú elektráreň v Slovenskej republike.

BRATISLAVA. Nápad postaviť slnečnú elektráreň vznikol na Katedre experimentálnej fyziky FMFI UK, ktorej pracovníci sa dlhodobo venujú problematike obnoviteľných zdrojov energie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V roku 2008 sme začali s prípravnými projektovými prácami. Výstavba sa skončila začiatkom roka 2009, a vtedy sa aj začala skúšobná prevádzka elektrárne.

SkryťVypnúť reklamu

Okrem ekonomického a ekologického prínosu sa slnečná elektráreň uplatní aj v priamom vyučovacom procese študentov ako aj vo vedeckej práci doktorandov a tvorivých pracovníkov fakulty.

„Prepojenie priamej výučby študentov so základným a aplikovaným výskumom pracovníkov fakulty, vrátane ekonomického efektu pri znižovaní energetickej náročnosti prevádzkovania objektov UK FMFI je modelové riešenie, ktoré nám ukazuje smer aj pre iné odbory na ďalších fakultách," podotkol rektor Univerzity Komenského František Gahér.

Slnečná elektráreň generuje elektrickú energiu premenou dopadajúceho slnečného žiarenia na kremíkové fotovoltické panely. V závislosti od energie dopadajúceho fotónu ten kremíkom buď prechádza, alebo je absorbovaný. Ak je jeho energia väčšia ako tzv. šírka zakázaného pása, potom v polovodiči vzniknú voľné nosiče náboja - záporný elektrón a kladná diera.

SkryťVypnúť reklamu

Elektróny a diery sú separované vnútorným elektrickým poľom PN prechodu. Rozdelenie náboja má za následok napäťový rozdiel medzi vrchným a spodným kontaktom fotovoltického panela. Vonkajším elektrickým obvodom vytvoreným medzi týmito kontaktmi potom preteká jednosmerný prúd, ktorého veľkosť je priamo úmerná ploche slnečného článku a intenzite dopadajúceho slnečného žiarenia. Následne sa jednosmerný prúd prostredníctvom meničov dodáva do distribučnej siete.

Celkový inštalovaný výkon slnečnej fotovoltickej elektrárne je 100 kWp (kilowatt peak je jednotka výkonu slnečného článku alebo panelu v bode maximálneho výkonu za štandardných testovacích podmienok). Vyrobená elektrická energia závisí od konkrétnych slnečných podmienok; v našich podmienkach elektráreň vyrobí od apríla do októbra až 85 - 90 percent celoročnej produkcie. Údaje o okamžitom výkone a ďalšie potrebné informácie zobrazuje prehľadný displej, umiestnený v priestoroch Katedry experimentálnej fyziky a prístupný študentom aj zamestnancom fakulty. Všetky informácie paralelne sníma počítač, ktorý ich spracúva a vyhodnocuje.

SkryťVypnúť reklamu

Systém slnečnej elektrárne pozostáva zo 464 fotovoltických panelov na streche budovy pavilónu fyziky v Mlynskej doline. Ich životnosť podľa súčasného stavu poznania je viac ako 20 rokov.

Predpokladáme, že systém vyrobí za rok približne 120 MWh elektrickej energie a prispeje k zníženiu emisie oxidu uhličitého o viac ako 70 ton, čo predstavuje výrazný príspevok k ochrane životného prostredia.

Myšlienku elektrárne podporil premiér Róbert Fico, ktorý počas návštevy na fakulte v roku 2008 prisľúbil aj finančnú pomoc.

Dodávateľom fotovoltického systému bola firma Solartec Rožnov pod Radhoštěm, s ktorou spolupracujeme viac rokov v základnom a aplikovanom výskume obnoviteľných zdrojov energie. Pri realizácii výrazne pomohla aj nezisková organizácia Slovak Renewable Energy Agency, konkrétne pri zabezpečovaní nie práve najjednoduchšej administratívy.

(Autor je otcom myšlienky a odborným garantom projektu)

SkryťVypnúť reklamu

Autor: Peter Kúš

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  2. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  3. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  4. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  6. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  7. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  8. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  1. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  2. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  3. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  4. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  5. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  6. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  7. EQUILIBRIO v Nivy Tower: S výhľadom a víziou
  8. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 17 976
  2. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 9 744
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 7 993
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 3 971
  5. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 3 359
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 998
  7. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 2 358
  8. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt 1 604
SkryťZatvoriť reklamu