Moria majú stúpnuť o dvadsaťpäť metrov

Hladiny morí síce stúpnu o 25 metrov, ale našťastie až počas niekoľkých tisícročí. Vyplýva to z rovnováhy medzi priemernou teplotou ovzdušia a úrovňou morí v pomerne nedávnej minulosti, nie z počítačových modelov.

Vedci na základe vývoja v minulosti odvodili vzťah medzi vzdušným obsahom oxidu uhličitého čiže priemernou teplotou a úrovňou hladín morí. Dnešný stav predstavuje odchýľku od rovnováhy: aktuálnemu množstvu oxidu uhličitého v ovzduší zodpovedá o približne(Zdroj: E. J. Rohling)

A varuje fakt, že odchýlky od nej sa dosiaľ vyrovnávali prudko, pričom v jednej odchýlke práve žijeme. Ako aj rýchly ústup ľadovca v kanadskej Arktíde.

V online vydaní časopisu Nature Geoscience to konštatoval Eelco Rohling z Národného oceánografického strediska pri Southamptonskej univerzite (Veľká Británia) s tromi krajanmi, jedným kolegom z USA (aktuálne pôsobí v britskom Bristole) a dvomi z Nemecka.

Výrazné kolísania úrovne morských hladín o desiatky až niekoľko sto metrov sú dobre doložené z rôznych období fanerozoika, obdobia zhruba poslednej polmiliardy rokov, odkedy sú na svete veľké živočíchy. Súviseli so zmenami klímy a konfigurácie masívov súše.

Článok pokračuje pod video reklamou

Rozhodujú polárne ľadovce

Podstatnejšie pre úvahy o našej najbližšej budúcnosti sú poznatky, ktoré sa týkajú posledných niekoľko stotisíc či miliónov rokov, lebo všeobecné prírodné podmienky - nateraz ignorujme ľudský faktor - už boli bližšie dnešku. Ide najmä o súvislosť globálneho otepľovania a stúpania hladín morí cez topenie ľadovcov.

Máloktorý odborník očakáva roztopenie celých polárnych čiapočiek. Vždy sa kalkuluje s množstvom vody, ktoré oteplenie môže uvoľniť z ich časti. Tak či onak, súhrnný potenciál zdvihnutia úrovne morí sa pri Antarktíde odhaduje na asi 61 metrov, pri Grónsku na asi 7 metrov. Ostatné príspevky (mimopolárne horské ľadovce) sú zanedbateľné.

Počas posledného storočia stúpali moria priemerne o 1,8 milimetra ročne, avšak v posledných zhruba 15 rokoch je to azda až o 3 milimetre ročne. Každopádne sa v tejto súvislosti čosi deje.

stupanie_mori2.jpg

Pobrežný ľadovec typu stolovej hory na Antarktickom poloostrove. Snímka bola získaná z britskej výskumnej lode RV James Clark Ross.
Foto: Sara de la Rosa

Svedectvo planktónu a sedimentov

Tím Eelca Rohlinga vyšiel z analýzy pomeru izotopov kyslíka v schránkach planktónových organizmov dierkavcov (Foraminifera) a celkovo v sedimentoch z Červeného mora. Údaje pokrývajú posledných 520 tisíc rokov. Odvodili z nich priebeh kolísania morskej hladiny - podľa toho možno usudzovať na globálne kolísanie úrovne morí.

Porovnali to s údajmi o globálnej klíme a vzdušnom obsahu oxidu uhličitého v tom istom časovom rozpätí, ktoré sú založené na analýze bublín vzduchu v stĺpcových vzorkách ľadu z hĺbkových vrtov v Antarktíde. Na tomto základe určili systematický vzťah úrovne morí a priemernej teploty ovzdušia.

To ale nebolo všetko. Dnešný obsah oxidu uhličitého v ovzduší je vyšší ako kedykoľvek skôr počas spomenutých 520 tisíc rokov (a najvyšší za aspoň posledných 2,1 milióna rokov).

Vedci preto stanovili rovnovážnu úroveň morí, ktorá by zodpovedala takému obsahu oxidu uhličitého a z neho vyplývajúcej teplote. Výsledok: o 25 metrov (plus mínus 5 metrov) vyššia ako dnes!

Dlhá cesta k rovnováhe

Ide o dobre podložený záver. Zhoduje sa totiž aj nezávisle získanými údajmi o úrovni morských hladín v strednom pliocéne (posledné oddelenie treťohôr) pred 3 až 3,5 miliónmi rokov. Pričom vzdušný obsah oxidu uhličitého bol vtedy zhruba tak vysoko ako dnes.

„Predpokladajme, že náš pozorovaný prírodný vzťah medzi oxidom uhličitým čiže teplotou a úrovňou morí ponúka rozumný ´model´pre budúcnosť s pretrvávajúcim globálnym otepľovaním. Náš výsledok potom poskytuje štatisticky dôkladne podložené očakávanie potenciálneho celkového vzostupu hladiny morí. Aj keby sme všetky emisie oxidu uhličitého udržali na dnešných množstvách a obsah tohto plynu v ovzduší stabilizovali na modernej úrovni (387 objemových milióntin), náš prírodný vzťah naznačuje, že úroveň morí by ďalej stúpala, až k hodnote 25 metrov nad súčasnou," povedal Eelco Rohling.

Doplnili ho členovia tímu Michal Kucera z Tübingenskej univerzity (Nemecko) a Mark Siddall z Bristolskej univerzity: „Zdôrazňujeme, že takéto vyrovnávanie úrovne morí zaberie niekoľko tisícročí. Človeka však stále znepokojuje veľký rozdiel medzi odvodenou vysokou úrovňou morí a úrovňou, na ktorej sú moria dnes. Nedávna geologická história ukazuje, že v dobách s podobnými nerovnováhami sa bežne vyskytovali akési pulzy veľmi rýchleho vyrovnania morských hladín, tempami 1 až 2 metrov za storočie či ešte viac."

stupanie_mori3.jpg

Na týchto mapách Európy a časti Ázie s Oceániou sú žltou farbou vyznačené územia, ktoré by zaplavilo more pri stúpnutí hladiny o 25 metrov.
Ilustrácia: E. J. Rohling et al./Nature Geoscience

Minulosť verzus modely

Štvrtá hodnotiaca správa Medzivládneho panelu o klimatickej zmene (IPCC) uvádza oveľa nižšiu dlhodobú predpoveď stúpania morí ako výskum tímu Eelca Rohlinga. Projekcia IPPC, 7 metrov, ale vychádza z počítačových modelov, kým burcujúcich 25 metrov z prírodného vzťahu, platného v posledných 0,5 až 3,5 miliónoch rokov.

Tento rozdiel zatiaľ bádatelia nevedia vysvetliť. Aspoň nie bez teoretických „barličiek", ktorých využitie im pripadá predsa len príliš násilné. Riešenie vyžaduje ďalší výskum prepojenia klimatických prvkov v minulosti.

Na druhej strane, hoci sú počítačové modely užitočné pomocné prostriedky, sú práve „len" pomocné. Každý, kto sa nimi niekedy dôkladnejšie zaoberal, pozná popri ich nesporných výhodách aj ich obrovské slabiny - najmä závislosť na občas takpovediac spakruky zadaných vstupných podmienkach. V priamej konfrontácii modelov a pozorovaní z minulosti treba dať prednosť pozorovaniam - prinajmenšom voči nim treba modely prísne overovať.

Podpora z Arktídy

V ten istý deň uverejnil v Nature Geoscience - predbežne online - článok na príbuznú tému Jason Briner z Buffalskej univerzity (štát New York, USA) s dvomi kolegami.

Skúmali prehistorický ľadovec, ktorého ľad stekal do Atlantiku cez 110 kilometrov dlhý a až 900 metrov hlboký fjord Sama Forda na severovýchode Baffinovho ostrova v kanadskej Arktíde. Na konci poslednej ľadovej doby tvoril vonkajší okraj Laurentidského ľadového štítu na severovýchode Severnej Ameriky a bol jedným z desiatok okrajových ľadovcov, cez ktoré sa vtedy tento štít topil.

Datovaním hornín pomocou berýlia-10 a rádiouhlíkovou metódou určili kedy kam tento ľadovec siahal. Zistili, že asi pred 9500 rokmi sa prudko topil. Ustupoval o 5 až 58 metrov ročne, podľa hĺbky vo fjorde - kde bol fjord najhlbší (približne v strednej tretine jeho dĺžky, v hornej časti aj pri ústí do oceánu je plytší), tam bol ústup najrýchlejší.

stupanie_mori4.jpg

Fjord Sama Forda (SFF) na Baffinovom ostrove je v šikmom obdĺžniku. Jeho všeobecnú polohu znázorňuje mapka vpravo hore - JI navyše označuje ľadovec Jakobshavn Isbrae v Grónsku (pozri text nižšie). Dnešná hranica ľadu sa nachádza vľavo dole (Barnes ice cap).
Ilustrácia: J. Briner et al./Nature Geoscience

stupanie_mori5.jpg

Jason Briner v popredí skúmanej scenérie.
Foto: UB/Ellen Goldbaum

Keďže fjord Sama Forda má podobný reliéf ako fjordy, do ktorých ústia okrajové ľadovce grónskeho ľadového štítu, najmä Jakobshavn Isbrae, najväčší a najrýchlejšie sa pohybujúci pobrežný ľadovec v Grónsku, bolo by to tam podľa všetkého rovnaké. A situácia by sa nemala veľmi líšiť ani v prípade Západoantarktického ľadového štítu.

Podstatné je tu toto: z takých pomerne rýchlych ústupov topiacich sa ľadovcov zreteľne vyplýva možnosť rovnako pomerne rýchlych zmien úrovne hladiny morí. Okraj Jakobshavn Isbrae v súčasnosti ustupuje do cca 1000 metrov hlbokej časti predmetného fjordu, v poslednom desaťročí o kilometer ročne.

Vedci získali vzorky, z ktorých odvodili údaje o klíme pred 20 000 až 5 000 rokmi. „Hoci ľadový štít ustupoval po celé toto časové rozpätie, leví podiel ústupu sa odohral takpovediac za geologický okamih - pravdepodobne počas niekoľkých málo storočí," povedal Jason Briner.

Hlavné zdroje: Nature Geoscience online z 21. júna 2009; Komuniké The National Oceanographic Centre, Southampton, UK, z 21. júna; Komuniké University at Buffalo. The State University of New York z 21. júna 2009.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Opustili stranu, prešli do inej. Prečo niektorí poslanci menia stranícke tričká

Nebolo by správne, ak by strana mohla kontrolovať, ako jej poslanec vykonáva mandát, hovorí politológ Pavol Baboš.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Koľko máme na Slovensku nezávislých poslancov a kto to je

Nezávislý neznamená neplatný.

Stĺpček Jakuba Fila

Nikto by nechcel byť od júla v koži Kalavskej

Žiadna čiastková motivácia nebude fungovať pre vyhoreného lekára.

PLUS

Slovenskí penzisti budú aj naďalej chorí a chudobní

Žiaden dôchodkový strop nepomôže. Toto je vysvetlenie.

Neprehliadnite tiež

Všade vidí smrť. Vedci vytrénovali psychopatickú umelú inteligenciu

Algoritmus Norman robil slávny test s machuľami.

PODCAST ZOOM

Zoom: Sonda rozlúštila 40-ročnú záhadu Jupitera

Najväčšia planéta slnečnej sústavy má o tajomstvo menej.

Čo ľudí v rôznom veku motivuje mať sex?

Ani v starobe sex pre ľudí nestráca význam.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  2. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  6. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  7. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie
  1. Intenzívne sa rozvíjajúca spolupráca s čínskymi univerzitami
  2. Šariš obliekol svoje pivá do unikátneho šatu
  3. Chcete zažiť skvelú dovolenku 2018? Na toto netreba zabudnúť!
  4. Events you should not miss during your visit in Bratislava
  5. Modernizácia rozvodov tepla v Medzeve, Slavošovciach a Plešivci
  6. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  7. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  8. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  9. Edite sa podarilo schudnúť 30 kilogramov vďaka 3D Chili
  10. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  1. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 49 287
  2. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 21 731
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 16 216
  4. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 16 046
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 10 788
  6. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 8 018
  7. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 6 570
  8. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé 6 212
  9. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 5 282
  10. Ostrov Ischia sa stáva top európskou letnou destináciou 4 902