SME

CNN ešte spí, zapni si Twitter

Svet médií je vďaka internetu druhej generácie bohatší. Počas nepokojov po zmanipulovaných prezidentských voľbách sa tak z každého Iránca mohol stať reportér.

(Zdroj: SITA /AP)

Ikona americkej televízie CNN Larry King v repríze spovedal výrobcov motoriek a hlavnou témou správ bol prechod z analógového na digitálne vysielanie. O niekoľko tisíc kilometrov na východ v Iráne to však vrelo. Stačilo si zapnúť Twitter.

Slovníček

  • Twitter: podľa magazínu Time je to telegraf internetu druhej generácie. Internetová sociálna sieť so správičkami nie dlhšími ako 140 znakov. Ideálna na pohotovú komunikáciu.
  • Iránske voľby: 12. júna si Iránci volili prezidenta. Zrejme vďaka podvodom zvíťazil znovu Mahmúd Ahmadínedžád. Státisíce mladých Iráncov veria, že ich hlas opozičnému kandidátovi bol ukradnutý. Režim sa ich represiami snaží umlčať. Aj vďaka Twitteru sa mu to celkom nepodarilo.

To meno sa pri pokrývaní nepokojov po zmanipulovaných prezidentských voľbách v Iráne nedalo prehliadnuť. Internetová sociálna sieť, ktorá funguje na základe posielania krátkych správ do 140 znakov, má už tri roky, ale až teraz sa stala fenoménom, v ktorom vy rozhodujete, aké správy, videá či fotografie na internete zverejníte a najmä čie správy bude online sledovať.

Aj miliardová Čína sa zľakla Twitteru a vypla ho, keď sa blížilo 20. výročie masakra na Námestí nebeského pokoja. Pre disidentov je klebetník Twitter skvelou pomôckou ako komunikovať. Ale inak veľký poplach Twitter neurobil.

A aj v Moldavsku, najchudobnejšom kútiku Európy, sa po čudných voľbách, ktoré vyhrali komunisti, to meno skloňovalo často. Keďže sila Twitteru spočíva aj v tom, že funguje i cez esemesky, stal sa ideálnym prostriedkom mladých ľudí ako sa dohodnúť na stretnutiach a organizovaní veľkých demonštrácií.

Prečo teraz a práve v Iráne?

No až po nepokojoch v Iráne sa z Twitteru stal celosvetový fenomén. Až taký, že americká agentúra UPI napísala, že „z banálneho servisu sa stal geopolitický hráč, ktorý otriasol prestarnutým teokratickým režimom v Teheráne".

Twitter: Ukážky príspevkov (nájdete s označením #iranelection)


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Mnohí analytici by toto prirovnanie právom označili za pritiahnuté za vlasy. Niečo pravdy však na ňom bude.
Irán poskytuje pre internetové sociálne siete ideálne podmienky. Má veľmi mladé obyvateľstvo, až 70 percent ľudí má menej ako tridsať rokov a miluje moderné komunikačné prostriedky.

Internetové stránky ako Twitter, Facebook či YouTube sú tam bežnou súčasťou komunikácie. V krajine, kde cenzori dennodenne vybieľujú noviny, kontrolujú televíziu a rozhlas, sú tieto služby východiskom, ako konzervatívnych islamských klerikov obísť.

Traduje sa, že v Iráne je na počet obyvateľov asi najviac blogerov na svete. Počet tých aktívnych sa odhaduje na stotisíc. V krajine, kde si môžu o svojich starostiach a názoroch len šuškať, sa internet stal fórom slobodne zmýšľajúcich ľudí. Aj preto mal Twitter v Iráne také dobré podmienky na rozlet.

Od iránskej revolúcie v roku 1979 nebolo toľko ľudí v uliciach ako v zjavne zmanipulovaných voľbách a režim nečelil takej odvážnej kritike napriek obrovským represiám. A najmä vďaka internetovým službám sa o nich svet napriek iránskym cenzorom a vyhosteným západným novinárom dozvedel.

Aj televízia CNN, ktorá nakoniec pokrývanie iránskych nepokojov dohnala, začala príspevky z Twitteru či YouTubu využívať vo svojom spravodajstve. Vznikol tak zaujímavý hybrid. Klasické médiá sa spojili s modernými a prehlušili iránsku propagandu.

Tu je každý reportérom

Spomedzi tisícov odvážnych Iráncov, ktorí napriek obávaným milíciám Basídž a revolučným gardám vyšli do ulíc, si mnohí so sebou zobrali telefóny s kamerami a svoje zábery okamžite zverejnili na internete. Tak sa to stalo aj v prípade mladej zavraždenej Iránky Nedy Aghy Soltanovej, ktorá sa stala symbolov iránskych protestov.

Drastické video, ktoré zverejnil neznámy Iránec, obletelo svet najskôr na internete a až potom ho prevzali svetové agentúry, televízie a noviny. Neda na ňom umiera pravdepodobne po zásahu dobrovoľníka z milície Basídž. Krátke video navždy pošpinilo pozíciu podivne znovuzvoleného iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda.

„Vždy, keď bude hovoriť o spravodlivosti a etike, svojich najobľúbenejších slovách, objaví sa video s Nedinou vraždou," napísal komentátor New York Times Roger Cohen.

Twitter je skôr nástrojom ako webovou stránkou, nedá sa tak ľahko odstaviť. Po obrovskej vlne solidarity s Iráncami sa navyše na internete objavilo množstvo rád, ako si Iránci môžu zmeniť proxy server, tak aby ich režim nenašiel. A naopak, tí mimo Iránu si proxy nastavili tak, akoby boli v Iráne a zmiatli internetových cenzorov.

Vyhľadávač Google spojazdnil bezplatný prekladač jazyka farsí do angličtiny a Facebook betaverziu stránok v perzštine. Tisícky nadšencov si zmenil svoj facebookový profil s heslom „Kde je môj hlas" alebo si pridali zelenú stužku - farbu opozičného kandidáta Míra Musávího, ktorého okradli o hlasy.

CNN na YouTube. Bez záruky

Vďaka príspevku na YouTube, na ktorý ste sa mohli dostať cez odkaz na Twitteri či odkliknutie na Facebooku, si svet napríklad pozrel nahrávku mladého iránskeho dievčaťa, ktoré zo strechy počúva výkriky Iráncov v Teheráne. Ajatolláhovi drsní muži pritvrdili a tak nespokojní Iránci, ktorí nechceli byť zatknutí či zbití na ulici, začali aspoň večer vychádzať na strechy a vykrikovať protivládne heslá. Napríklad aj neslýchané: smrť Chameneímu!

Mrazivý príspevok z YouTubu - ako by ho natočila Christian Amanpourová zo CNN.

Twitter má však aj svoje muchy. Je to v prvom rade klebetník a v tom je jeho najväčšia slabina. Medzi tisíckami príspevkov môže byť množstvo vymyslených alebo podsunutých správ od nasadených agentov iránskeho režimu, ako napísal Wall Street Journal. Twitterových podvodníkov preto sleduje stránka Twitspam, ktorá vytvorila aj zoznam „podozrivých". Všetkých, ako aj autentickosť príspevkov, však ustriehnuť nemôže.

Málokedy viete, kto je autorom príspevkov. Seriózne médiá preto pristupujú k Twitteru a ich spoločníkom opatrne. Podľa týždenníka Economist je to síce na prvý pohľad 1:0 v prospech Twitteru voči CNN, to čo je však unikátne po iránskych nepokojoch, je symbióza tradičných a moderných médií.

Veľkí hráči ako televízia CNN, agentúra Reuters či noviny New York Times robia svojim konzumentom tú službu, že z myriady príspevkov vyberú tie najzaujímavejšie, až keď overia ich autentickosť. „Možno je CNN irelevantná a sacharínová, ale jej sacharínovej nedôležitosti sa aspoň dá veriť," napísal Andrew Keen z Daily Telegraph.

Tá sloboda, keď sa prihlásite na Twitter a začnete si vyberať, čie správy budete sledovať, je však na nezaplatenie a žiadny editor vám ju nezoberie.

Autor: na Twitteri @mirkota

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu