SME
Utorok, 7. júl, 2020 | Meniny má OliverKrížovkyKrížovky

Ako Briti vzkriesili vymretého motýľa

Vedci uverejnili výsledky desaťročia prebiehajúceho výskumu, pri ktorom sa podarilo zistiť nečakanú príčinu vymretia nádherného motýľa, modráčika čiernoškvrnného.

Samica modráčika čiernoškvrnného z oblasti Dartmoorského národného parku v grófstve Devon na juhozápade Anglicka.Samica modráčika čiernoškvrnného z oblasti Dartmoorského národného parku v grófstve Devon na juhozápade Anglicka. (Zdroj: David Simcox, Centre for Ecology and Hydrology)

Trojica vedcov uverejnila výsledky niekoľko desaťročí prebiehajúceho výskumu, pri ktorom sa podarilo zistiť hlavnú - a neočakávanú - príčinu vymretia nádherného motýľa, modráčika čiernoškvrnného. Ilustruje (nielen) ekologické pravidlo, že malé príčiny často mávajú veľké následky. Na tomto základe modráčika čiernoškvrnného úspešne vrátili do britskej krajiny.

Modráčik čiernoškvrnný (Maculinea arion) je pomerne veľký motýľ s rozpätím krídiel až päť centimetrov. Obýva zväčša suché lúky a stráne vo veľkej časti Európy a v niektorých oblastiach Ázie. Vyskytuje sa aj u nás, no jeho hojnosť kolísa od miesta k miestu.

Skryť Vypnúť reklamu

Vyznačuje sa - presnejšie jeho húsenice - pozoruhodným, sčasti parazitickým spôsobom života. Práve jeho jemné vyladenie sa podpísalo na vymretí tohto motýľa vo Veľkej Británii.

Z dúšky materinej do mravčieho hniezda...

Dospelá samica tohto modráčika nakladie v lete vajíčka na dúšku materinu. Čerstvo vyliahnuté húsenice sa krátko živia púčikmi kvetov tejto rastliny, ale zostávajú malé.

Po treťom zvliekaní húsenice spadnú na zem, kde sa chemicky „namaskujú" ako mravčie larvy. Pach priťahuje červené mravce druhu Myrmica sabuleti, ktoré stále pomerne malú húsenicu odnesú do hniezda. Robí to aj príbuzný druh červených mravcov, ale vtedy sa dospelosti dožije až vyše päťkrát menej húseníc.

V hniezde húsenica hibernuje. Po prebudení sa niekoľko týždňov živí mravčími vajíčkami a larvami. No napriek tomu ju ďalej chráni chemické mimikry a imitovanie mravčích zvukov (v súvislosti s iným druhom modráčika sme o tom písali 25. februára). Mravčie robotníčky sa o húsenicu všestranne starajú, lebo im poskytuje sladké výlučky zo žľazy na chrbte - mravce ju dokonca dráždia tykadlami.

Skryť Vypnúť reklamu

vzkrieseny_modracik2.jpg

Samica modráčika čiernoškvrnného z grófstva Somerset na juhozápade Anglicka.
Foto: David Simcox, Centre for Ecology and Hydrology

vzkrieseny_modracik3.jpg

Samica modráčika čiernoškvrnného kladie vajíčka na dúšku materinu.
Ilustrácia: Richard Lewington

vzkrieseny_modracik4.jpg

Robotníčka červeného mravca druhu Myrmica sabuleti dráždi žľazu húsenice modráčika čiernoškvrnného, aby získala sladký výlučok.
Foto: Jeremy Thomas

...a zasa von

Napokon sa húsenica - motýľ v tejto forme prežije až 10 mesiacov - zavesí na strop hniezda a zakuklí. Keď zavŕši premenu, motýľa červené mravce vyvedú von z hniezda k vhodnej rastline, v kruhu ho obklopia a strážia pred predátormi, kým mu neuschnú krídla. Dospelý motýľ potom odletí hľadať partnera na párenie. Žije asi tri týždne.

To všetko bolo všeobecne známe už dávno. No úzka závislosť húsenice modráčika čiernoškvrnného na konkrétnom druhu mravca vyšla najavo až pri výskume, ktorý iniciovalo jeho vymieranie vo Veľkej Británii, eskalujúce od roku 1950. Výskum trval dokopy približne štyri desaťročia a prerástol do projektu motýlieho vzkriesenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Za ten čas sa na ňom podieľali mnohí vedci a ochranári. Kľúčovou postavou bol Jeremy Thomas z Oxfordskej univerzity a Strediska pre ekológiu a hydrológiu vo Wallingforde. S wallingfordskými kolegami Davidom Simcoxom a Ralphom Clarkeom (pôsobí aj na Bornemouthskej univerzite) teraz uverejnili výsledky v časopise Science.

vzkrieseny_modracik5.jpg

Modráčik čiernoškvrnný z grófstva Somerset.
Foto: David Simcox, Centre for Ecology and Hydrology

Život s motýľmi

Modráčiky čiernoškrvnné a všeobecne motýle však neupadali iba vo Veľkej Británii. V 70. rokoch Medzinárodná únia pre ochranu prírody vyhlásila tri motýle, vrátane šiestich druhov modráčika za „vlajkové" organizmy - účelom bolo povzbudiť verejnosť k ochrane tohto nádherného hmyzu.

Britské modráčiky čiernoškvrnné to nesporne potrebovali. Od konca 18. do polovice 19. storočia žili v 91 kolóniách. V roku 1950 to už ale bolo iba 25 populácií s niekoľkými desaťtisícmi dospelých jedincov. A v roku 1972 iba dve kolónie s 325 jedincami. Do roku 1979 vo Veľkej Británii celkom vymreli.

Skryť Vypnúť reklamu

Jeremy Thomas patril k tým, čo sa s takým koncom nezmierili. V rokoch 1972 až 1977 vždy od mája do septembra skúmal poslednú britskú kolóniu modráčika čiernoškvrnného. Zaznamenával všetko: od počtu nakladených vajíčiek cez to, koľko ich prežilo a počet húseníc na rastlinách, až po správanie jednotlivých motýľov.

„Podľa mňa to bolo čosi veľmi blízke životu s ľudoopmi," povedal Jeremy Thomas. Na mysli mal pri tom prácu Jane Goodallovej, dlhé roky skúmajúcej priamo v pralesnom teréne šimpanzy, Dian Fosseyovej, ktorá takto skúmala horské gorily, a napokon Biruté Galdikasovej, skúmajúcej zasa orangutany.

Vedci a ochranári spočiatku za úpadkom britských modráčikov čiernoškvrnných videli najmä nezodpovedných zberateľov motýľov a znečistenie životného prostredia. Lenže skutočná hlavná príčina bola iná.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo je pre nás malé, pre malých je veľké

Súvisela s celkovými zmenami v poľnohospodárstve vo Veľkej Británii od polovice minulého storočia a s chorobou divých zvierat. Prvý faktor spočíval v tom, že stráne, na ktorých žili modráčiky, zarástli privysokou trávou. Farmári tam totiž postupne prestali pásť dobytok, keďže sa im to so stúpajúcim dôrazom na veľkochovy nevyplácalo.

Vyššia tráva však znamená viac tieňa a tak teplota na zatienenej pôde klesla. Aj čo len o jeden centimeter vyššia tráva môže spôsobiť ochladenie o dva až tri stupne Celzia. Zdanlivo zanedbateľné, no výrazne to obmedzilo výskyt mravcov druhu Myrmica sabuleti. Nuž a ukázalo sa, že iné mravce modráčikom nevyhovujú.

„Ľudské bytosti sú o toľko väčšie ako hmyz, že si veľmi obťažne uvedomujeme, že to, čo je pre nás zmena v životnom prostredí, akú ani nevnímame, môže mať ničivé dôsledky pre taký druh organizmu, akým je bizarný a nádherný modráčik čiernoškvrnný," povedal Jeremy Thomas.

Skryť Vypnúť reklamu

Obmedzovanie pasenia na stráňach s modráčikmi komplikoval ešte druhý faktor - trávu by tam inak aspoň sčasti spásli aj divé králiky, no tie súčasne, od 50. rokov minulého storočia, hubila vírusová infekcia.

Vzkriesenie modráčika

Ochranári sa na Thomasovu radu od konca 70. rokov minulého storočia prestali sústreďovať na zberateľov motýľov a všeobecnú ochranu rezervácií. Usilovali sa vrátiť do pôvodného stavu životné prostredie modráčikov - vyrúbali kríky a podporovali obnovu pravidelného spásania trávy hospodárskymi zvieratami.

Britské modráčiky čiernoškvrnné medzitým, žiaľ, vymreli. Od roku 1983 sa však rozbehol rozsiahly projekt ich návratu do britskej prírody. Poslúžili k tomu jedince dovezené zo Švédska, ktoré boli nasadené do podľa výsledkov Thomasovho výskumu obnovených prírodných areálov modráčika.

Skryť Vypnúť reklamu

Výsledkom bol obrovský úspech. Po štvrťstoročí, v roku 2008, konštatovala priebežná bilancia o plných 30 percent vyšší počet kolónií modráčika čiernoškvrnného, než koľko ich bolo vo Veľkej Británii v 50. rokoch minulého storočia, teda pred začiatkom tamojšieho veľkého úpadku tohto motýľa, ktorý napokon viedol k jeho vymretiu.

vzkrieseny_modracik6.jpg

Mapa juhozápadného Anglicka s vyznačenými polohami oblastí, kde prebiehali hlavné výskumy modráčika čiernoškvrnného a ochranárske zásahy v prospech obnovy jeho populácií.
Ilustrácia: J. A. Thomas et al./Science, AAAS

vzkrieseny_modracik7.jpg

Modráčikom čiernoškvrnným sa už zasa vo Veľkej Británii darí.
Foto: Jeremy Thomas

Pomoc pre iné druhy

Jeremy Thomas za celých 40 rokov z predmetného výskumu oficiálne nepublikoval nič - všetky presné údaje si šetril pre terajší článok, ktorý obsahuje tabuľky a numerický model overený reálnym vývojom. Editor Science Andrew Sugden mu za tento zvlášť dôkladný výskum vyjadril vysoké uznanie. Pomôže zachrániť aj iné druhy.

Skryť Vypnúť reklamu

Modráčik čiernoškrvnný je jeden zo zatiaľ iba troch motýľov, ktorými Veľká Británia spĺňa cieľ medzinárodnej Konvencie o biologickej rozmanitosti - do roku 2010 obrátiť úpadok druhov. V iných európskych krajinách sa modráčikom niekde darí lepšie, niekde horšie.

Thomasov model poslúžil ako východisko opatrení na záchranu modráčika čiernoškvrnného, no zíde sa aj pri globálne ohrozených štyroch iných druhoch modráčikov s jemne vyladeným reprodukčným cyklom. V samotnej Veľkej Británii už pomohol v poslednej chvíli zachrániť modráčika ďatelinového (Polyommatus bellargus).

Model akcentuje, že pri opatreniach na záchranu motýľov sa neslobodno obmedzovať iba na dospelé jedince, ako to bolo doteraz. Treba zohľadniť mladé vývojové štádiá. Obnovené areály modráčika čiernoškvrnného sa navyše vyznačujú aj prudkým rozhojnením niektorých vzácnych druhov vtákov, rastlín a iných motýľov.

Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné zdroje: Science Express z 15. júna 2009; Komuniké American Association for the Advancement of Science z 15. júna 2009.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minúta po minúte: Kollára budú odvolávať, návrh podal on sám

Sme rodina avizuje, že v prípade odvolania Kollára odíde z vlády.

Predseda Národnej rady Boris Kollár.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kollárovi prešlo všetko, nechápe prečo by nemal aj plagiát

Koná ako najhoršia politická sorta.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
PÍŠE PATRIK MÁJOVSKÝ

Manipulátor, plagiátor a kardiológ

Kollár si odkopíroval aj reči o rodine a srdci.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár počas brífingu ohľadom svojej diplomovej práce.

Koronavírus: Ochorením Covid-19 údajne trpí aj Bolsonaro (minúta po minúte)

V pondelok otestovali na Slovensku 873 vzoriek, dve s pozitívnym výsledkom.

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro od začiatku ochorenie Covid-19 zľahčoval.
Cynická obluda

Krajčího dvojitá galiba

Fanatizmus a proputinovská užitočná idiocia sú ako sopel a kašeľ - takmer vždy sa u nositeľa vyskytujú zároveň.

Neprehliadnite tiež

Vedci identifikovali drobného predka dinosaurov

Objavy naznačujú, že veľkým dinosaurom predchádzali menšie živočíchy.

Fosília Ida. Stará 47 miliónov rokov, veľká 53 centimetrov, zrejme v deviatom či desiatom mesiaci života.
Podcast Pravidelná dávka

Do biológie ukryli štyri bilióny dolárov

Bioinžinierstvo a syntetická biológia sú o ekonomickom prínose.

Podcast Klik

Klik: Čo by ste nikdy nemali napísať na Facebook

Ako sa ochrániť na sociálnych sieťach.

Podcast Klik

Vedci našli baktérie odolné voči antibiotikám aj chlóru v mestskej kanalizácii

K najhoršiemu by došlo, ak by sa voda z kanalizácie dostala do povrchovej vody.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  2. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  4. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  5. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  7. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  9. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  10. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  1. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  2. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  3. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  4. Nechceli ich pustiť na pozemok
  5. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  6. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  7. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  8. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  9. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  10. Štart sezóny F1 je za dverami
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 28 466
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 26 804
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 237
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 16 712
  5. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 15 324
  6. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 317
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 669
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 984
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 693
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 857