SME

Ako Briti vzkriesili vymretého motýľa

Vedci uverejnili výsledky desaťročia prebiehajúceho výskumu, pri ktorom sa podarilo zistiť nečakanú príčinu vymretia nádherného motýľa, modráčika čiernoškvrnného.

Samica modráčika čiernoškvrnného z oblasti Dartmoorského národného parku v grófstve Devon na juhozápade Anglicka.Samica modráčika čiernoškvrnného z oblasti Dartmoorského národného parku v grófstve Devon na juhozápade Anglicka. (Zdroj: David Simcox, Centre for Ecology and Hydrology)

Trojica vedcov uverejnila výsledky niekoľko desaťročí prebiehajúceho výskumu, pri ktorom sa podarilo zistiť hlavnú - a neočakávanú - príčinu vymretia nádherného motýľa, modráčika čiernoškvrnného. Ilustruje (nielen) ekologické pravidlo, že malé príčiny často mávajú veľké následky. Na tomto základe modráčika čiernoškvrnného úspešne vrátili do britskej krajiny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Modráčik čiernoškvrnný (Maculinea arion) je pomerne veľký motýľ s rozpätím krídiel až päť centimetrov. Obýva zväčša suché lúky a stráne vo veľkej časti Európy a v niektorých oblastiach Ázie. Vyskytuje sa aj u nás, no jeho hojnosť kolísa od miesta k miestu.

SkryťVypnúť reklamu

Vyznačuje sa - presnejšie jeho húsenice - pozoruhodným, sčasti parazitickým spôsobom života. Práve jeho jemné vyladenie sa podpísalo na vymretí tohto motýľa vo Veľkej Británii.

Z dúšky materinej do mravčieho hniezda...

Dospelá samica tohto modráčika nakladie v lete vajíčka na dúšku materinu. Čerstvo vyliahnuté húsenice sa krátko živia púčikmi kvetov tejto rastliny, ale zostávajú malé.

Po treťom zvliekaní húsenice spadnú na zem, kde sa chemicky „namaskujú" ako mravčie larvy. Pach priťahuje červené mravce druhu Myrmica sabuleti, ktoré stále pomerne malú húsenicu odnesú do hniezda. Robí to aj príbuzný druh červených mravcov, ale vtedy sa dospelosti dožije až vyše päťkrát menej húseníc.

V hniezde húsenica hibernuje. Po prebudení sa niekoľko týždňov živí mravčími vajíčkami a larvami. No napriek tomu ju ďalej chráni chemické mimikry a imitovanie mravčích zvukov (v súvislosti s iným druhom modráčika sme o tom písali 25. februára). Mravčie robotníčky sa o húsenicu všestranne starajú, lebo im poskytuje sladké výlučky zo žľazy na chrbte - mravce ju dokonca dráždia tykadlami.

SkryťVypnúť reklamu

vzkrieseny_modracik2.jpg

Samica modráčika čiernoškvrnného z grófstva Somerset na juhozápade Anglicka.
Foto: David Simcox, Centre for Ecology and Hydrology

vzkrieseny_modracik3.jpg

Samica modráčika čiernoškvrnného kladie vajíčka na dúšku materinu.
Ilustrácia: Richard Lewington

vzkrieseny_modracik4.jpg

Robotníčka červeného mravca druhu Myrmica sabuleti dráždi žľazu húsenice modráčika čiernoškvrnného, aby získala sladký výlučok.
Foto: Jeremy Thomas

...a zasa von

Napokon sa húsenica - motýľ v tejto forme prežije až 10 mesiacov - zavesí na strop hniezda a zakuklí. Keď zavŕši premenu, motýľa červené mravce vyvedú von z hniezda k vhodnej rastline, v kruhu ho obklopia a strážia pred predátormi, kým mu neuschnú krídla. Dospelý motýľ potom odletí hľadať partnera na párenie. Žije asi tri týždne.

To všetko bolo všeobecne známe už dávno. No úzka závislosť húsenice modráčika čiernoškvrnného na konkrétnom druhu mravca vyšla najavo až pri výskume, ktorý iniciovalo jeho vymieranie vo Veľkej Británii, eskalujúce od roku 1950. Výskum trval dokopy približne štyri desaťročia a prerástol do projektu motýlieho vzkriesenia.

SkryťVypnúť reklamu

Za ten čas sa na ňom podieľali mnohí vedci a ochranári. Kľúčovou postavou bol Jeremy Thomas z Oxfordskej univerzity a Strediska pre ekológiu a hydrológiu vo Wallingforde. S wallingfordskými kolegami Davidom Simcoxom a Ralphom Clarkeom (pôsobí aj na Bornemouthskej univerzite) teraz uverejnili výsledky v časopise Science.

vzkrieseny_modracik5.jpg

Modráčik čiernoškvrnný z grófstva Somerset.
Foto: David Simcox, Centre for Ecology and Hydrology

Život s motýľmi

Modráčiky čiernoškrvnné a všeobecne motýle však neupadali iba vo Veľkej Británii. V 70. rokoch Medzinárodná únia pre ochranu prírody vyhlásila tri motýle, vrátane šiestich druhov modráčika za „vlajkové" organizmy - účelom bolo povzbudiť verejnosť k ochrane tohto nádherného hmyzu.

Britské modráčiky čiernoškvrnné to nesporne potrebovali. Od konca 18. do polovice 19. storočia žili v 91 kolóniách. V roku 1950 to už ale bolo iba 25 populácií s niekoľkými desaťtisícmi dospelých jedincov. A v roku 1972 iba dve kolónie s 325 jedincami. Do roku 1979 vo Veľkej Británii celkom vymreli.

SkryťVypnúť reklamu

Jeremy Thomas patril k tým, čo sa s takým koncom nezmierili. V rokoch 1972 až 1977 vždy od mája do septembra skúmal poslednú britskú kolóniu modráčika čiernoškvrnného. Zaznamenával všetko: od počtu nakladených vajíčiek cez to, koľko ich prežilo a počet húseníc na rastlinách, až po správanie jednotlivých motýľov.

„Podľa mňa to bolo čosi veľmi blízke životu s ľudoopmi," povedal Jeremy Thomas. Na mysli mal pri tom prácu Jane Goodallovej, dlhé roky skúmajúcej priamo v pralesnom teréne šimpanzy, Dian Fosseyovej, ktorá takto skúmala horské gorily, a napokon Biruté Galdikasovej, skúmajúcej zasa orangutany.

Vedci a ochranári spočiatku za úpadkom britských modráčikov čiernoškvrnných videli najmä nezodpovedných zberateľov motýľov a znečistenie životného prostredia. Lenže skutočná hlavná príčina bola iná.

SkryťVypnúť reklamu

Čo je pre nás malé, pre malých je veľké

Súvisela s celkovými zmenami v poľnohospodárstve vo Veľkej Británii od polovice minulého storočia a s chorobou divých zvierat. Prvý faktor spočíval v tom, že stráne, na ktorých žili modráčiky, zarástli privysokou trávou. Farmári tam totiž postupne prestali pásť dobytok, keďže sa im to so stúpajúcim dôrazom na veľkochovy nevyplácalo.

Vyššia tráva však znamená viac tieňa a tak teplota na zatienenej pôde klesla. Aj čo len o jeden centimeter vyššia tráva môže spôsobiť ochladenie o dva až tri stupne Celzia. Zdanlivo zanedbateľné, no výrazne to obmedzilo výskyt mravcov druhu Myrmica sabuleti. Nuž a ukázalo sa, že iné mravce modráčikom nevyhovujú.

„Ľudské bytosti sú o toľko väčšie ako hmyz, že si veľmi obťažne uvedomujeme, že to, čo je pre nás zmena v životnom prostredí, akú ani nevnímame, môže mať ničivé dôsledky pre taký druh organizmu, akým je bizarný a nádherný modráčik čiernoškvrnný," povedal Jeremy Thomas.

SkryťVypnúť reklamu

Obmedzovanie pasenia na stráňach s modráčikmi komplikoval ešte druhý faktor - trávu by tam inak aspoň sčasti spásli aj divé králiky, no tie súčasne, od 50. rokov minulého storočia, hubila vírusová infekcia.

Vzkriesenie modráčika

Ochranári sa na Thomasovu radu od konca 70. rokov minulého storočia prestali sústreďovať na zberateľov motýľov a všeobecnú ochranu rezervácií. Usilovali sa vrátiť do pôvodného stavu životné prostredie modráčikov - vyrúbali kríky a podporovali obnovu pravidelného spásania trávy hospodárskymi zvieratami.

Britské modráčiky čiernoškvrnné medzitým, žiaľ, vymreli. Od roku 1983 sa však rozbehol rozsiahly projekt ich návratu do britskej prírody. Poslúžili k tomu jedince dovezené zo Švédska, ktoré boli nasadené do podľa výsledkov Thomasovho výskumu obnovených prírodných areálov modráčika.

SkryťVypnúť reklamu

Výsledkom bol obrovský úspech. Po štvrťstoročí, v roku 2008, konštatovala priebežná bilancia o plných 30 percent vyšší počet kolónií modráčika čiernoškvrnného, než koľko ich bolo vo Veľkej Británii v 50. rokoch minulého storočia, teda pred začiatkom tamojšieho veľkého úpadku tohto motýľa, ktorý napokon viedol k jeho vymretiu.

vzkrieseny_modracik6.jpg

Mapa juhozápadného Anglicka s vyznačenými polohami oblastí, kde prebiehali hlavné výskumy modráčika čiernoškvrnného a ochranárske zásahy v prospech obnovy jeho populácií.
Ilustrácia: J. A. Thomas et al./Science, AAAS

vzkrieseny_modracik7.jpg

Modráčikom čiernoškvrnným sa už zasa vo Veľkej Británii darí.
Foto: Jeremy Thomas

Pomoc pre iné druhy

Jeremy Thomas za celých 40 rokov z predmetného výskumu oficiálne nepublikoval nič - všetky presné údaje si šetril pre terajší článok, ktorý obsahuje tabuľky a numerický model overený reálnym vývojom. Editor Science Andrew Sugden mu za tento zvlášť dôkladný výskum vyjadril vysoké uznanie. Pomôže zachrániť aj iné druhy.

SkryťVypnúť reklamu

Modráčik čiernoškrvnný je jeden zo zatiaľ iba troch motýľov, ktorými Veľká Británia spĺňa cieľ medzinárodnej Konvencie o biologickej rozmanitosti - do roku 2010 obrátiť úpadok druhov. V iných európskych krajinách sa modráčikom niekde darí lepšie, niekde horšie.

Thomasov model poslúžil ako východisko opatrení na záchranu modráčika čiernoškvrnného, no zíde sa aj pri globálne ohrozených štyroch iných druhoch modráčikov s jemne vyladeným reprodukčným cyklom. V samotnej Veľkej Británii už pomohol v poslednej chvíli zachrániť modráčika ďatelinového (Polyommatus bellargus).

Model akcentuje, že pri opatreniach na záchranu motýľov sa neslobodno obmedzovať iba na dospelé jedince, ako to bolo doteraz. Treba zohľadniť mladé vývojové štádiá. Obnovené areály modráčika čiernoškvrnného sa navyše vyznačujú aj prudkým rozhojnením niektorých vzácnych druhov vtákov, rastlín a iných motýľov.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavné zdroje: Science Express z 15. júna 2009; Komuniké American Association for the Advancement of Science z 15. júna 2009.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 19 066
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 926
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 546
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 955
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 434
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 424
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 936
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 527
SkryťZatvoriť reklamu