Guitar Hero: Metallica - tvrdo a bez príkras

Séria Guitar Hero sa postupne dostávala cez fanúšikov rockovej hudby k mainstremovému publiku a bolo to počuť. Pravidelné každoročné updaty (nazvime ich pokračovania) prestali stačiť biznisu a okrem nových ročníkov prišli vhod i špeciálne edície zamerané na konkrétne skupiny. Po rozšírení o viaceré hudobné nástroje ako bubny a mikrofón sa tento krok ukázal v prvom prípade – Guitar Hero: Aerosmith – ako čisto marketingový ťah. Isteže, bežné herné publikum si svoju obľúbenú skupinu „zahralo“ rado, no ako sa napokon ukázalo, fanúšikovia ostali bez potrebnej novej krvi rockoví dinosauri už predsa len nie sú tak žiadaní medzi mladými. A tí chcú niečo ostrejšie. Čosi, čo im rozvibruje krv v metalových žilách a siahnutie po tvrdej hudbe Metallicy sa ukázalo ako ten najsprávnejší krok.

Vo svojej podstate sa nič podstatné nezmenilo. Stále tu máme výber niekoľkých desiatok skladieb, ktorých počet bol zredukovaný na datadisk – tak totiž môžeme tento špeciálny diel nazvať. Lenže jadro celej hry sa otočilo chrbtom k príležitostným hráčom a otvorilo náruč náruživým (nielen) gitaristom. Guitar Hero: Metallica je primárne určené pre skúsených hráčov, ktorí majú zložitejšie gitarové ťahy v krvi a neboja sa tvrdšej hudby. Ono Metallica nehrá sladučké balady a skutoční fanúšikovia vedia svoje. Koncert tejto kapely je určený výhradne pre dané publikum, ktoré sa v nirváne zložitejších prechodov poddáva v rádiách bežne nehrávanej hudbe. A presne v tomto duchu sa nesie i Guitar Hero: Metallica.

Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Fanúšikovia si neskromne povedia, že konečne. Konečne môžu do konkrétnej podoby pretaviť svoje majstrovstvo, ktoré bolo v predošlých častiach síce obsiahnuté, no v nie tak majoritnej podobe ako je tomu tentoraz. Aj preto je výber skladieb od Metallicy (a iných kapiel) stopkou pre nováčikov, prípadne neskúsených, ktorí nemajú na poličke odložený minimálne jeden diel tejto hudobnej série. Princíp hry zostal nezmenený: treba sa triafať do nôt, v prípade spevu otvárať ústa a niečo z toho bude. V tom najlepšom prípade skvele, bezchybne odohraná skladba. Môžete trieskať do bubnov, a tie dostanú v tomto prípade poriadne zabrať, alebo „brnkáte“ na gitaru – či už basovú alebo elektrickú. Jednoznačne však neexistuje menejcenný člen kapely a zrejme najmenej lákavý je spev. Tvrdší naturel skladieb si jednoducho vyžiadal svoju daň v tom, že treba mať aspoň ak už nie skúsenosti, tak nutnú ochotu učiť sa a jednotlivé skladby nie reprodukovať, ale skutočne cítiť. Pre začiatočníkov prípadne nie veľmi skúsených virtuálnych hudobníkov preto musí svietiť výstražná stopka.

Špeciálne, respektíve konkrétne, sa vyjadrovať k jednotlivým skladbám nemá zmysel. Ich zoznam nájdete na konci recenzie a obraz o nich si bez väčších problémov spraví každý sám. Všeobecný pohľad však napovie, že by pokojne mohlo ísť o výberovku kapely, ktorá je s nami už pekných pár rokov. V hre nájdete dôležité pesničky, ktoré lemovali kariéru skupiny od starých vypalovákov cez notoricky známe skladby po nové kúsky. Keby sa Activision odtrhol z reťaze a dodával spoločne s hrou i dvojcédečko s audio nahrávkami skladieb, išlo by o skvelú kompiláciu. Samozrejme by to čosi stálo, no doplatiť si za tento bonus by v tomto prípade bola malá daň za skvelý balík. Nestalo sa, avšak netreba zbytočne roniť slzy. Oproti predošlému Guitar Hero: Aerosmith nastalo zopár dôležitých zmien, čo v tomto prípade znamená, že (nezanedbateľný) zostatok „hosťujúcich“ kapiel skvele dopĺňa kompilát.

Ak vezmeme do úvahy len známejšie mená a ich príspevky, ani Alice in Chains, Foo Fighters, Motorhead, Slayer, Suicidal Tendencies či System of a Dawn netvoria zlý podmaz hlavnej kapele. Tentoraz netvoria bonus jemnejšie ladené skupiny, nemáme tu žiadne country a ani staršie vykopávky nežnejšieho ladenia. Hrá sa tvrdo a je to počuť. Vždy musíte šliapať naplno a len zopár výnimiek (Lynyrd Skynyrd alebo Queen) ponúknu možnosť zmierniť tempo, no nie je to časté, takže ide o výrazný klad, ktorý neradno prehliadať. Ako už bolo spomenuté, musíte to mať jednoducho v krvi. Ovládať zložitejšie prechody, náročnejšie sóla alebo jednoducho rýchlejšie skladby, pri ktorých sa skutočne zapotíte, je nutnosťou. A je to tak len dobre. Metallica totiž hrá prím a pokým sa nezapotíte, nie je to ono.

Nebudeme sa baviť o nenáročných obtiažnostiach a strednú, médium, pomenujeme ako z núdze cnosť. Oplatí sa okamžite pritvrdiť, navoliť hard a skúšať. Už sme povedali, že tento výber nie je pre bábovky, tak sa neokúňajte. Štvrtá z celkovo piatich volieb náročností ponúkne adekvátnu zábavu, pri ktorej si neoddýchnete. Akonáhle získate do prstov potrebnú súhru, môžete ísť ďalej. Ale s jednou skladbou strávite pokojne i hodiny času. Spočiatku však skladby na túto obtiažnosť predstavujú menšiu cestu peklom. Dajú sa zvládnuť na stredné ohodnotenie tromi hviezdičkami, niekedy sa pritrafí i o jednu viac, no pocit z odvedenej práce nie je ten pravý. Preto prichádza tvrdý tréning, skúšanie, počúvanie, využívanie practice módu a cvičenie jednotlivých pasáží. Presne o tom by to malo byť a je len škoda, že až s príchodom Metallicy (s menšou, skutočne menšou) výnimkou tretieho dielu, sa musíte krvopotne snažiť, aby bol výsledok počúvateľný.

Je to tvrdé. Nielen samotná hudba, ale aj zahranie skladieb. Vyžaduje si skúsenosť, istú dávku obetovania sa a fanúšika telom i dušou. Dalo by sa povedať, že ide o prídavok pre skalných. Lenže práve pre nich je hra určená, takže plakať treba na inom pleci. Po grafickej stránke sa nič prevratné neudialo, členovia kapely boli prizvaní k tvorbe hry, nasnímali sa ich pohyby a kreácie pri jednotlivých skladbách, takže pri prvom pozeraní sa na predvedenú hru (ak vôbec budete stačiť niečo vnímať) si užijete hodnoverný koncert. Necelá päťdesiatka skladieb však stále kričí, že ide len o prídavok. Síce celkom zaujímavý a svojim spôsobom potrebný, ale po niekoľkých hodinách máte všetko odomknuté a už "len" pilujete svoje schopnosti. Chvalabohu sa úplne vytratili špeciálne sóla, výzvy s inými gitaristami, ktoré neboli príliš obľúbené a ukázali sa ako zbytočné.

Máme pred sebou skvelý kúsok. Mierna trpkosť vo vykričanom hlase napovedá, že ide žiaľ len o prídavok, bonusový obsah, ktorý by mohol byť predsa len distribuovaný za menšiu sumu. Ale nevadí, natešený fanúšik tvrdej hudby má sviatok. Dokonale si Guitar Hero: Metallica užije a surovosť skladieb si vychutná. Presne o to hre išlo. Haniť hru za to, že ponúka len to, o čo jej išlo, by bolo hlúpe. Takže komu hru odporučiť? Poznáte Metallicu, ste skúsení v Guitar Hero a chcete nový pokrm ostrejšieho razenia? Presne pre vás je určený i tento titul. Ostatným poradíme zvažovať, pretože môžu ostať nepríjemne sklamaní a frustrovaní.