SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Chcel hľadieť na hviezdy zblízka

Lymana Spitzera lákali hviezdy, preto navrhol vyniesť ďalekohľad na obežnú dráhu Zeme, odkiaľ by na ne mal lepší výhľad. Mnoho rokov hľadal praktickú možnosť, ako využiť energiu hviezd na Zemi. Spitzer, jeden z najvýznamnejších amerických fyzikov a astron

Lyman Spitzer je otcom vesmírnych teleskopov.Lyman Spitzer je otcom vesmírnych teleskopov. (Zdroj: WIKIMEDIA)

ómov, sa narodil pred 95 rokmi, 26. júna 1914.

Lyman Spitzer

Narodil sa 26. júna 1914.
V roku 1946 napísal prácu s názvom Výhody umiestnenia astronomického ďalekohľadu v kozme.
V roku 1951 založil Princetonské laboratórium plazmovej fyziky.
Zomrel 31. marca 1997.
Jeho meno nesie aj planétka.

Je iba málo vedcov, ktorí mali taký široký rozhľad a prispeli k rozvoju toľkých oblastí ako Lyman Spitzer.
Preslávil sa najmä ako autor a propagátor myšlienky stvárnenej v projekte, ktorý dnes poznáme pod skratkou HST: Hubble Space Telescope, Hubblov kozmický ďalekohľad.

Yale, Princeton, Harvard

Spitzer študoval fyziku a astrofyziku na najprestížnejších amerických univerzitách: Yale, Cambridge, Princetone a Harvarde.

Počas druhej svetovej vojny skúmal šírenie zvuku vo vode, čo viedlo k vynálezu sonaru. Po vojne, keď sa vrátil na Yale a učil tam fyziku, začal hľadať možnosti využitia družíc na orbite Zeme. V práci z roku 1946 s názvom Výhody umiestnenia astronomického ďalekohľadu v kozme uvažoval o teleskopoch na orbite s rôznym priemerom objektívu.

Prorocky napísal: „Takéto prístroje spôsobia revolúciu v astronomickej technike a otvoria astronómom nové obzory. Umožnia odhaliť nové, dosiaľ nepoznané javy a pravdepodobne nás prinútia zásadne zmeniť naše predstavy o priestore a čase.“ Mal pravdu.

Copernicus a Hubble

Spitzer zastával po celý život názor, že lepšie než stavať observatóriá na Zemi, je posielať ich na orbitu, kde sa vyhnú rušivým vplyvom atmosféry. Keď v roku 1968 poslala NASA do kozmu družicu Stargazer s 30-centimetrovým objektívom, bola to jeho zásluha. Vypracoval aj projekt družice Copernicus, ktorá od roku 1972 skúmala na orbite veľmi teplé mladé hviezdy. Mala štyri ďalekohľady v oblasti röntgenového žiarenia a unikátny kozmický ďalekohľad s priemerom 80 cm.

Pozoruhodné výsledky družíc a ich interpretácia priniesli Spiztzerovi Crawfordovu cenu od švédskej Kráľovskej akadémie vied, čo je prakticky astronomická Nobelova cena. No najväčším ocenením preň bol až projekt veľkého teleskopu.

Trvalo desiatky rokov príprav, než sa HST v roku 1990 vďaka posádke raketoplánu Discovery dostal na obežnú dráhu, a dnes ešte stále patrí k najväčším úspechom kozmickej techniky.

Bol to najmä veľký osobný úspech Spitzera, ktorý nestrácal optimizmus ani v okamihoch, keď jeho vysnívaný projekt NASA? takmer zrušila: pre nedostatok financií, technické problémy a odmietavý prístup mnohých kolegov, ktorým sa zdal veľký ďalekohľad na obežnej dráhe príliš ambicióznou a drahou víziou.

Fúzia namiesto štiepenia

Druhou veľkou láskou Lymana Spitzera bola plazma. Od roku 1947 bol vedúcim katedry astrofyziky Princetonskej univerzity, šéfoval aj univerzitnému observatóriu. No už v roku 1951 založil Princetonské laboratórium plazmovej fyziky. Pôvodne malo názov Matterhorn so zjavnou narážkou na projekt Manhattan, počas ktorého sa v Los Alamos zrodila jadrová bomba.

V Spitzerovom projekte však išlo výlučne o riadené využitie plazmy, čiže o bezpečnú výrobu energie, pochádzajúcej nie zo štiepenia, ale z fúzie (zlučovania) atómových jadier. Znamenalo by to nielen široko dostupný, ale aj bezpečný a čistý zdroj energie.

Táto snaha pokračuje dodnes, no ešte stále nie je jadrová fúzia technicky dostatočne zvládnutá, aj keď na nej pracujú špičkové medzinárodné tímy.

Spitzer, ako jeden zo zakladateľov fyziky plazmy, však prispel k tomu, že teoreticky je fúzia dostatočne objasnená. Napríklad ľahkosť, s akou vedie plazma elektrický prúd, sa nazýva Spitzerova vodivosť.

Generátor hviezd

Zaslúžil sa aj o vznik zariadenia, ktoré nazval stelarátor, čiže generátor hviezd (stellar generator). Bol to veľmi odvážny projekt, keď si uvedomíme, aké extrémne podmienky vládnu vnútri hviezd. Postupom času staval čoraz väčšie stelarátory, až sa dostal k obriemu typu C. Do tohto zariadenia vkladal so spolupracovníkmi veľké nádeje. Ukázalo sa však, že technológia využitia jadrovej fúzie je natoľko zložitá, že ju nedokáže vyriešiť ani C-stelarátor.

Po Lymanovi Spitzerovi, ktorý zomrel v roku 1997, je pomenovaná planétka 2160. Jeho meno nesie aj infračervené vesmírne observatórium.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie na nový koronavírus.

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Moniku Jankovskú odvážajú z NAKA v Nitre.
Boris Kollár leží po autonehode s obručou okolo hlavy v Nemocnici sv. Michala v Bratislave.
Píše Helena Dalliová

Počas korony sú mnohé domácnosti zdrojom násilia

Rodová rovnosť nie je politický koncept, je to základné právo.

Ženy s rúškami v Madride.
Cynická obluda

Aktuálne Ficove možnosti

Po 12 rokoch premierovania to Robert Fico dotiahol až do stavu, kde stoja pred ním tieto dve možnosti.

Neprehliadnite tiež

Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.

Európska noc výskumníkov bude tento rok online

Čo zaujímavé je pripravené pre mladých a čo pre všetkých nadšencov vedy?

Európska noc výskumníkov bude prebiehať online