Archeológovia vykopali pri jordánskom brehu Mŕtveho mora sýpky z obdobia pred dovŕšením zdomácnenia plodín. Majú vyše 11-tisíc rokov. Sú aktuálne najstaršie známe na svete. Dokladajú plánovaný zber či pestovanie v zásade ešte prírodných rastlín.
V predbežnom online vydaní časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámili dvaja vedúci vykopávok: Ian Kuijt z Notredamskej univerzity (štát Indiana, USA) a Bill Finlayson, riaditeľ Rady pre britský výskum v Levante v Ammáne (Jordánsko).
Skúmali lokalitu Dhra´ na východnom brehu Mŕtveho mora. Archeológovia ju zaraďujú do tzv. predkeramického štádia A mladšej kamennej doby spred 11 500 až 10 500 rokov. Nový výskum odhalil, že tamojší ľudia vtedy ako prví na svete - aspoň podľa doterajších poznatkov - skladovali potraviny vo veľkom objeme.
To je znak kľúčového ekonomického a spoločenského prechodu: od lovcov-zberačov k pestovaniu a zberu zmiešaného súboru divo rastúcich a umelo udržiavaných rastlinných potravinových zdrojov. Čiže z predcivilizačného, takmer celoročne kočovného štádia do usadlejšieho civilizačného.
Mapa udáva polohu Dhra´ (tesne pod stredom) a iných dôležitých sídiel z mladšej kamennej doby v širšej oblasti údolia Jordánu.
Ilustrácia: Ian Kuijt and Bill Finlayson, PNAS
Priekopníci polousadlého života
Predchodcami obyvateľov Dhra´ boli ľudia označovaní ako skorí Natufiáni či Natufiánci spred 15 000 až 12 800 rokov. Ako príbytky, v ktorých trávili veľkú časť roka, im slúžili pomerne priestorné a dôkladne vybudované zemľanky. Využívali pozoruhodne pestrú paletu rastlín a živočíchov.
Určite dobre vedeli, v ktorom ročnom období je najhojnejší ten či onen druh potravy. To im umožnilo tráviť možno celé príslušné ročné obdobie na jednom mieste, keďže tým zmenšili neistotu a nepredpovedateľnosť, týkajúce sa jedla - všeobecne hlavný problém spôsobu života lovcov-zberačov.
Napriek tomu sa našlo prekvapivo málo dôkazov natufiánskeho skladovania potravín. A pri neskorých Natufiánoch (spred 12 800 až 11 500 rokov) nijaké. To sa ale dá vysvetliť vtedajším silným ochladením, tzv. mladším dryas, ktoré prerušilo trend výstupu z ľadovej doby. Prinútilo ich, aby sa načas vrátili k „čistejšiemu" lovu a zberu.
Sýpky z chladu?
Naakumulovaná zaiste veľmi nepríjemná spoločenská skúsenosť z tohto zhruba tisícročného ochladenia mohla obyvateľov tejto oblasti podnietiť k hlbšiemu zamysleniu sa nad tým, ako by v budúcnosti mohli čeliť podobným výkyvom v dostupnosti potravy. Jedno riešenie sa priam ponúkalo: hromadný zber a skladovanie.
Skutočné skladovanie potravín vo veľkom objeme archeológovia a historici dosiaľ spájali až so zdomácnením rastlín na plodiny. Nové objavy z Dhra´ to menia: tamojšie sýpky predchádzajú zdomácnenie predmetných rastlín najmenej o tisíc rokov. Predstavujú akúsi produkciu potravín „na polovičný plyn".
Ľudia z Dhra´ nevyužívali iné potravné zdroje ako Natufiáni. Vyvinuli však nové metódy skladovania. Štyri dosiaľ objavené sýpky boli postavené s vyvýšenými dlážkami, aby sa zabezpečilo lepšie vetranie a tým sa zamedzilo vzniku plesní z nadbytočnej vlhkosti a uložené potraviny súčasne boli chránené pred hlodavcami a hmyzom.
Umelecká rekonštrukcia podoby sýpky, označenej pri vykopávkach v Dhra´ ako stavba 4. Vyvýšená dlážka, na ktorej ležali skladované potraviny, bola mierne naklonená - o približne sedem oblúkových stupňov.
Ilustrácia: E. Carlson
Ten istý záber z vykopávok stavby 4 ako pri titule tohto článku - ale s naznačeným priehom oporných brvien vyvýšenej dlážky.
Foto: Ian Kuijt and Bill Finlayson, PNAS
Od spoločného k súkromnému
Išlo o kruhové stavby na ploche asi 3 x 3 metre, vybudované pred 11 300 až 11 175 rokmi z kameňa a hliny. Steny mali výstuž z dreva a prútia. Strechy boli ploché. Vyvýšené dlážky tvorili brvná položené na kameňoch, podľa všetkého s výpleťou z prútia a trstiny. Podľa nájdených klasov sa skladoval najmä divý jačmeň. (V iných dobových osadách zo širšej oblasti údolia Jordánu aj ovos a šošovica, obe tieto rastliny takisto ešte v divej forme.)
Sýpky v Dhra´ boli podľa vykopávok z rokov 2000 až 2005 rozmiestnené medzi obytnými stavbami, ktoré zahŕňali špeciálne miestnosti na spracovávanie rastlín, napríklad drvením a mletím. Aspoň niektoré z novoobjavených sýpok boli načas ponechané osudu, takže schátrali, a potom opravené - nepretržite sa používali nanajvýš 50 rokov.
Neskôr, od doby pred 10 500 rokmi, sa ale skladovanie potravín v celej preskúmanej časti Levanty presunulo do obytných domov. Pred 9 500 rokmi už domy mali špeciálne skladovacie miestnosti. Azda to odrážalo vývoj spoločenských systémov vlastníctva a pojmu majetku. Sýpky boli najprv komunitné, potom súkromné.
História stavby 4 v Dhra´. Vľavo je fáza I - zhora nadol výstavba, používanie a napokon opustenie sýpky, vpravo fáza II - opäť zhora nadol výstavba či skôr rekonštrukcia, používanie a opustenie. V obidvoch fázach sú hore uvedené predmetné časové rozpätia, čísla udávajú počet kalendárnych rokov pred prítomnosťou.
Ilustrácia: Ian Kuijt and Bill Finlayson, PNAS
Základ civilizácie
„Obyvatelia Dhra´ sýpkami zmenili svoj vzťah k tradične využívaným potravným zdrojom a vytvorili technologický kontext pre rozvoj využívania zdomácnených rastlín a ekonomiku založenú na kombinácii pestovania plodín a pastierstva," povedal Ian Kuijt.
Pokračoval: „Budovanie sýpok mohlo súčasne predstavovať najdôležitejší znak čoraz usadlejšieho spôsobu života, vyžadujúci aktívnu účasť členov komunity. Tieto sýpky sú kľúčový prvý krok, ak nie vývojový a technologický základ veľkých poľnohospodárskych dedín, ktoré sa objavili pred 9500 až 9000 rokmi po celom Blízkom východe."
„Skladovanie potravín je v mnohých ohľadoch chýbajúci článok, ktorý nám pomáha pochopiť, ako dokázalo žiť pokope toľko ľudí. A k nášmu veľkému prekvapeniu sa zdá, že túto technológiu vyvinuli o tisíc rokov skôr, ako sme si dosiaľ všetci mysleli," doplnil.
Hlavné zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences Early Edition z 22. júna 2009; Komuniké University of Notre Dame z 23. júna 2009.