Kto je britský vedec James Lovelock? Hlavný tvorca hypotézy Gaia, vynikajúci autor vedecko-populárnej literatúry, neúnavný bojovník za ozdravenie Zeme a za rozšírenie jadrovej energetiky. Ako uvidíme, tieto veci si neodporujú.
Dokladá to Lovelockova kniha Gaia vrací úder s podtitulom Proč se Země brání a jak ještě můžeme zachránit lidstvo (preložila Jindra Havlíčková, vydala Academia v roku 2009).
Zvláštny prípadPracoval pre významné inštitúcie ako je americká NASA či britská Rada lekárskeho výskumu, no nemal v láske mainstreamové disciplíny a prúdy; preto bol a je zvláštny prípad tvorivého vedca, kráčajúceho vlastnou cestou.
Svoje komplexné výskumy o Zemi, ktoré ho po dlhých úvahách nakoniec priviedli k hypotéze Gaia, robil bez akejkoľvek inštitucionálnej pomoci či grantových peňazí - napríklad obsah plynov v atmosfére meral na vlastné náklady.
Lovelocka trefne charakterizovala podobne originálne rozmýšľajúca Lynn Margulisová, ktorá s ním na teórii Gaia spolupracovala. V knihe Symbiotická planéta napísala, že keď Jim pracoval pre Radu lekárskeho výskumu, vymyslel originálnu komoru na zmrazovanie a rozmrazovanie živočíchov a ich spermií. Bolo to vlastne niečo, čo dnes poznáme ako mikrovlnnú rúru. „Tento vynález si však nedal patentovať. Proces patentovania je zdĺhavý, nákladný a spoločensky veľmi náročný, a to je presne ten druh činnosti, ktorému sa Lovelock vyhýba."
Pomohl William GoldingGaia, metafora pre Zem, ktorá sa stará o nás, no nie my o ňu, sa pred desiatkami rokov stretla s nepochopením. Lovelock ju vymyslel, keď pracoval ako konzultant NASA a zaoberal sa možnosťami, ktorými by sa dal odhaliť prípadný život na Marse. Všimol si napríklad, že neprítomnosť života na červenej planéte možno zistiť už z atmosféry. Odvtedy považoval planetárny systém, ktorý reguluje teplotu, vhodnú na život, za ústredný bod snáh pochopiť pozemský život.
Raz sa Lovelock zdôveril spisovateľovi Williamovi Goldingovi (1911-1993, autor bestselleru Pán múch), že potrebuje výstižné slovo na štyri písmená, metaforu, ktorá by nahradila ťažkopádnu frázu „kybernetický systém s homeostatickými tendenciami, ako ho odhaľujú chemické anomálie v atmosfére Zeme."
Golding si spomenul na starogrécku bohyňu Gaiu.
Nevedecká a mystická?Gaia sa stala terčom pochybností a zosmiešňovania, no aj tvrdých kritík ako nevedecká, mystická až zavádzajúca. Naozaj, ako by mohla neživá Zem prejavovať niečo ako vlastnú vôľu? Ako by mohla čosi regulovať? Ako by mohla sledovať svoje vlastné záujmy? Ako by život mohol, ako tvrdil Lovelock, optimalizovať prostredie tak, aby slúžilo jeho zámerom? To môže iba človek, nie atmosféra, oceán ani víchrica.
Video editora Nature o Lovelockovej novej knihe Vanishing Face of Gaia - kliknite
Problém bol zrejme v tom, že pani Veda nemá metafory príliš rada. Potrebuje presné názvy a citlivé nástroje pre jasne určené deje. Metafory veci zahmlievajú, emócie prekážajú objektívnemu pohľadu. Lenže Lovelock sa nesnažil uchopiť do rúk nič menšie ako celú Zem, a zistil, že je užitočné predstavovať si ju ako živočícha. V knihe sa priznal, že teraz si ju predstavuje najskôr ako ťavu, ktorá reguluje svoju telesnú teplotu v rôznych režimoch. Gaia má rovnako ako ťava niekoľko stabilných režimov, aby sa mohla prispôsobovať meniacemu sa vonkajšiemu aj vnútornému prostrediu.
Pokiaľ ide o použitie metafory, píše: „Aby sme dokázali preložiť vedomé myšlienky do nevedomého porozumenia, musíme použiť metaforu, čo je pomerne nepresný nástroj... Som vedec, preto si uvedomujem, že teória Gaia je iba provizórna a pravdepodobne ju nahradí nejaký širší a globálnejší pohľad na Zem. Zatiaľ ju však vidím ako semienko, z ktorého môže vyrásť inštinktívna ekológia, taká, ktorá by okamžite dokázala, či je planéta zdravá alebo chorá, a pomáhala by tak udržať svet v poriadku."
Jadro nie je oheň pekelnýPodľa Lovelocka je Zem nielen stará, ale aj jednoznačne chorá. Už nie je čas jej úpadok zastaviť, ale iba spomaliť, a získať tak čas na organizovaný ústup. Prvé, čo treba urobiť, je prestať sa opíjať fosílnymi palivami - uhlím a ropou.
No dovtedy, kým bude k dispozícii bezpečná a čistá energia termojadrovej fúzie, odmieta drahé experimentovanie s vizionárskymi zdrojmi energie, ako je slnko, voda či vietor. V tom je naprosto neoblomný:
„Dovolili sme autorom beletrie a zeleným lobbistom zneužiť strach z jadrovej energie a z takmer všetkých nových vied, rovnako ako pred nedávnom cirkev zneužívala strach z ohňa pekelného... Civilizácia je bezprostredne ohrozená a buď jadrovú energiu využije okamžite, alebo zažije utrpenie, ktoré jej spôsobí rozhnevaná planéta."
Nie je čas na udržateľný rozvoj, tvrdí, iba na udržateľný ústup. Tento vojenský termín má svoje opodstatnenie. Sme totiž vo vojne, minimálne v klimatickej; my si to ešte neuvedomujeme, no Gaia už hej. Otepľovanie, ktoré spôsobil človek, už dosiahlo také rozmery, že Zem ho dlhodobo nedokáže regulovať.
Nie je múdre ignorovať možnosť katastrofy, píše Lovelock. „Zo všetkého najviac potrebujeme zmeniť našu povahu a spôsob myslenia, ako ho menia kmeňové národy, keď tušia skutočné nebezpečenstvo... Našou úlohou bude obrana civilizácie, odvrátenie chaosu."
Keby sa niečo také stalo, predstavte si tých, ktorí prežijú. Ak by sa napríklad chceli dozvedieť, ako sa vyrovnať s epidémiou cholery, zrejme by sa im dostala do rúk príručka astrológie alebo alternatívnej medicíny; také ohromné je množstvo literatúry s touto témou, ktorá teraz vychádza. Veda je nielen na okraji regálov kníhkupectiev, ale aj na okraji myslenia davu.
Aj toto je Lovelockovo varujúce svedectvo o našej dobe.
Namiesto Gaii Medea?Dnes už berú mnohí vedci Lovelockovu-Goldingovu metaforu vážne. Ešte aj tí, ktorí s ňou nesúhlasia. Pred pár dňami publikoval britský New Scientist rozsiahly článok amerického geológa a zoológa Petera Warda, profesora Washingtonskej univerzity a autora mnohých vynikajúcich kníh o minulosti, súčasnosti a budúcnosti Zeme.
Ward v rozsiahlom polemickom článku tvrdí, že keď už pre Zem použiť nejakú metaforu, treba odložiť Gaiu, ktorá sa o život stará, a použiť Medeu, ktorá ho ničí. Tak sa aj Wardov článok volá: Diabolská dvojička Gaii: Je život svojím vlastným úhlavným nepriateľom? Netreba azda ani dodávať, že Ward článok napísal na základe svojej novej knihy, ktorá má zatiaľ iba anglický názov: The Medea Hypothesis: Is life on Earth ultimately self-destructive?
Medzičasom vyšla Lovelockovi ďalšia kniha, volá sa The Vanishing Face of Gaia. A Final Warning. Recenzent v Nature napísal, že čítať túto knihu je ako počúvať správu BBC o konci sveta.
