kótskej korune.
V roku 1314 to boli už roky, čo anglické vojská prišli na škótske územie. V Anglicku bol kráľ na pokraji vojny so šľachtou pre vraždu jeho obľúbenca a zrejme aj milenca Piersa Gavestona. Keď sa obom znepriateleným stranám podarilo dosiahnuť zmier, Eduard mal voľné ruky skonsolidovať svoju moc v Škótsku. No kým jeho otec vládol v týchto krajoch železnou rukou, o jeho synovi sa to povedať nedalo.
Obrovská anglická armáda
Rozhodujúca bitka sa odohrala neďaleko pevnosti Stirling, kde vojská viedol Philip de Mow?bray, hradný guvernér, ktorý prisľúbil Škótom kapituláciu, ak mu nepríde Anglicko včas na pomoc. Eduard prišiel práve s cieľom zmierniť obliehanie Stirlingu, zachrániť ho pre anglickú korunu a pri tej príležitosti rozdrviť škótsku armádu.
S kráľom Eduardom išiel výnimočne nejeden anglický rytier či šľachtic. Jeho armáda bola obrovská: najmenej dve tisícky koní a šestnásťtisíc pešiakov, niektoré odhady sú ešte vyššie. Isté je, že to bola jedna z posledných veľkých feudálnych armád, ktorá v stredoveku opustila Anglicko. Edinburgh dosiahli 19. júna a ponáhľali sa do Stirlingu. Práve v tom čase mal vypršať pakt medzi Mowbrayom a Bruceom.
Robert Bruce si už v tom čase chystal stratégiu na Angličanov a presunul sa do lesnatejšej oblasti, kde sa mohol lepšie a hlavne bez povšimnutia pohybovať. Jeho armádu tvorili najmä pešiaci ozbrojení dlhými kopijami. Kým Eduard mal najmenej 2000 koní, Bruceovu kavalériu tvorilo iba 500 mužov a celkovo predstavovalo jeho vojsko od šesťtisíc do deväťtisíc mužov.
Robert Bruce
Podľa báje z 18. storočia sa traduje, že medzi škótskymi vojakmi bojovali aj templári. Škóti exkomunikovaní od roku 1306 totiž nespadali pod kontrolu pápeža a rytierske oddiely, ktoré vo väčšine Európy rozpustili, mohli hľadať útočisko aj tam.
Škóti rozdrvili nepriateľov
Nie je jasné, ako presne bitka prebiehala, keďže z tých čias sa nedochovala žiadna kronika. Najdetailnejšie informácie pochádzajú z roku 1375 z básne Johna Barboura. Prvé boje sa odohrali už v predvečer veľkej bitky. Veliteľ pevnosti Mowbray ešte stihol Eduarda varovať pred preskupujúcimi sa škótskymi vojakmi, no ako sa ukázalo neskôr, veľmi mu to nepomohlo.
Zakrátko sa odohrala jedna z najlegendárnejších epizód v škótskej histórii. Iba 22-ročný anglo-normanský šľachtic Henry de Bohun uzrel škótskeho kráľa. Robert sedel na malom jazdeckom koni a mal v ruke iba bojovú sekeru, žiadne brnenie. Aj napriek tomu sa mu vraj podarilo de Bohuna zneškodniť. Vojaci ho velebili, on iba ľutoval, že si zlomil porisko sekery.
Krátko po úsvite 24. júna 1314 sa vydali Škóti naproti Angličanom. Vyrojili sa z lesov a kráľovské vojská prekvapili. Hoci niektorí šľachtici žiadali ústup, kráľ Eduard ich obvinil zo zbabelosti.
Angličania tak pod velením kráľa išli v ústrety istej smrti, no Eduardovi a jeho osobnému strážcovi sa podarilo ujsť.
V Bannockburne však pochoval stovky až tisícky vojakov a mnohí z nich sa pri úteku z bojiska utopili v močariskách. Anglický kronikár z 15. storočia Thomas Walsingham zaznamenal, že Angličania prišli o niekoľko stoviek mužov, no iné odhady hovoria až o viac ako 10-tisíc mŕtvych na anglickej strane. Škótske obete boli neporovnateľne menšie.
Cesta k nezávislosti
Bitka sa stala legendou v škótskej histórii a položila základ dohody z Edinburghu-Northamptonu z roku 1328 medzi kráľovstvami Anglicka a Škótska. Tá ukončila prvú škótsku vojnu za nezávislosť a uznala Roberta Brucea a jeho dedičov za kráľov Škótska.
V neoficiálnej škótskej hymne sa spieva o víťazstve nad Angličanmi v Bannockburne. Aj posledná scéna v Oscarmi ovenčenom Statočnom srdci – Braveheart o bájnom škótskom hrdinovi Williamovi Wallaceovi zobrazuje Roberta Brucea, ako vedie škótske vojská v tejto slávnej bitke – i keď film má vo vzťahu ku škótskemu kráľovi historické nepresnosti.
Americký senátor a bývalý prezidentský kandidát John McCain v biografii svojej rodiny Viera mojich otcov napokon tiež napísal, že jeho korene siahajú práve k tomuto škótskemu kráľovi.