SME
Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky

Raketa Atlas V smeruje na Mesiac

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) dnes vypustil bezposádkovú raketu na Mesiac.

Štart rakety so sondami.Štart rakety so sondami. (Zdroj: SITA /AP)

WASHINGTON. Ide o prvú misiu tohto druhu za ostatné desaťročie.

Raketa Atlas V sa odpútala od povrchu Zeme na floridskej základni Cape Canaveral o 17.32 h miestneho času, iba 20 minút po plánovanom čase štartu.

Dve robotické sondy budú na Mesiaci pátrať po možnej skrytej zamrznutej vode. Misia bude stáť 583 miliónov dolárov (420 miliónov eur).

NASA odložil vypustenie rakety o deň, pretože sa prekrývalo so štartom raketoplánu Endeavour.

Sondy by významne pomohli s prípravou návratu človeka na Mesiac niekedy okolo roku 2020. Jedna má okolo Mesiaca obiehať a mapovať jeho povrch, druhá má naň dopadnúť v októbri a skúmať prípadnú prítomnosť vody.

Od misie k Mesiaci si americkí vedci sľubujú "vzrušujúce informácie o najbližšom vesmírnom susedovi Zeme", a to práve 40 rokov odvtedy, keď na ňom človek prvýkrát pristál v rámci projektu Apollo. Zatiaľ ako posledná na Mesiac stúpila posádka Apolla 17 v roku 1972.

Prvá sonda sa volá Lunar Reconnaissance Orbiter, druhá dostala názov Lunar Crater Observation and Sensing Satellite.

Úlohou prvej bude krúžiť okolo Mesiaca a vytvárať trojrozmerné mapy mesačného povrchu, z ktorých sa zloží podrobný mesačný atlas. Na jeho základe chcú vedci zvoliť najvhodnejšie a najbezpečnejšie miesto na neskoršie pristátie ľudskej posádky. Vedci poukazujú na to, že aj 40 rokov po prvom pristátí na Mesiaci zostávajú na Mesiaci mnohé biele miesta.

Obeh Lunar Reconnaissance Orbiter bude najprv eliptický a postupne sa zmení na kruhový. Družica má lietať rok nad povrchom vo výške len 50 kilometrov. Z tejto vzdialenosti rozozná sedem prístrojov na satelite objekty na povrchu menšie než jeden meter.

Bude prelietavať nielen nad šiestimi miestami pristátia programu Apollo, ale aj nad desiatkami miest pristátia a dopadov amerických a sovietskych sond. Teoreticky môže v prachu rozoznať aj stopy kolies lunárnych vozidiel, na ktorých sa po povrchu pohybovali americkí vedci.

Druhá sonda má mať trasu nasmerovanú na polárnu oblasť Mesiaca. Jej úlohou bude odhaliť, či sa v kráteroch pri južnom póle neskrýva nejaká forma ľadu. Má to zistiť "samovražedným" spôsobom tak, že sa sonda od posledného stupňa nosnej rakety Atlas oddelí najprv tesne pri Mesiaci a vyhoretý stupeň rakety dopadne na mesačný povrch o štyri minúty skôr než prístrojová časť Lunar Crater Observation and Sensing Satellite.

Dopad raketového dielca rýchlosťou 9000 kilometrov za hodinu má do priestoru vymrštiť vysoký oblak mesačného prachu, a to aj z určitej hĺbky pod povrchom. Spektroskopickým a ďalším rozborom potom družicový dielec počas letu stanoví v relatívne tesne blízkosti oblaku jeho prvkové zloženie a prípadnú prítomnosť vody, než sa sám o štyri minúty neskôr rozbije o povrch.

Obidva nárazy bude sledovať Hubblov teleskop a sesterská družica Lunar Reconnaissance Orbiter.

Prítomnosť vody by uľahčila vybudovanie stálej základne pre kozmonautov, pretože v tom prípade by sa nemusela voda dovážať zo Zeme.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Peter Paluda odpovedá na otázky novinárov po pojednávaní v kauze Kuciak na Najvyššom súde.

Čelil Harabinovi, zlákala ho SaS. Neskôr to ľutoval.


4 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Stretnutie lídrov sa konalo v Ženeve.


a 2 ďalší 2 h

Neprehliadnite tiež

Vo Veľkej Británii sa stal delta variant dominantnou formou koronavírusu a spôsobil aj odloženie plánovaného uvoľňovania opatrení. Do londýnskych ulíc vyšli ľudia protestovať proti tomuto kroku.

Delta variant sa šíri rýchlejšie.


7 h
Hubblov vesmírny ďalekohľad.

Problémy zrejme spôsobil pamäťový modul. NASA sa snaží prepnúť na záložnú pamäť.


12 h
Hviezdu Betelgeuze môžete na nočnej oblohe vidieť aj bez použitia teleskopu. Tvorí pravé rameno súhvezdia orion.

Hviezdu z nášho pohľadu zahalil závoj prachu.


16. jún
Čínska kozmická loď Šen-čou.

Astronauti strávia na stanici tri mesiace.


TASR 16. jún