Jazero objavili Gaetano Di Achille, Bryan Hynek a Mindi Searlsová z Coloradskej univerzity v Boulderi (USA). Umožnili im to snímky s vysokým rozlíšením získané kamerou HiRISE na palube sondy Mars Reconnaissance Orbiter (MRO), ktorá obieha okolo Marsu.
Napísali to predbežne online v časopise Geophysical Research Letters.
Mars po akkadsky
Jazero - v podobe zreteľnej pobrežnej línie vedľa širokej delty - jestvovalo pred vyše tromi miliardami rokov v oblasti Shalbatana Vallis čiže Shalbatanovo údolie. Poloha: približne 8. stupeň severnej marsovskej šírky a 42. stupeň západnej marsovskej dĺžky.
(Shalbatana je názov Marsu v akkadčine, najstaršom doloženom semitskom jazyku z 3. tisícročia p. n . l.; využíval klinové písmo a okrem iného na starovekom Blízkom východe dlho plnil funkciu medzinárodného diplomatického komunikačného prostriedku.)
Shalbatanovo jazero malo rozlohu 207 kilometrov štvorcových a dosahovalo hĺbku až 460 metrov. Dobrým prirovnaním je tu Champlainovo jazero na hraniciach USA a Kanady, ktoré sa rozkladá v štátoch Vermont a New York a zasahuje do provincie Québec. Jeho existenciu prezradila séria striedajúcich sa hrebeňov a údolí - zvyškov plážových sedimentov.
Mapa Oxia Palus, oblasti na Marse, kde sa nachádza aj Shalbatana Vallis (tu pri ľavom okraji). V strede je známejšie Ares Vallis, kde v roku 1997 pôsobilo malé robotické prieskumné vozidlo Mars Pathfinder. Oblasť je pozoruhodná aj celým radom kráterov pomenovaných po veľkých vedcoch.
Ilustrácia: NASA/Jim Secosky
Vľavo dlhý úsek Shalbatana Vallis, vpravo detail výrezu zo stredu.
Foto: NASA/JPL/University of Arizona/Jim Secosky
Svätý grál jazerných pátračov
„Sú to prvé nepochybné dôkazy pobrežných línií na povrchu Marsu," povedal Gaetano Di Achille. „Identifikácia pobrežných línií a sprievodných geologických dôkazov nám dovoľuje vypočítať veľkosť a objem jazera, ktoré zjavne vzniklo pred 3,4 miliardami rokov," doplnil.
Snímky z HiRISE ukázali, že voda vyhĺbila asi 50 kilometrov dlhý kaňon, ktorý sa otvoril do údolia, kde ukladanie sedimentov napokon vytvorilo deltu. „Tá poukazuje na veľké, dlho pretrvávajúce jazero. Nález pobrežných línií je pre nás čosi ako objav Svätého grálu," povedal Brian Hynek.
A zdôraznil: „Jazero sa utvorilo v dobe, keď už sa malo teplé a vlhké obdobie na skorom Marse dávno skončiť." To odporuje väčšine súčasných predstáv o dlhodobom vývoji marsovskej klímy.
Planetológovia sa domnievajú, že teplo a vlhko bolo na Marse v takzvanom noachiánskom období pred 4,1 až 3,7 miliardami rokov. Vyznačovalo sa mohutným bombardovaním povrchu planéty meteoritmi a záplavami. (Stopy sú v celej slnečnej sústave, aj na Mesiaci a Zemi.)
Shalbatanovo jazero by teda vzniklo 300 miliónov rokov po závere tohto obdobia, v nasledujúcom, takzvanom hesperiánskom období, keď už na planéte mali prevládať chladné a suché podmienky.
Okraj Shalbatana Vallis.
Foto: NASA/JPL/University of Arizona
Priečny profil Shalbatana Vallis.
Foto: NASA/JPL/University of Arizona
Detail na dno Shalbatana Vallis.
Foto: NASA/JPL/University of Arizona/Jim Secosky
Cieľ pre povrchové prieskumné roboty
Predmetná delta je podľa Briana Hyneka mimoriadne zaujímavá aj z astrobiologického hľadiska. Pátranie po organickom uhlíku a ďalších markéroch možného dávneho života, či dokonca po dodnes prežívajúcich mikróbov, sa totiž z viacerých hľadísk javí najnádejnejšie práve na takých miestach.
Myslí si to aj Gaetano De Achille: „Na Zemi sú delty a jazerá skvelými takpovediac zbernými strediskami a následne uchovávateľmi znakov dávneho života. Ak na Marse niekedy vznikol život, podobné delty pre nás môžu byť kľúčom k odomknutiu biologickej minulosti tejto planéty."
Jazero zrejme vyschlo pomerne rýchlo, čo zabránilo utvoreniu ďalších, nižšie položených pobrežných línií. Buď sa vyparilo, presnejšie vysublimovalo v nízkom atmosférickom tlaku, alebo zamrzlo, pričom ľad sa tiež postupne zmenil na vodnú paru, takže napokon všetok vyprchal.
Nech už to bolo čokoľvek, išlo o prudkú klimatickú zmenu, uzavrel Gaetano Di Achille.
Hlavný zdroj: Komuniké University of Colorado at Boulder zo 17. júna 2009.
