;) |
Americkú kinematografiu môžete považovať za ohromný brak, mávajúcu pretvárkou pred očami fanúšikov po lobotómii. Isteže, niektoré snímky sú možno plytké a hrdina v bielom tielku s krvácajúcou ranou nad obočím pôsobí na intelektuála ako prst strčený hlboko do hrdla. Áno, žiadne poučenie, samé testosterónové reči a mizivá konfrontácia s krutou realitou. Aj napriek tomu však skromné prehlásenie: kultové filmy z americkej produkcie existujú a hoci sú vycucané z prstu, milujeme ich. Či je to Návrat do Budúcnosti alebo Krotitelia Duchov. A práve tí druhí nás dokážu potešiť vždy a znovu.
Krotitelia duchov (v originále Ghostbusters) v roku 1984 ukázali svetu, že potvorky z iných dimenzií, duchovia a všetok ten ektoplazmatický sajrajt existuje a treba sa ho raz a navždy zbaviť. Štvorica nebojácnych... povedzme hrdinov... zachránila New York a práve pri nich sme sa cítili dôležito. Hrdina už nebol ten najväčší svalovec, panák s táááák veľkým guľometom a červenou šatkou uviazanou okolo hlavy. Nemuseli sme behať po schodoch ako idioti, nemuseli sme behať po skle, nemuseli sme... vlastne to boli dnešní geekovia. Neúspešní, prehliadaní, nezaujímaví, nepochopení, podivní, ale stále hrdinovia. Trojica Venkman, Stantz a Spengler sa neskôr rozšírila o Zeedemore-a a každá postava mala v skupine svoje miesto. Druhý filmový diel nemusíte ako fanúšikovia brať za plnohodnotné pokračovanie, v podstate išlo o nastavovanú kašu, avšak aspoň niečo. Tretí diel na plátnach kín nikdy neuvidíme. Dvojica scenáristov Dan Aykroyd a Harold Ramis si zahrali vo filme (Stantz + Spengler) a keďže vedeli, že Ghostbusters sa na plátna kín už nevrátia, prišli s nápadom vytvoriť videohru ako pokračovanie.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Zápletka je poskladaná z dobre známych lokácií, určite spoznáte situácie videné vo filme a v hre vám to ako zbytočná recyklácia nepríde. Na samostatný film by zrejme príbeh v hre nestačil, ale znovu sa niekto snaží spraviť zo Zeme kôlničku na drevo, využíva pri tom nadprirodzené sily, zachraňovať budeme nevinnú slečnu (teda hlavne Venkman, že áno), nesmie chýbať Marchsmallow Man, Slimerovo dávenie na Venkmana, Stantz bude posadnutý duchom – jednoducho dobre známe scény sa spájajú s novými, pričom miesta, ktoré navštívite, sú klasicky duchárske: knižnica, ulice NY, múzeum, iné dimenzie, podzemie... Primitívnosť príbehu bude vadiť máloktorému fanúšikovi. O to horšie však môžu niesť, že sa chopíme bezmenného hrdinu, ktorého Ghostbusters prijmú medzi seba ako ďalšiu pomocnú silu. Po celý čas nedostanete ani len meno, nepoviete ani slovo a komentáre ostatných na vašu osobu tak pôsobia neosobne. Nevyprofilovaný hrdina pomerne vážne nabúrava atmosféru pohltenia i v inak silnom obsadení Ghostbusters, ktorých nadabovali ich filmoví protagonisti (Murray, Aykroyd, Ramis, Hudson) a nechýbajú ani ďalšie známe postavičky ako Peck (s ním sa stretnete nie raz a znovu sa bude snažiť ukončiť vaše podnikanie), sekretárka Janine a keby Sigourney Weaver na začiatku nepovedala hre nie (a následne ako sama povedala, toho ľutovala, pretože netušila, že na nej bude pracovať stará partia od filmu), bolo by všetko kompletné. Herné spracovanie Ghostbusters ide v šľapajách svojich predchodcov. Takže otázkou ostáva, či to hre prospieva.
Ako ste si už istotne všimli, stále sa nepíše nič konkrétne o hre a neustále sa spomínajú akýsi Krotitelia duchov. V prípade, že kultový film poznáte, určite nasávate atmosféru snímkov a spomínate. Viete o čo pôjde v hre, takmer nič vás neprekvapí. Ani v knižnici, ani v luxusnom hoteli Sedgewick. Ostatní a zrejme mladšie narodení budú nechápavo pozerať a čudovať sa, ako práve toto môže byť zábavné, ako táto primitívne jednoduchá myšlienka môže niekoho pripútať k obrazovke a smiať sa pri upozornení, aby ste neprekrížili lúče... Povedať, že si hru užijú iba fanúšikovia a znalci filmu, sa na rovinu prehlásiť nedá, ale veľa spraví, ak predlohu poznáte.
V praxi ide o third person akčnú adventúru, ktorá je zameraná na akciu. Svojho hrdinu vidíte z pohľadu tretej osoby, niekedy postupujete ako skupina, niekedy ako dvojčlenný tím a nevyhnete sa ani osamelému pochodu. Lineárna hrateľnosť vám nedovolí zablúdiť a jediné otvorené dvere nepustia do miliónu slepých uličiek. Pri svojej práci používate špeciálny Proton Pack ako hlavnú zbraň so štyrmi módmi lúčov, pasce na duchov a chýbať nesmie ani PKE meter so okuliarmi, pomocou ktorých nájdete skryté predmety, tajné dvere alebo si pridáte duchov do svojej databázy. V praxi to vyzerá tak, že chvíľu idete, rozhliadate sa s aktívnym PKE metrom, natrafíte na ducha, toho si oskenujete, zistíte, čo na neho platí a ide sa na boj. Vaši protivníci sú dvojakého druhu. V prvom prípade na nich platí hrubá sila a musíte z nich vysať energiu. Následne sa stratia a neotravujú. Tento druh duchov býva zastúpený pomerne početnými skupinami slabších nepriateľov ako napríklad „roje kníh“, avšak natrafíte aj na špeciálne modré prízraky, s ktorými nie je žiadna zábava a s ich zlikvidovaním máte plné ruky práce. Druhý typ duchov musíte najprv omráčiť, vysať z nich takmer všetku energiu a následne chytiť do pasce, ktorú hodíte na zem. Niektoré prízraky sa vzpierajú, takže ich omlátite o steny, podlahu, strop a ktorékoľvek objekty a kľudnejšie potvorky dostanete do pasce s menšími problémami ako vzpierajúce sa a kričiace beštie.
Ovládanie je jednoduché, bežné zo strieľačiek, len si budete musieť zvyknúť na to, že neovládate tradičnú strelnú zbraň, ale špeciálny lúč, ktorý na zmenu pohybu nereaguje okamžite. Štyri druhy v dvoch rôznych módoch streľby nahrádzajú zbrane a plne si s nimi vystačíte počas celého hrania. Ak vlastníte Sixaxis, môžete si zapnúť funkciu ovládania pohybom gamepadu, ktorá je omnoho zábavnejšia pri chytení duchov a následnom hádzaní nimi o steny či iné objekty. Niektorí nepriatelia sa totiž tak jednoducho nepoddajú a musíte ich skrotiť. To sa deje omráčením: v knižnici teda hádžete duchmi o poličky a skrine s knihami, deštrukcii neunikne nič. Svoje si užijete aj pri samotnom akte chytania duchov do pascí: znalci poznajú špeciálnu krabičku na zemi, ktorá sa otvorí v prípade, že v úzkom okruhu nad jej dvierkami sa zjaví niečo nadprirodzené. Vy potom musíte lapeného naničhodníka udržať v určitom výseku a vtiahnuť ho dnu, pričom lúč sa správa ako laso. Skvelé na ovládanie, zábavné na hranie. Nesmiete poľaviť ani na chvíľu, pretože i ten najobyčajnejší podvraťák vám môže zabrať dlhé minúty, v prípade silných protivníkov vás i usmrtiť. Všetkému výrazne pomáha fyzikálny engine, takže sa budete radovať z toho ako „omylom“ drgnete do komínu kníh, ktorý zvalí ďalší domino efektom. Nie je to síce nič extra prepracované, no pri pohľade na miestnosť pred a po chytaní duchov, budete mať pocit z dobre odvedenej práce. A celé to už len zaliať betónom alebo podpáliť, pretože ten bordel už nik neuprace a miesto nedá do pôvodného stavu.
Ozvučenie je na vysokej úrovni. Vďaka perfektnému dabingu (to, že ho robili profesionáli jednoducho budete okamžite počuť) si užijete tony monológov, skvelých hlášok. Vynikajúce je, že ticho v hre takmer nenastane a ambientné ozvučenie je aplikované na každú lokáciu, na každý predmet. Pri tichých pochôdzkach chodbami hotelu vo vás nenápadná hudba zvyšuje adrenalín. Akonáhle do toho pridáte vŕzganie, rýchlo zabuchnuté dvere či zvuky iných paranormálnych javov, začnete mať skutočne strach, hoci ide ako vo filmovom, tak aj v hernom spracovaní skôr o komédiu. Audio stránka vás vynikajúco navnadí na prácu. Filmové melódie dokážu divy a profesionalita sa v tomto prípade taktiež nedá skryť. A to si k skvelému soundtracku pridajte dobre známy theme song – nadmieru počúvateľné po všetkých stránkach.
Jednoduché princípy, príťažlivá hrateľnosť, známe postavy, prehľadnosť – to všetko nahráva hre ako takej. Dokonca vám vydrží i dlhšie než na tradičných 8 hodín, no práve tu je zrejme najväčší nešvár hry. Kooperatívny multiplayer je vítaným spestrením a niekoľko zábavných módov (likvidovanie vĺn duchov, ničenie prostredia, obrana objektu pred nájazdmi duchov a pod.) niekoľko ďalších hodín prinúti nechať médium s hrou v mechanike, ale či sa presadí aj u hráčov, sa uvidí až s vydaním hry. Chybám sa však hra nevyhla. Pre neznalých ide o fajn akčnú hru, ale mnohé zákutia predlohy zostanú pre nich zakryté a ťažko dokážu oceniť atmosféru. Druhým problémom je umelá inteligencia vašich parťákov. Bez veľkého preháňania im bola do vienka daná skôr stupidita ako inteligencia. Akonáhle totiž padnete k zemi omráčení, musí k vám prísť ktorýkoľvek živý kolega a postaviť vás na nohy. Deje sa to pomerne často, kamaráti vám dokonca prídu na pomoc vždy, no nikdy nehľadia na nič okolo a vrhajú sa do náruče istej smrti, kde na nich číha nepriateľ. Pomerne často sa stáva, že sa nechávajú poľahky omráčiť a vy potom miesto zneškodňovania paranormálneho nebezpečenstva fungujete ako rýchla zdravotnícka pomoc, obiehate parťákov, ktorí skolabovali a raz za čas si vystrelíte, no to už zas ležia na zemi a kolotoč sa opakuje. Často v týchto momentoch pocítite bezradnosť. Ukladanie systémom checkpointov je vo väčšine prípadov prijateľný, pravidlom to však nie je. Frustrujúce pasáže, kedy nestačíte vykonávať všetko a členovia tímu vám vôbec nepomáhajú (buď sa nebránia alebo v trojici všetko nezvládate, zatiaľ čo dvojica sedí staticky v aute), sú niekedy neznesiteľné a zbytočné. Síce sú to práve ony, ktoré dvíhajú dobu hrania, no miesto poriadnej výzvy už môžeme hovoriť skôr o zbytočnom naťahovaní.
Ghostbusters: The Videogame má zopár drobných chybičiek krásy, ale inak je to pomerne rýchla, pre fanúšikov famózna jazda. Príbeh je pozliepaný, niektoré monológy pridlhé a nudné, hlavný hrdina nepochopiteľne nemý a jeho potenciál nevyužitý, problémy s inteligenciou a náročnosťou niektorých pasáží máte o pár riadkov vyššie. Áno, malo by to celú atmosféru úplne sprasiť a dostať na kolená, z ktorých by sa hra nepozviechala a recenzentov bič by kruto plieskal a strhával body. Lenže ono sa to nedá, sú to predsa Krotitelia duchov. A tí, aj napriek tomu, že vás pred hodinou-dvomi prinútili povedať nejedno vulgárne slovo na adresu vývojárov, proste priťahujú. Skúsite to znovu, podarí sa vám prekonať náročné miesto na prvýkrát a už sa veziete ďalej a užívate si gigantických bossov. Mohli sme dostať viac, omnoho viac. A aj sme chceli. Prísne lineárny koncept totiž nedovoľuje nikam odbočiť a akonáhle sa prepracujete cez 8 rozsiahlych úrovní, môžete sa vracať k hraniu už len preto, aby ste našli všetky bonusy, odhalili všetky paranormálne predmety. Ghostbusters: The Videogame treba aj napriek tomu hodnotiť kladne. Hra zbytočne neznásilňuje meno legendy a je dôstojným pokračovaním. V žilách vám však musí kolovať „who you gonna call“ pozitívna krv, inak túto ponuku zvážte.
P.S. Hra sa exkluzívne objaví na slovenskom trhu 24.6. 2009 len pre Playstation 3. Vydanie na ostatné platformy (PC, Xbox 360) bolo presunuté na neskôr.
