SME
Sobota, 21. september, 2019 | Meniny má Matúš

Objav z Číny osvetľuje záhadu dinosaurieho pôvodu vtákov

Kosti bylinožravého dinosaura so zobákom zo severozápadnej Číny ukazujú, ako sa mohli trojprsté vtáčie končatiny vyvinúť z dinosaurích. Takže dinosaury celkom nevymreli, sčasti stále žijú s nami.

Umelecká vízia jedincov novoobjaveného dinosaura Limusaurus inextricabilis. Nájdené fosílie však neposkytli nijaké priame dôkazy štruktúr, ktoré by pripomínali operenie.Umelecká vízia jedincov novoobjaveného dinosaura Limusaurus inextricabilis. Nájdené fosílie však neposkytli nijaké priame dôkazy štruktúr, ktoré by pripomínali operenie.(Zdroj: Portia Sloan)

Kosti bylinožravého dinosaura so zobákom zo severozápadnej Číny ukazujú, ako sa mohli trojprsté vtáčie končatiny vyvinúť z dinosaurích. Odpadá tým hlavný argument proti definitívnemu prijatiu - aj dosiaľ široko uznávaného názoru - že vtáky sa vyvinuli z istej línie dinosaurov. Takže dinosaury celkom nevymreli, sčasti stále žijú s nami.

V dnešnom čísle časopisu Nature to napísal medzinárodný vedecký tím na čele so známym „lovcom" dinosaurích fosílií Singom Suom (Xing Xu) z Ústavu paleontológie stavovcov a paleoantropológie Čínskej akadémie vied v Pekingu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Popri ďalších piatich čínskych odborníkoch boli členmi pätnásťčlenného tímu bádatelia z USA, Kanady a Mexika.

Druhým vedúcim tímu a spoluobjaviteľom fosílie bol ďalší slávny „lovec dinosaurov", James Clark z Univerzity Georgea Washingtona v hlavnom meste Spojených štátov. (Su a Clark v Číne spoločne pátrajú už 18 rokov, posledných sedem na západe púšte Gobi.)

Smrtonosná pasca

Fosílie pochádzajú z náleziska v okolí Wu-cai-wanu, ktorý leží v Džungárskej panve v autonómnej oblasti Sin-ťiang na severozápade Číny, v najzápadnejšej časti púšte Gobi. Ide o dosiaľ neznámy druh a rod malého dinosaura.

Objavitelia ho nazvali Limusaurus inextracabilis, voľne „jašter, ktorý sa nedokázal vyprostiť z bahna". Tento názov vyjadruje očividnú príčinu smrti nájdených dinosaurov.

Predmetné vrstvy totiž bývali jamami plnými bahna. Staré sú 159 miliónov rokov. Tvor teda žil v jure, zlatom veku dinosaurov (preklenovala doby pred 199 až 144 miliónmi rokov).

Nálezisko si v roku 2008 takpovediac zahralo v dokumentárnom filme kanálu National Geographic, ktorý tvorcovia nazvali Dino Death Trap čiže Smrtonosná pasca dinosaurov.

dinosaury_vtaky2.jpg

Kamenný blok s najlepšie zachovanou fosíliou limusaura.
Foto: James Clark

Dve kostry

Jamy obsahovali kostry dvoch jedincov naskladané na sebe. Boli to mladé dospelé dinosaury, ktoré práve zavŕšili rýchly rast. Prvý bol o 15 percent menší. Prvá kostra je takmer úplná a súvislá, druhá nesúvislejšia a chýba lebka.

Spoločne definujú unikátny druh dinosaura. Bol to teropod, s „vtáčím" typom nôh. Presnejšie príslušník pestrej skupiny ceratosaurov. Mnohé druhy ceratosaurov sa vyznačovali hrebeňmi či rohmi na hlave a prednými končatinami s dobre vyvinutými kĺbmi prstov, avšak bez pazúrov.

Limusaurus nemal v hornej čeľusti ani v sánke nijaké zuby. Čeľuste mu fungovali ako zobák. Spolu s krátkymi prednými končatinami bez pazúrov a kameňmi, ktoré mu pomáhali tráviť tuhú potravu v žalúdku (našli sa v kostrách) to poukazuje na bylinožravosť.

Napriek všeobecnej príbuznosti s mäsožravými dinosaurami. Limusaurus podľa všetkého prešiel na bylinožravosť druhotne, ako celý rad známych druhov teropodov. Vo vzťahu k objasneniu dinosaurieho pôvodu vtákov je však najpodstatnejšie usporiadanie kostí na jeho končatine.

dinosaury_vtaky3.jpg

Kostra Limusaurus inextricabilis na fotografii (a), pričom žlté šípky ukazujú smer k zachovalej fosíliii krokodíla hneď vedľa, a na kresbe (b), ktorá umožňuje lepšie rozlíšiť anatomické podrobnosti, mierka je 5 centimetrov. Na (c) je záber histologického rezu z lýtkovej kosti pod polarizovaným svetlom, šípky ukazujú rastové línie, podľa ktorých sa určil vek tohto dinosaura. Fotografia (d) približuje podrobnosti kameňov, ktoré zvieraťu pomáhali tráviť tuhú rastlinnú potravu, mierka je 2 centimetre.
Ilustrácia: X. Xu et al./Nature

Záhada prstov

V súvislosti s pôvodom dnes žijúcich vtákov, najpravdepodobnejšie potomkoch istej línie teropodných dinosaurov, totiž paleontológovia a evoluční biológovia už dlho vedú spor o tom, ktoré prsty ich plazích a špecificky dinosaurích predkov sa pretransformovali do pozorovanej podoby vtáčej končatiny.

V prípade teropodných dinosaurov mal päťprstá končatina základných štvornožcov a plazov stratiť vonkajšie (myslené od lakťa) dva prsty, teda v analógii s ľudskou rukou malíček a prsteník, vnútorné tri prsty - palec, ukazovák a prostredník - zostali. Vzorec: I-II-III.

Vtáčie embryá, ktorých postupný vývoj nám predvádza akúsi rekapituláciu evolúcie, ale ukazujú, že vtáky oproti tomu stratili po jednom prste z vonkajšej i z vnútornej strany končatiny. Opäť v analógii s ľudskou rukou, malíček a palec. Zostali ukazovák, prostredník a prsteník. Vzorec: II-III-IV.

dinosaury_vtaky4.jpg

Prsty na končatinách dvoch dosiaľ nájdených limusaurov (a, b), primitívneho teropoda dilophosaura (c), tyrannosaurovitého guanlonga (d) a dromaeosaurovitého deinonychusa (e).

Ilustrácia: X. Xu et al./Nature

dinosaury_vtaky5.jpg

Klúč k pôvodu vtákov. Zľava zmenšený prvý a robustný druhý a tretí prst limusaura.
Foto: James Clark

Konečne všetko sedí?

Limusaurus je voči všetkým ostatným teropodným dinosaurom unikátny tým, že má výrazne zmenšený prvý prst, palec, a druhý, ukazovák, sa mu naopak zväčšil. Jeho objavitelia si preto myslia, že tento tvor zosobňuje predchodný stav, v ktorom došlo ku strate vnútorného prsta.

Tým by sa dosiahla zhoda so vzorom pozorovaným pri vtákoch. Tri prsty rozvinutejších foriem teropodov by potom boli II-III-IV. Nie I-II-III, ako sa predpokladá v tradičnom paleontologickom vysvetlení, čo predstavovalo jednu z najväčších prekážok definitívneho prijatia dinosaurieho pôvodu vtákov.

Limusaurus je vôbec prvý ceratosaurus známy z východnej Ázie a patrí medzi najprimitívnejších členov tejto skupiny. Náleziská v sin-ťiangskej časti púšte Gobi už predtým vydali fosílie najstaršieho známeho tyrannosaura, najstaršieho dinosaura s rohami, dosiaľ neznámeho druhu stegosaura a rýchlo sa pohybujúceho krokodíla.

Hlavné zdroje: Nature z 18. júna 2009; Komuniké The George Washington University a National Science Foundation, obe zo 17. júna 2009.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

Dane budú nižšie. Kto ušetrí najviac?

Zmení sa daň z príjmov aj nezdaniteľné minimum.

Ilustračné foto.
Momentka zo zápasu Slovan Bratislava - Besiktas Istanbul.
Stĺpček Petra Schutza

Černákov pardon dokonale zapadá do absurdity aj zmenkového príbehu

Dôkazový stav sa zdá byť silný.

Komentátor SME Peter Schutz.
Ilustračná fotografia.

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.
Ben Feringa získal Nobelovu cenu za chémiu v roku 2016. Podelil sa o ňu s chemikmi Jean-Pierrom Sauvageom a Sirom J. Fraserom Stoddartom.
Podcast Klik

Klik: Prečo sa Spotify začína hrať na Veľkého brata

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik denníka SME.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  5. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  6. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  7. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  8. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  9. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  1. Nový Focus ST - exkluzívne vo Ford POP Up Store
  2. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  4. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  5. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  6. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  7. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  8. Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce
  9. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  10. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 11 799
  2. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu 10 519
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu 9 307
  4. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 925
  5. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 6 659
  6. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz 6 237
  7. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 5 770
  8. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 5 760
  9. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 695
  10. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 5 598