Kosti bylinožravého dinosaura so zobákom zo severozápadnej Číny ukazujú, ako sa mohli trojprsté vtáčie končatiny vyvinúť z dinosaurích. Odpadá tým hlavný argument proti definitívnemu prijatiu - aj dosiaľ široko uznávaného názoru - že vtáky sa vyvinuli z istej línie dinosaurov. Takže dinosaury celkom nevymreli, sčasti stále žijú s nami.
V dnešnom čísle časopisu Nature to napísal medzinárodný vedecký tím na čele so známym „lovcom" dinosaurích fosílií Singom Suom (Xing Xu) z Ústavu paleontológie stavovcov a paleoantropológie Čínskej akadémie vied v Pekingu.
Popri ďalších piatich čínskych odborníkoch boli členmi pätnásťčlenného tímu bádatelia z USA, Kanady a Mexika.
Druhým vedúcim tímu a spoluobjaviteľom fosílie bol ďalší slávny „lovec dinosaurov", James Clark z Univerzity Georgea Washingtona v hlavnom meste Spojených štátov. (Su a Clark v Číne spoločne pátrajú už 18 rokov, posledných sedem na západe púšte Gobi.)
Smrtonosná pasca
Fosílie pochádzajú z náleziska v okolí Wu-cai-wanu, ktorý leží v Džungárskej panve v autonómnej oblasti Sin-ťiang na severozápade Číny, v najzápadnejšej časti púšte Gobi. Ide o dosiaľ neznámy druh a rod malého dinosaura.
Objavitelia ho nazvali Limusaurus inextracabilis, voľne „jašter, ktorý sa nedokázal vyprostiť z bahna". Tento názov vyjadruje očividnú príčinu smrti nájdených dinosaurov.
Predmetné vrstvy totiž bývali jamami plnými bahna. Staré sú 159 miliónov rokov. Tvor teda žil v jure, zlatom veku dinosaurov (preklenovala doby pred 199 až 144 miliónmi rokov).
Nálezisko si v roku 2008 takpovediac zahralo v dokumentárnom filme kanálu National Geographic, ktorý tvorcovia nazvali Dino Death Trap čiže Smrtonosná pasca dinosaurov.
Kamenný blok s najlepšie zachovanou fosíliou limusaura.
Foto: James Clark
Dve kostry
Jamy obsahovali kostry dvoch jedincov naskladané na sebe. Boli to mladé dospelé dinosaury, ktoré práve zavŕšili rýchly rast. Prvý bol o 15 percent menší. Prvá kostra je takmer úplná a súvislá, druhá nesúvislejšia a chýba lebka.
Spoločne definujú unikátny druh dinosaura. Bol to teropod, s „vtáčím" typom nôh. Presnejšie príslušník pestrej skupiny ceratosaurov. Mnohé druhy ceratosaurov sa vyznačovali hrebeňmi či rohmi na hlave a prednými končatinami s dobre vyvinutými kĺbmi prstov, avšak bez pazúrov.
Limusaurus nemal v hornej čeľusti ani v sánke nijaké zuby. Čeľuste mu fungovali ako zobák. Spolu s krátkymi prednými končatinami bez pazúrov a kameňmi, ktoré mu pomáhali tráviť tuhú potravu v žalúdku (našli sa v kostrách) to poukazuje na bylinožravosť.
Napriek všeobecnej príbuznosti s mäsožravými dinosaurami. Limusaurus podľa všetkého prešiel na bylinožravosť druhotne, ako celý rad známych druhov teropodov. Vo vzťahu k objasneniu dinosaurieho pôvodu vtákov je však najpodstatnejšie usporiadanie kostí na jeho končatine.
Kostra Limusaurus inextricabilis na fotografii (a), pričom žlté šípky ukazujú smer k zachovalej fosíliii krokodíla hneď vedľa, a na kresbe (b), ktorá umožňuje lepšie rozlíšiť anatomické podrobnosti, mierka je 5 centimetrov. Na (c) je záber histologického rezu z lýtkovej kosti pod polarizovaným svetlom, šípky ukazujú rastové línie, podľa ktorých sa určil vek tohto dinosaura. Fotografia (d) približuje podrobnosti kameňov, ktoré zvieraťu pomáhali tráviť tuhú rastlinnú potravu, mierka je 2 centimetre.
Ilustrácia: X. Xu et al./Nature
Záhada prstov
V súvislosti s pôvodom dnes žijúcich vtákov, najpravdepodobnejšie potomkoch istej línie teropodných dinosaurov, totiž paleontológovia a evoluční biológovia už dlho vedú spor o tom, ktoré prsty ich plazích a špecificky dinosaurích predkov sa pretransformovali do pozorovanej podoby vtáčej končatiny.
V prípade teropodných dinosaurov mal päťprstá končatina základných štvornožcov a plazov stratiť vonkajšie (myslené od lakťa) dva prsty, teda v analógii s ľudskou rukou malíček a prsteník, vnútorné tri prsty - palec, ukazovák a prostredník - zostali. Vzorec: I-II-III.
Vtáčie embryá, ktorých postupný vývoj nám predvádza akúsi rekapituláciu evolúcie, ale ukazujú, že vtáky oproti tomu stratili po jednom prste z vonkajšej i z vnútornej strany končatiny. Opäť v analógii s ľudskou rukou, malíček a palec. Zostali ukazovák, prostredník a prsteník. Vzorec: II-III-IV.
Prsty na končatinách dvoch dosiaľ nájdených limusaurov (a, b), primitívneho teropoda dilophosaura (c), tyrannosaurovitého guanlonga (d) a dromaeosaurovitého deinonychusa (e).
Ilustrácia: X. Xu et al./Nature
Klúč k pôvodu vtákov. Zľava zmenšený prvý a robustný druhý a tretí prst limusaura.
Foto: James Clark
Konečne všetko sedí?
Limusaurus je voči všetkým ostatným teropodným dinosaurom unikátny tým, že má výrazne zmenšený prvý prst, palec, a druhý, ukazovák, sa mu naopak zväčšil. Jeho objavitelia si preto myslia, že tento tvor zosobňuje predchodný stav, v ktorom došlo ku strate vnútorného prsta.
Tým by sa dosiahla zhoda so vzorom pozorovaným pri vtákoch. Tri prsty rozvinutejších foriem teropodov by potom boli II-III-IV. Nie I-II-III, ako sa predpokladá v tradičnom paleontologickom vysvetlení, čo predstavovalo jednu z najväčších prekážok definitívneho prijatia dinosaurieho pôvodu vtákov.
Limusaurus je vôbec prvý ceratosaurus známy z východnej Ázie a patrí medzi najprimitívnejších členov tejto skupiny. Náleziská v sin-ťiangskej časti púšte Gobi už predtým vydali fosílie najstaršieho známeho tyrannosaura, najstaršieho dinosaura s rohami, dosiaľ neznámeho druhu stegosaura a rýchlo sa pohybujúceho krokodíla.
Hlavné zdroje: Nature z 18. júna 2009; Komuniké The George Washington University a National Science Foundation, obe zo 17. júna 2009.
